Denník N

Život medveďa je cennejší ako život človeka

Ochrancovia prírody odmietajú niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Autor je predsedom strany Maďarské fórum

Zjednodušene by sa dalo povedať, že podľa ochranárov je život a ochrana medveďa a jeho životného priestoru cennejšia ako život človeka. Výskumy populácie medveďov na území Slovenska preukazujú neúmerné zvýšenie počtu medveďov. Každý medveď potrebuje na dobrý život približne 500 hektárov územia (životného priestoru). Pri takejto výmere nie je problém a medveď sa vie vyhnúť stretu s človekom. Problém, ktorý u nás nastáva, je, že medvede sú premožené a ich životný priestor sa zmenšil. Mladé jedince sú vytláčané na nové územia, kde medveď nikdy nežil a nemá tam čo robiť.

Toto je skutočný dôvod, prečo sa dnes môžeme stretnúť s medveďom aj na juhu Slovenska či na Záhorí. Na týchto územiach naozaj nie je prirodzené prostredie pre medveďa. K stretom bude dochádzať čoraz viac. Turistika získava na popularite čím ďalej, tým viac a nebezpečenstvo stretu s medveďmi na prehustenom území rastie.

Absurdnosť tvrdení ochranárov:

– Nezabezpečené odpadky lákajú medveďov. Kuchyňa v hoteli je dobre zabezpečená a medveď sa tam napriek tomu vlámal.

– Medveď nemá problém napadnúť ovce i napriek tomu, že sú strážené psami, či včelstvá zabezpečené elektrickým ohradníkom.

– Podľa ochranárov by sme mali prestať pestovať aj atraktívne plodiny, ako je napríklad kukurica (pán Slašťan, vedúci zásahového tímu). Ochranári nám teda nepriamo hovoria, nepestujte krmivo pre dobytok, ošípané či hydinu. Naozaj máme kvôli medveďovi prestať produkovať potraviny? To nikto nemôže myslieť vážne!

– Ministerstvo životného prostredia ústami ministra hovorí o činnosti zásahového tímu. Prosím, kde bol zásahový tím, keď medveď usmrtil človeka? Kde bol, keď sa medveď vlámal do hotela? Kde je, keď medveď robí škodu na hospodárskych zvieratách? Každý pozná odpoveď na dané otázky. Zásahový tím tento problém nevyrieši.

Zodpovednosť za útoky musia prevziať tí, čo s ľahostajnosťou dovolili premnožiť stav tejto šelmy na našom území, a tými sú ochranári. Nechcem tým povedať, že treba strieľať medvede hlava-nehlava. No v každom prípade treba rozumne regulovať ich populáciu.

Treba veci pomenovať tak, ako sú. Ochrancovia nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia a už by mali začať. Ak sa nevrátime k zdravému sedliackemu rozumu aj pri ochrane prírody, tak budeme musieť na Slovensku „zavrieť“ ľudí do veľkomiest a tam ich strážiť. Prírodu a krajinu prenecháme divým šelmám a na vznik pralesov a potom už bude všetko chránené a vstup do prírody bude zakázaný. Už len ochranári tam budú môcť slobodne vstupovať. Ich zásahový tím bude môcť usmrtiť a loviť medveďa, ale poľovník nie. Keď ochranári berú právo rozhodovať o manažmente dravcov, nech preberú aj zodpovednosť za škody a straty na ľudských životoch.

Za desaťročia komunizmu bez ministerstva životného prostredia poľovníci medveďa, hlucháňa či vlka nevystrieľali, ale rozumne regulovali. Ani manažment tatranského kamzíka neviedol k jeho zániku. Tak, prosím, prestaňme dnes tvrdiť, že to robili zle. Veď keby naozaj poľovníci a lesníci boli voči našej prírode takí bezočiví (ako to dnes ochranári tvrdia), tak nemáme národné parky a žiadneho medveďa, vlka či hlucháňa.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie