Čo chce povedať dav na bratislavskom Pochode za život
Pochod za život je veľká akcia kresťanských pro-life organizácií. Organizátori v hlavnom meste v nedeľu očakávajú desaťtisíce ľudí, ktorí považujú za svoju hlavnú tému práva nenarodených detí.
V Košiciach pred dvoma rokmi prišlo na Pochod za život okolo 80-tisíc ľudí a mnoho ľudí zostalo zaskočených silou kresťanských združení.
V Bratislave sa chystá v nedeľu druhý veľký diel podujatia s množstvom sprievodného programu, ktorý sa odohráva od pondelka na mnohých miestach v hlavnom meste a aj v Košiciach. Organizátori predpokladajú, že prídu desaťtisíce ľudí, no účasť bude tentoraz menšia.
„Sme na druhej strane republiky, je už úplne iná spoločenská situácia a je to druhý ročník,“ vysvetľuje hovorca akcie Marek Michalčík. Organizátori iných podujatí však môžu Pochodu za život len závidieť. Porovnateľný dav nepritiahli ani demonštrácie proti oligarchom či miliónovým kauzám.
Potichu, ale vo veľkom
Čo chce dav mladších aj starších mierumilovných kresťanov pochodom povedať? Rovnako ako pred dvomi rokmi, aj teraz im ide predovšetkým o ochranu života – ešte nenarodených detí.
„Keď Ústavný súd v roku 2007 rozhodol v prospech interrupcií, táto téma sa zdala byť mŕtva. Pro-life aktivisti si uvedomovali, že aj pre rozloženie politických síl nie je možná zmena,“ vysvetľuje zrod tejto akcie novinár vznikajúceho Konzervatívneho denníka Martin Hanus.
Kresťania necítili podporu ani u poslancov Národnej rady SR. Naopak, rozšírili horný limit interrupcie pri genetických dôvodoch z 12 na 24 týždňov (proti hlasovalo KDH a časť SDKÚ). Ústavný súd neskôr vyhlášku zrušil, požadoval zákon. No s interrupciami ako takými problém nemal.
„Štát legalizuje zločin. Najsprávnejšie by bolo, keby boli interrupcie zakázané, bolo by ich menej, hoci časť by sa diala nelegálne,“ hovorí Hanus a tento postoj do veľkej miery reprezentuje to, o čom pochody sú. Katolíkom sa napriek rozhodnutiu Ústavného súdu podarilo postupne mobilizovať ľudí.
„Bol to asi výsledok pre médiá dlhodobo tichej aktivity pro-life organizácií, ktoré boli od roku 2000 vo Fóre života.“
Začali viac spolupracovať, v sieti organizácií sa mnohí už poznali. Vytvorila sa komunita, na ktorú bolo naviazané veľké množstvo ľudí – spiacich sympatizantov.
Foto – TASR
Pred dvoma rokmi ich aktivity vyústili do najväčšieho zhromaždenia veriacich od roku 1989. Ako uspeli? „Akciu zaštítila cirkev a viac sa hovorilo napríklad o gendrových témach, na ktoré boli ľudia čoraz citlivejší, informácie sa navyše cez internet rýchlejšie šírili,“ vysvetľuje Hanus. „Ľudia viac čítali správy, ktoré chýbali v mainstreamových médiách.“
Michalčík hovorí, že to bol aj výsledok vyše desaťročnej práce pro-life organizácií. Rozšíreniu témy pomohla aj sieť dobrovoľníkov. „Ľudia cítia, že sa treba postaviť za ochranu života a treba niečo robiť. Možno to ich motivovalo.“
Pochod považuje za oslavu života, vysvetľuje, že takto chcú demonštrovať spoločnosti život ako vždy pozitívnu hodnotu. „Aj keď ide o slabých, chorých a nenarodených, ktorí sa niekomu môžu zdať na ťarchu spoločnosti.“
Vidia ťažký hriech interrupcie
Interrupcie sú pre kresťanov ťažký hriech a znamenajú vylúčenie z cirkvi. Pápež František ich viackrát odsúdil. V septembri sa médiá dostali k listu, kde hovoril aj o interrupciách. Vysvetlili si to tak, že hovorí aj o odpustení, no podľa Konferencie biskupov Slovenska to bolo inak.
