Michael Jordan Didn’t Want USA Basketball To Continue With Dream Teams: “There’s Only One Dream Team! The Rest Are Duplicates.”https://t.co/5XxZGxdQ1Z pic.twitter.com/zk9oPvGfWG
— Hoop Central (@TheHoopCentral) February 25, 2021
Americký basketbalový „Dream Team“ z olympiády 1992 v Barcelone svojich súperov ničil. Nebolo to však len o zlatej medaile. „Dream Team“ mal aj obrovský vplyv na športový svet a zvýšil popularitu NBA.
Od „Dream Teamu“ sa čakalo veľa. Boli v ňom aj Michael Jordan či Magic Johnson, ktorí nechýbajú v žiadnej diskusii o najlepších basketbalistoch histórie. Dopĺňali ich ďalšie obrovské legendy: Scottie Pippen, Larry Bird, Karl Malone, Patrick Ewing či Charles Barkley.
Magica Johnsona sa nedávno pýtali, či by „Dream Team“ mohol prehrať proti tímu zostavenému z najlepších hráčov súčasnosti, vrátane LeBrona Jamesa, Kevina Duranta, Jamesa Hardena či Stepha Curryho. „Je jedno, koho by ste do toho tímu dali. My (Dream Team) by sme ich porazili. Nezáleží na tom, o koľko bodov, ale vyhrali by sme. ‚Dream Team‘ mal všetko. Všetko, čo by ste od basketbalového tímu mohli chcieť, sme my mali,“ odpovedal.
Sláva „Dream Teamu“ sa začala už rok a pol pred olympiádou. Magazín Sports Illustrated vo februári 1991 zverejnil legendárnu obálku s fotografiou, na ktorej pózovali Jordan, Johnson, Malone, Barkley a Ewing. Použil slogan „Dream Team“ (Tím snov) a prezývka sa hneď ujala.
I remember losing my mind when I saw this Sports Illustrated cover as a kid. #DreamTeam #TheLastDance pic.twitter.com/Pi1EVnWfak
— Arash Markazi (@ArashMarkazi) May 4, 2020
„Boli sme ako The Beatles. Boli sme rockové hviezdy,“ spomínal neskôr Ewing. To isté si myslel aj Chuck Daly, tréner legendárneho mužstva: „Bolo to, akoby ste dokopy spojili Elvisa a Beatles. Cestovať s ‚Dream Teamom‘ bolo ako cestovať s dvanástimi rockovými hviezdami. Dokážem to prirovnať iba k tomu.“
Komentátor stanice NBC Marv Albert povedal: „Pamätám si, ako ‚Dream Team‘ prvý raz vybehol na palubovku. Mal som zimomriavky. Bolo to najlepšie zoskupenie hráčov, aké sa kedy v tímovom športe objavilo. V prvom dueli vyhrali nad Kubou o 79 bodov.“
Kubánsky tréner Miguel Calderón Gómez po zápase hovoril „o perfektnej basketbalovej mašine“. „Nemali sme šancu,“ dodal. „Ako hovoríme na Kube, slnko nezakryjete prstom.“
Zobrali hviezdy
Prečo však Američania nepostavili silné mužstvo aj niekedy predtým?
Bránili tomu pravidlá. Na olympiáde mohli súťažiť aj profesionáli, ale nie hráči z NBA. Cieľom bolo vyrovnať šance jednotlivých účastníkov, lebo Američania by inak mali omnoho väčšiu kvalitu ako ostatní.
Na olympiáde v Soule USA získali iba bronz, čo sa vnímalo ako debakel. Vedenie NBA sa preto s FIBA dohodlo, že budú môcť súťažiť aj najlepší Američania. „Chceli oslniť. Chceli dať Amerike takú úctu, aby jej súperi mohli dúfať prinajlepšom v striebornú medailu. Alebo ešte lepšie, mohli dúfať v autogram od Michaela Jordana,“ napísal novinár magazínu GQ Lang Whitaker.
