Prestaňme hovoriť o návrate k normálnemu životu. Pripravme sa na novú podobu normality
Nová normalita bude mať nové pravidlá, s ktorými sa budeme musieť naučiť žiť.
Autor je publicista
Pri zdôvodnení potreby zaočkovať čo najviac ľudí sa neraz argumentuje, že nám to umožní vrátiť sa k normálnemu životu. Lenže takýto argument nefunguje. Navyše je aj nesprávny.
Prvá a základná otázka je, ako si predstavujeme „normálny život“. Ako pred pandémiou? Zabudnime. Ešte dlho bude svet poznačený pandémiou. Ešte dlho budeme fungovať v móde poznačenom covidom.
Situácia sa zlepšuje, nastali zdanlivo lepšie časy. Lenže – teraz hovorme o Slovensku – vláda robí rovnakú chybu ako po prvej vlne: zatiaľ nerobí žiadne prípravy na možnú ďalšiu vlnu, ktorá nás po lete môže vrátiť späť do horšej situácie. Žiadne významnejšie opatrenia do budúcnosti (ak nechceme povedať rovno systémové či štrukturálne), spory a hádky však pokračujú. (No dobre, opäť zasadal ústredný krízový štáb.)
Heger, samozrejme, nebude patologicky útočiť na všetkých naokolo, nebude odkazovať nevestičkám, že dobre bude, a nebude svojvoľne meniť opatrenia. Ani Lengvarský nebude s očami upretými k nebesám čakať, s čím príde premiér. S tým sa však uspokojiť asi nemožno. A nejde len o neexistujúce trasovanie kontaktov. Šokujúci prístup ministerstiev školstva a zdravotníctva v prípade nového ohniska nákazy na základnej škole v Chorvátskom Grobe (okres Senec) ukazuje, že flexibilný prístup a efektívne konanie štátu hneď, ako sa objaví nové ohnisko nákazy, je nad sily a schopnosti tejto vlády. Lenže v najbližších mesiacoch pôjde o to, či je zlepšenie situácie len dočasné alebo bude udržateľné a trend bude naďalej nádejný.
Aká je teda predstava „normálneho života“? Ako pred pandémiou? Ešte raz: na to zabudnime a prestaňme hovoriť o návrate k normálnemu životu, pretože to nostalgicky evokuje práve obraz života pred pandémiou, respektíve predpandemické štandardy normálneho života.