Tvrdili, že jeho vyjadrenia boli zle vyložené – želal si, aby prejav Božieho milosrdenstva mohol zasiahnuť aj životy žien, ktoré išli na potrat.
Na pochode sa organizátori chcú venovať aj pomoci pre tehotné ženy. V sobotu sa bude napríklad diskutovať o tom, ako môže byť postihnuté dieťa darom a má právo žiť, ako tehotná študentka zvládla svoju ťažkú situáciu, alebo či je nezodpovedné mať veľa detí.
Organizátori si v posledných týždňoch adoptovali aj tému utečencov, zrejme zaregistrovali aj kritiku liberálnejších kruhov, ktoré sa pýtali, či mienia kresťanské organizácie ignorovať tému, pri ktorej ide o život. O utečencoch prebehnú diskusie, pripravujú výstavu fotografií z utečeneckého tábora v Iraku a budú zbierať trvanlivé potraviny cez Slovenskú katolícku charitu.
„Byť za ochranu života je pozitívny postoj k ľudskému životu a dôstojnosti každého človeka. Organizácie, ktoré podporujú pochod, majú vlastné projekty na podporu utečencov a ďalších v núdzi,“ hovorí Michalčík.
Tvrdí, že chcú podporiť projekty ľudí, ktoré by chránili život, a aby ľudia viac podporovali organizácie, ktoré pomáhajú matkám v núdzi.
Musia sa potlačiť
Tak ako v Košiciach, aj teraz bude na bezpečnosť a komfort účastníkov dozerať bezpečnostný analytik Radovan Bránik. Na samostatnom pracovisku bude koordinovať vyše 700 dobrovoľníkov cez nezávislý informačný systém. Môže sa im to hodiť napríklad pri hľadaní stratených detí. „Bezpečnosť je vysoko nadštandardná, na pochode za život by malo byť prioritou, aby sa nikomu nič nestalo.“
Predpokladá, že príde okolo 40-tisíc ľudí, vyraziť majú o pol tretej poobede. „Na centrum Bratislavy je to akurát.“ Prečo bolo v Košiciach tak veľa ľudí? Bránik si to vysvetľuje tým, že emancipácia a uvedomenie vlastnej sily kresťanov prišli pred dvoma rokmi prvýkrát. „Už to zažili, budú to vnímať ako jednu z ďalších svojich akcií bez hodnoty ‚prvého a veľkého pochodu‘.“
Ak by prišlo 100-tisíc ľudí, mohlo by to podľa neho znamenať ohrozenie bezpečnosti. A to napriek tomu, že dav na takomto type akcie je pokojný.
Prekliata Štúrova ulica
„Problém by bol s umiestnením ľudí do priestoru. Ak by náhodou prišlo viac ľudí, ako odhadujem, pokojne sa môže stať, že niektorí z nich sa ani nedostanú tam, kam budú chcieť. S políciou sme dohodnutí, že niektoré väčšie skupiny na miesto konania ani nevpustíme.“
Problém je najmä s trasou cez mesto. Povedie z Námestia SNP popri Moste SNP po nábreží a späť. Predošlé vedenie mesta sľúbilo veriacim pochod po Štúrovej ulici, no tá je stále rozkopaná, a tak musia pochodovať cez Gorkého ulicu.
„Nie je na to vhodná, je tam viac ako 80 parkovacích tyčí.“ Neprešlo ani obmedzenie premávky na Staromestskej iba na MHD, ľudia preto pôjdu v dvoch pruhoch, vo zvyšných dvoch budú za zábranou jazdiť autá.
Po pochode sa chcú organizátori venovať konkrétnym projektom. „Chceme, aby sa ľudia zamysleli, čím môžu prispieť k ochrane života,“ hovorí Michalčík. Z verejnej zbierky plánujú podporiť pro-life startupy, chcú, aby ľudia viac podporovali organizácie, ktoré pomáhajú matkám v núdzi, a zlepšiť legislatívu na ochranu života.
V Rusovciach ideš z omše rovno na farskú kávu
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
