Denník N

Aké by to bolo, keby hekeri zasiahli vaše ropovody? spýtal sa Biden Putina. V Ženeve si obaja kreslili červené čiary

Vladimir Putin a Joe Biden. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin a Joe Biden. Foto – TASR/AP

Nič sa nezmenilo, hovorí o americko-ruskom samite moskovský politológ. Napriek tomu majú symbolické gestá podľa neho veľký význam.

„Navaľnyj bol otrávený novičkom. A doteraz sa nevedie vyšetrovanie? Ako to, prezident Putin?“

Takéto tri vety na troch bilbordoch (v štýle filmu Tri bilbordy kúsok za Ebbingom) sa objavili v Ženeve v deň, keď do neutrálneho Švajčiarska dorazil na spoločný samit s americkým prezidentom Vladimir Putin.

Postavili ich vedľa graffiti, na ktorom je ruský politický väzeň Alexej Navaľnyj s dodatkom vo francúzštine „Hrdina našich čias“.

Protest v Ženeve. Foto – TASR/AP

V meste na brehu Ženevského jazera sa v roku 1985 stretli aj lídri USA a Sovietskeho zväzu Ronald Reagan a Michail Gorbačov. Vtedy sa rozbiehalo hnutie perestrojky a studená vojna sa blížila ku koncu, teraz bola atmosféra takmer štvorhodinového rozhovoru úplne iná.

Putin zase nepovedal meno, ktoré sa nevyslovuje

Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú najhoršie od studenej vojny a kým Joe Biden je po demokratických voľbách v USA čerstvým americkým prezidentom, Vladimir Putin si už nechal dvakrát zmeniť ústavu, aby sa udržal pri moci.

Rusku vládne vyše dvadsať rokov a v krajine prebieha obdobie tvrdých represií namierených nielen proti Putinovým kritikom, ale všeobecne voči občianskej spoločnosti. Ruské tajné služby zvýšili svoje aktivity aj na území krajín EÚ vrátane Česka.

Čoho sa bojíte, že tak veľa vašich kritikov končí vo väzení alebo sú zavraždení? Prečo mladí ľudia nemôžu v Rusku slobodne protestovať? Pýtali sa americkí novinári po samite lídrov dvoch nukleárnych veľmocí Vladimira Putina.

Ten znovu nedokázal vysloviť meno opozičného lídra, ktorého vlani podľa západných tajných služieb aj Bellingcatu ruské spravodajské služby otrávili novičkom a po dobrovoľnom návrate po liečbe v Berlíne ho ruské úrady okamžite zatkli a odsúdili v kontroverznom procese.

Tlak cítia ruské médiá, ktoré sa menia na zahraničných agentov, opoziční politici, ktorí končia v exile, mimovládky a dokonca aj historici, ktorí upozorňujú na Stalinove zločiny.

„Občan, ktorého ste spomenuli, vedel, že porušil zákon v Rusku,“ povedal Putin na adresu politického väzňa Navaľného. A potom pokračoval v rétorike, ktorej experti hovoria whataboutism. Teda manipulatívnymi odpoveďami, keď sa namiesto priamej odpovede na nepríjemnú otázku snažil odvrátiť pozornosť protiobvinením.

A tak namiesto toho, aby Putin vysvetľoval, prečo vôbec v Rusku nevyšetrujú otravu Navaľného, po ktorej skončil niekoľko týždňov v kóme, hovoril o tom, že Američania stále nezatvorili Guantánamo, že v tajných väzniciach CIA na území EÚ mučia väzňov a že v Rusku nechcú dopustiť, aby sa dialo niečo také ako pri útoku na americký Kapitol.

To prirovnanie označil Biden o hodinu neskôr ako smiešne. Výčitka o Guantáname – inak z éry Georgea Busha – zase ukazuje, ako dlho je už Putin prezidentom. Kým v demokraciách prezidenti končia po dvoch volebných obdobiach, v Rusku celé generácie poznajú iba jedného lídra – ako v Bielorusku za Alexandra Lukašenka.

Putin: Najviac kyberútokov je z USA

Ruský prezident vystúpil pred novinármi ako prvý. Popri svojej rétorike ako z učebnice KGB o aktívnych opatreniach vravel, že „debata bola konštruktívna“ a obidve strany podľa neho ukázali snahu pochopiť tú druhú.

