Denník N

Obdobie komunistickej neslobody stále nie je súčasťou kolektívnej pamäti

Iniciatíva Pamätaj zahaľovala sochám oči červenou páskou. Na snímke socha Jána Langoša, zakladateľa ÚPN, na bratislavskom Námestí SNP. Foto – TASR
Iniciatíva Pamätaj zahaľovala sochám oči červenou páskou. Na snímke socha Jána Langoša, zakladateľa ÚPN, na bratislavskom Námestí SNP. Foto – TASR

Aj v pripomínaní si zločinov totalitného režimu u nás štát suplujú nezištní jednotlivci a nadšenci.

Autor je bývalý predseda SNR

Pred pätnástimi rokmi, 15. júna 2006 pri autonehode neďaleko obce Drienovec tragicky zahynul zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš. Teraz, 2. augusta 2021 by sa dožil sedemdesiatpäť rokov života. Môžeme si klásť otázku o osudovosti jeho tragickej smrti a čo všetko mohol za uplynulých pätnásť rokov disident, politik a intelektuál Ján Langoš pre Slovensko ešte urobiť. Odpoveď sa nedozvieme, môžeme len s úctou a vďakou naňho spomínať.

Od pádu komunizmu v novembri 1989 uplynie tento rok tridsaťdva rokov. Ako sme sa dokázali vyrovnať s týmto štyridsaťročným obdobím neslobody na Slovensku? Vzniklo tu vyše 450 pamätníkov a pamätných tabúľ, ktoré pripomínajú toto obdobie a jeho obete. V roku 1996 bol v Národnej rade prijatý zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. K obdobiu komunizmu, k jeho útlaku, k zápasu s ním a jeho pádu sa k dnešnému dňu viaže jeden štátny sviatok a šesť pamätných dní.

V roku 2002 Národná rada prijala zákon o pamäti národa, ktorého tvorcom a predkladateľom bol práve poslanec Ján Langoš. Na základe neho začal 1. mája 2003 Ústav pamäti národa svoju činnosť. Existujú tu aktívne združenia bývalých politických väzňov a ľudí z pracovných táborov. Vzniklo mnoho filmových a rozhlasových dokumentov, kníh a publikácií o tomto období.

Protikomunistické revolúcie v roku 1989 v krajinách Európy boli, až na prípad Rumunska, pokojné. Krajiny prechádzali transformáciou z totalitných režimov na demokratické a robili tak často aj v spolupráci s bývalými komunistami. Aj toto bol asi jeden z dôvodov, prečo spomedzi týchto krajín vznikli len v Nemecku a Maďarsku moderné a štátom podporované múzeá zločinov komunizmu. Ani na Slovensku takéto múzeum neexistuje.

Ale u nás v mnohých oblastiach štát suplujú nezištní jednotlivci a nadšenci. Tak je to aj teraz. 24. júna 2021, na pamätný Deň pamiatky obetí komunistického režimu, otvára v Košiciach bývalý disident, náboženský aktivista a úspešný IT podnikateľ Pavol Hric multifunkčné, moderné a rozsiahle Múzeum obetí komunizmu. Zahrňuje prierez všetkými perzekučnými vlnami komunizmu na Slovensku, predstavuje internetové mapy miest a obcí na Slovensku s počtami a menami perzekvovaných osôb, výpovede postihnutých osôb i archív samizdatov. Pavlovi Hricovi treba k tomuto historickému počinu úprimne zablahoželať. Verme, že raz sa dožijeme takéhoto múzea podporovaného aj štátom.

Obdobie komunistickej neslobody a najmä jeho obetí nie je stále prirodzenou súčasťou kolektívnej pamäti Slovenska. Bude to ešte dlhá cesta výchovy, opätovného pripomínania a historického spracovávania tohto obdobia, ktoré nás čaká. Je to úloha médií, škôl a, samozrejme, „Langošovho“ Ústavu pamäti národa. Patrí k cti tejto vlády, že konečne pričlenila tejto inštitúcii vlastnú budovu a vyčlenila na jej obnovu potrebné financie. Zo zápasu za slušné Slovensko nemožno vynechať zápas o jeho pamäť. Toto je isto aj odkaz Jána Langoša, na ktorého si v týchto dňoch zvlášť spomíname!

[Kúpte si bestseller knižnej edície Denníka N, knihu Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi).]

17. november

Komentáre

Teraz najčítanejšie