Na predchádzajúcich turnajoch za americké výbery nastupovali amatéri a hráči z univerzitných líg, ktorým sa účasť hviezd NBA samozrejme nepáčila. Komunistické štáty však hrali dlhodobo fakticky s profesionálmi, zatiaľ čo USA im čelili s výberom amatérov. Aj preto v roku 1980 vyhrala Juhoslávia a v Soule Sovietsky zväz.
„Chlapi prehrali v roku 1988, preto nás poslali ako Navy SEALs (špeciálne jednotky). Boli sme elitnou jednotkou, elitou medzi elitnými jednotkami. Prišli sme, nakopali sme ich do zadku a dostali všetkých bezpečne domov,“ rozprával Ewing.
Z NBA prišli tie najväčšie hviezdy: Jordan a Pippen vytvorili skvelú spoluprácu v Chicago Bulls, Malone a John Stockton sa poznali z Utahu Jazz. Johnson hral za Los Angeles Lakers, Bird za Boston Celtics, Ewing za New York Knicks a Barkley za Philadelphia 76ers (v ďalšej sezóne už za Phoenix Suns).
V kádri chýbal Isiah Thomas z Detroitu Pistons, hoci tréner Daly prišiel práve odtiaľ. Išlo o veľkú kontroverziu, ktorej sa venoval aj známy dokumentárny seriál Last Dance (Posledný tanec). Vynechanie Thomasa malo súvisieť s ostrou rivalitou s Jordanom a Pippenom po vzájomných zápasoch vo Východnej konferencii.
Tréner ich nemohol uraziť
Do Barcelony teda pricestoval hviezdami nabitý tím. USA čakal prvý zápas proti Angole. Barkleyho sa pred zápasom spýtali, čo si myslí o súperovi. „O Angole neviem nič, ale Angola má problém,“ odpovedal.
„40 minút dominancie proti Angole ukázalo, že toto nebola iba ďalšia skupina basketbalistov, ale skupina, akú basketbalový svet nikdy predtým nevidel,“ napísalo ESPN.
Tréner Angoly Victorino Cunha bol realista. Hráčom povedal, že USA určite neporazia, a stanovil cieľ, aby rozdiel nebol viac ako 45 bodov. Nakoniec USA vyhrali o 68 – 116:48. Barkley počas zápasu škaredo udrel lakťom Herlandera Coimbru, 24-ročného študenta ekonomiky. Hovorilo sa, že Barkley by za to mohol dostať trest, ale samotnému Coimbrovi to vôbec neprekážalo. Po konci zápasu prišiel za Barkleym, či sa s ním na palubovke môže odfotiť.
USA porazili všetkých: Angolu, Chorvátsko, Nemecko, Brazíliu, Španielsko, Portoriko, Litvu a vo finále znova Chorvátsko. Dokázali to s priemerným rozdielom 44 bodov. Išlo o absolútnu dominanciu. Možno ešte vzrušujúcejší súboj prebiehal v rámci amerického „Dream Teamu“. V NBA totiž dlho existovala rivalita medzi Jordanom a Johnsonom o to, kto je najlepší.
Magicovi Johnsonovi pred štartom predošlej sezóny zistili HIV a ukončil kariéru. Napokon sa však k „Dream Teamu“ pripojil a neskôr sa znova objavil aj v NBA. V kempe „Dream Teamu“ s Jordanom začal súťažiť. „Všetko to vyvrcholilo jedným tréningom, ktorý sa v podstate zmenil na boj medzi Jordanom a Magicom,“ spomínal ich spoluhráč Chris Mullin pre NBC. „Bolo to akoby súboj jeden na jedného, ostatní štyria hráči sa iba zúčastnili.“ Larry Bird, ktorý si liečil zranenie chrbta, sa na nich iba pozeral a smial sa.
USA mali obrovskú individuálnu kvalitu, s ktorou sa žiadny súper nemohol porovnávať. Cieľom bolo teda iba vytvoriť fungujúci kolektív a USA Basketball preto ako trénera vybrala Chucka Dalyho. „Podarilo sa mu vyhrať NBA s Detroitom Pistons a mal reputáciu muža, ktorý dokázal narábať s bystrými hráčmi. Navyše bol aj skvelý v kontakte s médiami,“ povedal funkcionár Quinn Buckner.
„Najdôležitejšie bolo, aby ste nikoho z tých hráčov neurazili. Chuck musel byť extrémne citlivý, musel sa k tomu postaviť ako k zápasu all-stars. Ak by ste hráčov takej kvality urazili, bol by to problém.“
GQ o hre „Dream Teamu“ napísal: „Už ste niekedy sledovali leva, leoparda alebo geparda, ako sa vrhol na svoju korisť?“
Zbrane pri bazéne
Basketbalisti si svoj veľký moment užívali. Po prílete do Európy nesmerovali hneď do Barcelony, ale na pár dní do Monte Carla.
Riaditeľ ich PR Craig Miller spomínal: „Pred príchodom do hotela nám jeho riaditeľ povedal: ‚Toto je Monte Carlo. Je to miesto, kam prichádzajú králi a kráľovné, prichádzajú sem rockové hviezdy. Aby som bol úprimný, basketbal? Ten ľudí veľmi nevzrušuje.‘“
Američania preto nečakali, čo sa bude diať. „V noci, keď sme prileteli, ľudia boli na parkovisku natlačení na steny. Kričali na nás a mávali. Nebola tam žiadna ochranka. Zbadal som v dave toho riaditeľa a iba rozhodil rukami,“ dodal Miller.
S Američanmi však potom všade chodili nielen ochrankári, ale pri ceste na tréningy a zápasy aj helikoptéra a obrnené autá. Prichádzali im totiž vyhrážky smrťou. Preto ani nebývali v olympijskej dedine, ale v luxusnom hoteli.
„Prišli sme k bazénu na streche nášho hotela a bolo tam asi desať chlapov so samopalmi,“ rozprával Barkley. „Bolo to trochu vtipné. Vyzeralo to asi takto: dievča v bikinách, chlap so samopalom, dievča v bikinách, chlap so samopalom. Ľudia si mysleli, že nechceme bývať v olympijskej dedine, lebo sme boli zvyknutí na luxus. Ale bolo to pre vyhrážky.“
Experti sa zhodujú, že úspech tohto tímu zvýšil celosvetovú popularitu NBA a neskôr pomohol aj k príchodu zahraničných hviezd do súťaže, napríklad Dirka Nowitzkeho, Yaa Minga, Luola Denga či Giannisa Antetokounmpa.
Práve to bolo podľa Davida Sterna, šéfa NBA, cieľom zmeny pravidiel: „Nebolo to o zlatej medaile. FIBA chcela rast športu na medzinárodnej úrovni. Verili, že najlepším riešením bude, keď sa NBA objaví na olympiáde.“
„Dream Team“ sa stal miláčikom divákov a na sláve nestratil ani po takmer tridsiatich rokoch. Brian McIntyre, ktorý tiež pracoval na jeho PR, si po jednom tréningu uvedomil, že od najslávnejšieho tímu nemá ani suvenír.
„Videl som, ako Michael schádza z palubovky, a povedal som mu: ‚Už nepotrebuješ tú teplákovú súpravu?‘ On povedal: ‚Nie, chceš ju?‘ Odpovedal som, že by som bol veľmi rád. Tak si ju vyzliekol a hodil mi ju. Dodnes sú v nej aj špendlíky, ktorými prekryl logo od Reeboku a nahradil ho americkou vlajkou. Ani som sa tej súpravy nedotkol,“ rozprával.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Lukáš Vráblik






























