Prečo sa Jobbik mohol stať súčasťou spojenej opozície? Z extrémistov sú antiorbánisti s „obyčajným lídrom“

Maďarské parlamentné voľby na jar 2022 môžu prvý raz po roku 2010 priniesť tesný súboj medzi Fideszom Viktora Orbána a opozíciou, ktorá sa proti vláde spojila.

Súčasťou spojenej opozície je aj bývalý krajne pravicový Jobbik, na čele ktorého stojí politik, ktorý pred niekoľkými rokmi ešte burcoval proti Rómom.

Dnes je už Jobbik akceptovaný partner aj pre najliberálnejších opozičných politikov a jeho šéf má šancu stať sa spoločným kandidátom opozície na premiéra.

Analytici tvrdia, že Jobbik je dnes predovšetkým pragmatická strana, ktorá hlási, že chce ukončiť Orbánovu éru. Jeho šéf svojou protikorupčnou a populistickou rétorikou pripomína Igora Matoviča a podľa analytikov ho aj voliči vnímajú ako „obyčajného človeka“.

Pevná pozícia

Premena Jobbiku z extrémistickej strany na umiernenú ľudovú stranu bol dlhý proces, ktorý v týchto mesiacoch vrcholí. Prieskumy ukazujú, že nová pozícia Jobbiku je v maďarskej politike pevná. Aj keď už nie je taký silný, ako pred niekoľkými rokmi, keď ešte presadzoval radikálnu politiku, je stabilne druhou alebo treťou najsilnejšou stranou.

Jeho šéf Péter Jakab patrí medzi troch hlavných favoritov opozičných primárok na kandidáta na premiéra.

Deradikalizácia strany sa začala už v roku 2013, keď jej šéfoval známy predstaviteľ maďarskej radikálnej scény Gábor Vona.

Ten ohlásil novú, pozitívnu kampaň bez extrémistických hesiel a začal hovoriť o Jobbiku ako o ľudovej strane, ktorá chce osloviť široké masy obyvateľstva. Zaznamenal výrazný úspech, keď v parlamentných voľbách v roku 2014 získal Jobbik 20,69 percenta hlasov a stal sa druhou najväčšou silou.

Ďalším výrazným míľnikom bola utečenecká kríza v roku 2015, počas ktorej vládny Fidesz zvolil tvrdú, radikálnu rétoriku a začal preberať témy a voličov Jobbiku.

Protimigračná kampaň a kampaň proti Sorosovi priniesli do politiky Fideszu také radikálne prvky, ktorým už Jobbik nedokázal konkurovať. Pred voľbami v roku 2018 už v rámci maďarskej opozície prebiehala diskusia, či nie je Jobbik umiernenejšia strana ako Fidesz, ale spoluprácu s Vonom ešte viacerí vplyvní opoziční politici odmietali.

Zaujímavým obratom bolo, keď sa ikonická postava budapeštianskej inteligencie, filozofka Ágnes Heller, ktorá prežila holokaust, verejne postavila za spoluprácu s Jobbikom s cieľom poraziť Fidesz.

Rozpad a obnova

Po voľbách v roku 2018 sa Jobbik rozpadol a jeho dlhoročný šéf Gábor Vona odišiel z politiky. Ďalší odídenci založili hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť), ktoré ohlásilo návrat „ku koreňom“, teda k tvrdému radikalizmu.

Jobbik zoslabol a hľadal svoju novú tvár až do zvolenia Pétera Jakaba za predsedu. Aj keď patrí medzi staré tváre strany, Jakab začal novú éru v Jobbiku.

Pochádza z asimilovanej židovskej rodiny. Pôsobil ako učiteľ vo východomaďarskom Miškovci, kde učil aj v škole pre sociálne znevýhodnené rómske deti. Prepustili ho za jeho príslušnosť k Jobbiku a zákonnosť jeho prepustenia potvrdil aj súd.

Ako mladý člen strany mal viaceré rasistické prejavy, v ktorých hovoril o „parazitoch“ alebo o neprispôsobilosti Rómov. Za svoje výroky sa nikdy neospravedlnil, dnes sa však už takto nevyjadruje ani on, ani iní členovia strany.

V roku 2019 už povedal, že ak by niektorý člen Jobbiku oslavoval maďarských nacistických lídrov, vylúčil by ho zo strany. „Extrémisti v tejto strane nemajú svoje miesto. Môžu hľadať svoju budúcnosť vo Fidesze,“ vyhlásil.