K Ukrajine povedal, že najväčší problém je dodržiavanie záväzkov z Minského dohovoru zo strany Kyjeva. „Hranice medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou by mali byť zabezpečené deň po voľbách na Donbase,“ reagoval Putin, keď sa novinári pýtali na nedávne ruské vojenské manévre pri jej hraniciach.

Biden zase zopakoval, že ukrajinská teritoriálna celistvosť musí byť zachovaná.

Zakázanú protikorupčnú nadáciu Alexeja Navaľného, ktorej členovia nemôžu kandidovať v septembrových voľbách do dumy, opísal ako tých, čo učia ľudí hádzať Molotovove kokteily. Všetko sú to odpovede, ktoré môžu uspokojiť propagandistické ruské kanály aj trolov, ktorí ich budú papagájovať.

Keď sa Putina opýtali na kybernetické útoky proti Spojeným štátom, odmietol, že by s tým Rusko niečo malo a, naopak, vyhlásil, že najviac kyberútokov na svete predsa prichádza z USA.

Prečo sa vôbec stretli?

Malo vôbec zmysel, aby sa títo dvaja lídri stretli? K žiadnemu posunu podľa očakávaní nedošlo. A podľa výsledku oddelených tlačových konferencií išlo o stretnutie dvoch paralelných svetov.

„Nič sa nemení, no symbolické gestá sú napriek všetkému dôležité,“ hovorí ruský politológ Andrej Kolesnikov z moskovského Carnegieho centra. „Nukleárna stabilita si vyžaduje neustálu pozornosť a je nemožné sa tomu vyhýbať.“

Napriek pretrvávajúcim rozdielom bol podľa Bidena tón celého mítingu dobrý a pozitívny. Sám tvrdí, že si najradšej chce ujasniť veci „tvárou v tvár“.

Kreslili si červené čiary. Foto – TASR/AP

Na jednej strane tak bol samit v Ženeve snahou nového amerického prezidenta zmierniť napäté vzťahy medzi Západom a Ruskom, ktoré sú najhoršie za posledné desaťročia. Na tej druhej pokusom o narysovanie si vzájomných červených čiar, ktoré sa nemajú prekračovať.

Pre Bidena je to pokračovanie kyberútokov proti citlivej infraštruktúre, aké sme videli posledné mesiace, ale aj stupňovanie porušovania ľudských práv. Biden hovoril otvorene o Navaľnom. „Ak zomrie vo väzení, dôsledky pre Rusko budú devastujúce,“ povedal.

Putinovi podľa vlastných slov odovzdal dlhý zoznam entít kritickej infraštruktúry, na ktoré sa, jednoducho, útočiť nesmie. Sú medzi nimi energetické spoločnosti, ako napríklad nedávna obeť ransomvérových útokov dodávateľ pohonných hmôt na východnom pobreží USA Colonial Pipeline či zásobárne vody.

Čo keby hekeri zasiahli vaše ropovody?

„Máme výrazné kyberkapacity – Putin vie, že ak budeme musieť, zareagujeme,“ povedal Biden. Tvrdil, že samit nebol o hrozbách. Hovoril však o istých situáciách, ktoré by mohli nastať, keby tá druhá strana prekročila isté hranice.

Ako by ste sa cítili, keby ransomvér zasiahol vaše potrubia, ktorými tečie ropa? opýtal sa Biden Putina a pred novinármi naznačil, kam by mohla viesť protireakcia, ak kyberútoky z Ruska na USA neprestanú.

Zároveň však povedal, že chce, aby vzťah s Ruskom bol predvídateľný a stabilný. „Ak máme nejaké rozdiely, chcem, aby Putin vedel, ako to vidím.“

Chce s ním spolupracovať tam, kde majú spoločné záujmy. „Jedna z nich je oblasť strategickej bezpečnosti,“ povedal Biden pred tým, ako na konci svojej európskej cesty odletel naspäť do Washingtonu.

V čase, keď ruská ekonomika stagnuje, si Biden nemyslí, že Putin vyhľadáva novú studenú vojnu s USA. „Nie je to o dôvere, ale o verifikácii našich záujmov,“ dodal, keď sa ho spýtali, či dôveruje ruskému partnerovi.

Najbližšie mesiace podľa neho ukážu, či sa na ženevskom samite, verzia 2021, lídri oboch veľmocí niekam posunuli.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hekeri a kyberbezpečnosť

Joe Biden

Ruskí špióni

Vladimir Putin

Svet

Teraz najčítanejšie