Je podvečer 16. mája. Som súčasťou posádky na lodi Sea-Eye 4, ktorá zachraňuje topiacich sa utečencov v Stredozemnom mori. Nachádzam sa asi 80 míľ od líbyjského pobrežia a na palube práve vypukla panika.

Kým záchranári vyťahujú z ponárajúceho sa člna ako prvé malé deti a tehotné ženy a v diaľke sa ozývajú výbuchy, časť utečencov od strachu a zúfalstva poskákala do vody.

Som v tíme nemeckej záchrannej organizácie Sea-Eye, ktorá už šesť rokov pomáha zachraňovať utečencov v núdzi. Vojna v Líbyi a zúfalí migranti, ktorí sa snažia na nestabilných člnoch prekonať Stredozemné more, neustali ani počas pandémie. Čaká nás jedna z najnáročnejších misií, aké organizácia kedy zažila.

Kým pomáham naloďovať topiacich sa ľudí na palubu, v diaľke počujem krik.

Počas záchrannej akcie nás prenasleduje líbyjská pobrežná stráž – lode s hliadkujúcimi líbyjskými ozbrojenými zložkami, ktoré strieľajú do vzduchu a zúfalých utečencov vracajú naspäť do detenčných centier v Líbyi. Utečenci na lodi hovoria, že sa radšej utopia.

Dráma na mori

Líbyjské plavidlo hádže granát na prvú prázdnu drevenú loď, z ktorej sme práve vytiahli takmer sto ľudí, aby ju definitívne zničilo. Loď horí na hladine mora – je to pozoruhodný zjav. Ľudia na ďalšej klesajúcej lodi obďaleč, ktorú sme taktiež prišli zachrániť, sa zľaknú stráže a poskáču do vody.

Záchranári ich po jednom vyťahujú von. Len málokto z utečencov vie plávať.

Na palube rovnako vládne panika.