Jakab sa stal najvýraznejším opozičným rečníkom v maďarskom parlamente, kde pravidelne predvádza rétorické súboje s premiérom Orbánom. Predseda parlamentu László Kövér mu v posledných mesiacoch uložil vysoké pokuty za slovné útoky na politikov Fideszu, čo Jakab využil na svoju ďalšiu popularizáciu.

Skoro všetci členovia predsedníctva boli v Jobbiku už pred rokom 2010, niektorí boli v minulosti členmi aj extrémistickej strany Istvána Csurku MIÉP (Strana maďarského života a pravdy), ktorá už zanikla.

V Jobbiku väčšinou nepatrili medzi najradikálnejších s výnimkou súčasného europoslanca Mártona Gyöngyösa, ktorý v roku 2012 žiadal spísať poslancov židovského pôvodu.

Nová ideológia: antiorbánizmus

Jobbik je dnes už zástancom opozičnej spolupráce, čo je obrovská zmena, tvrdí politológ Dániel Róna, ktorý dlhodobo skúma vývoj Jobbiku a v súčasnosti radí aj opozičnému hnutiu Momentum.

„Gábor Vona ešte odmietal spoluprácu s liberálnymi, ľavicovými alebo zelenými stranami, ale pre súčasný Jobbik už to neplatí,“ vysvetľuje politológ.

Najradikálnejší politici strany v roku 2018 podľa neho odišli do hnutia Mi Hazánk.

Po zvolení Pétera Jakaba za predsedu opustili stranu mnohí členovia, ktorí chceli jasný ideologicky program.

Jakab medzitým očistil Jobbik od všetkých ideológií. „Ideológia strany už nie je ani radikálna, ale ani pravicová. Prakticky ani nemá ideológiu,“ hovorí Róna.

S tým úplne nesúhlasí analytik inštitúcie IDEA Balázs Böcskei, podľa ktorého je Jobbik ešte stále pravicová strana, aj keď už nie radikálna a prevláda v nej hlavne antiorbánizmus. „Zmena identity po roku 2012 presúvala stranu do centra, ale to neznamená, že ide o centristickú stranu,“ dodáva analytik.

Jobbik napríklad podporil aj nový zákon Fideszu, ktorý je namierený proti sexuálnym menšinám a spája pedofilov s homosexuálmi. „Osveta v školách o sexuálnej inakosti od príslušných odborníkov je potrebná. Deti o nej majú vedieť a tolerovať ju. Nesúhlasím však s jej propagáciou,“ vysvetľoval svoj postoj v tejto otázke Jakab.

Jakab sa podľa Rónu vedome snažil zbaviť sa ľudí, ktorí razili silnejšiu ideologickú líniu. Jedinou témou Jobbiku sa stal boj proti Orbánovi, a to, že kým fideszáci bohatnú, ľudia upadajú do chudoby.

„Jobbik reprezentuje robotníkov a obyčajných ľudí oproti zbohatlíkom z Fideszu. Toto sa podobá viac na ľavicové ideológie, ale nepovedal by som, že Jobbik sa stal ľavicovou stranou. Toto je len ich hlavný odkaz, ktorý prispôsobili tomu, čo dokáže pochopiť každý volič.“

Böcskei súhlasí s tým, že voliči strany podporujú dnes hlavne Jakaba ako výrazného lídra a nie Jobbik ako stranu s jasnou ideológiou.

Radikálni voliči odišli k Fideszu

Väčšina niekdajších radikálnych voličov Jobbiku sú dnes voličmi Fideszu, hovorí Balázs Böcskei. „Sú to menej odhodlaní voliči Fideszu, ktorých charakterizuje uzavretá identita, kritika elít, kritika politických tried a často aj predsudky,“ vysvetľuje analytik.

Ďalšia časť bývalých voličov prešla k extrémistickému hnutiu Mi Hazánk, ktoré je podľa viacerých analytikov pod kontrolou Fideszu. Toto hnutie má dnes podporu 2 až 4 percent.

Jobbik si udržal časť svojej základne, ale prilákal voličov od všetkých opozičných strán.

Úprimná zmena?

Róna hovorí, že vyjadrenia a skutky politikov Jobbiku ukazujú, že premenu myslia vážne, aj keď dlhé roky pôsobili na extrémistickej scéne.

„Nikomu, samozrejme, nevidím do hlavy, ale dôležité je, čo robia teraz. Prekvapilo by ma, ak by Jobbik ako súčasť vládnej koalície presadzoval ideologické témy. Určite sú témy, v ktorých by razantne zastupovali svoje záujmy, napríklad v otázke zahraničných Maďarov. V tejto záležitosti sa však okrem DK (Demokratická koalícia, ľavicová strana expremiéra Ferenca Gyurcsánya – pozn. red.) zhodujú s ostatnými stranami opozície.“

Politici Jobbiku sa však nikdy nepostavili čelom k svojej extrémistickej minulosti a v tejto súvislosti nedošlo k žiadnej katarzii, upozorňuje Böcskei. Môže to byť aj vedomá politika, aby neodradili svojich radikálnych prívržencov?

„Tí voliči, ktorí by to považovali za zradu, už nevolia Jobbik. Ak by sa však politici Jobbiku chceli ospravedlniť, museli by priznať aj to, že boli extrémisti. Oni sa však nikdy nepovažovali za extrémistov, ale za vyznávačov pravdy. Na druhej strane mali predstavitelia Jobbiku v minulosti vyjadrenia, po ktorých v západných krajinách, ktoré prešli holokaustom, by už nemali pred sebou žiadnu kariéru.“

Prečo to môže byť v Maďarsku inak?

Odpoveďou je silná antiorbánovská identita opozičných voličov. Voliči považujú otázku „čo s minulosťou Jobbiku“ za prekonanú v znamení antiorbánizmu, myslí si Böcskei.

Medzinárodná izolácia ešte pretrváva

Zmeny sa týkali aj nižších štruktúr Jobbiku, tvrdí Róna. Mnohých presvedčil práve nový šéf Péter Jakab, aby sa k strane pridali, ale mnohí zase kvôli nemu odišli.

„Jobbik je dnes do veľkej miery one man show,“ vraví politológ.

Z času na čas sa ešte stále objavujú kompromitujúce materiály o členoch Jobbiku. O ich kandidátovi v doplnkových voľbách v októbri 2020 sa napríklad zistilo, že v minulosti mal závažné rasistické a antisemitské vyjadrenia. Tieto informácie intenzívne využíva aj Fidesz, ktorý tvrdí, že Jobbik je stále extrémistická strana.

„Určite sa objavia podobné prípady, ale problematických kandidátov budú mať aj ostatné opozičné strany. Opozičných voličov však väčšinou nezaujíma minulosť týchto kandidátov, lebo chcú poraziť Fidesz. Dôležitá bude hlavne osoba kandidáta na premiéra,“ hovorí Róna.

Neobávajú sa lídri ostatných opozičných strán, že Jakab sa môže stať radikálnym kandidátom, ak vyhrá primárky? Podľa Rónu je už táto dilema v opozícii prekonaná a Jakaba akceptujú.

„Niektorých by to možno znechutilo, ale teraz už to neriešia,“ hovorí politológ.

Vnímanie Jobbiku už nie je také pozitívne na medzinárodnej úrovni.

„Mnohí ho považujú stále za extrémistickú stranu a nerozumejú tomu, ako môže byť súčasťou spojenej opozície,“ hovorí Róna. Jediný europoslanec strany je v europarlamente nezaradeným poslancom. Strana sa už dlhodobo snaží získať členstvo v Európskej ľudovej strane, no zatiaľ neúspešne.

„Európska ľudová strana sa môže zaoberať touto otázkou asi až vtedy, ak sa Jobbik dostane do vlády a aj tam dokáže, že jeho radikalizmus je minulosťou,“ myslí si Róna.

Maďarský Matovič?

Protikorupčná a populistická rétorika Jakaba môže pripomínať opozičného Igora Matoviča bojujúceho proti Robertovi Ficovi. Balázs Böcskei hovorí, že túto paralelu potvrdzujú aj názory voličov v prieskumoch.

Pri otázke, kto by bol schopný z opozičných kandidátov na premiéra vyriešiť krízu po pandémii, považujú voliči Jakaba za najslabšieho kandidáta.

Pri otázke, koho považujú za „rodeného politika“, teda najlepšieho diskutéra a „ľudového politika“, je Jakab najsilnejším. „Jakab je protestný politik a slovenskému scenáru s Igorom Matovičom sa môžeme vyhnúť možno len vďaka tomu, že máme ešte ďalších dvoch potenciálnych kandidátov na premiéra,“ vraví analytik.