Ak dieťa pravidelne chrápe, môže mať poruchy spánku. Tie môžu viesť k vysokému krvnému tlaku aj cukrovke

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Chlapček prichádza do spánkového laboratória s mamou. Počas dňa býva unavený a pri vtipe sa mu podlamujú kolená. V detskom spánkovom laboratóriu v Univerzitnej nemocnici v Martine teraz zisťujú prečo. Po pripojení na elektródy strávi jeden až dva dni v spánkovom laboratóriu. Nemusí ísť o nič vážne, ale môže to byť aj prejav narkolepsie.

Ide o ochorenie, keď pacient z ničoho nič zaspí. V laboratóriu mali najmladšieho desaťročného pacienta, ktorý trpel narkolepsiou, typickým ochorením mladých dospelých. „Zaspia kedykoľvek počas dňa, z ničoho nič. Je to veľmi dôležité poznať, lebo takíto pacienti majú problémy v škole, zamestnaní a napríklad nesmú dostať ani vodičské oprávnenie,“ hovorí zástupca prednostu Klinky detí a dorastu Peter Ďurdík.

Spánkové laboratórium v Martine je jediné s akreditáciou pre detského pacienta. Na vyšetrenia tu chodí ročne 200 až 250 detí z celého Slovenska. A ich počet stúpa. Priemerný čas čakania na vyšetrenie je mesiac.

Poruchy spánku má vyše pätiny detí

Poruchy spánku má 20 až 30 percent detí. Môže ísť o nespavosť, nočné desy, no najčastejšie sú to poruchy dýchania. Dieťa pri nich počas spánku prestáva dýchať alebo dýcha veľmi plytko, a telo sa tak prestáva okysličovať. „Fyziologický spánok dostatočnej kvality a dĺžky je hlavným faktorom určujúcim pocit ‚dobrého zdravia‘ a výraznou mierou sa podieľa aj na hodnotení kvality života,“ hovorí Ďurdík.

Obštrukčné spánkové apnoe, teda spánková porucha dýchania, je najčastejšia porucha, s ktorou pacienti do laboratória prichádzajú. Prvá skupina detí, ktorá ňou trpí, sú deti v predškolskom veku. Je to obdobie častejších infekcií, ktoré môžu spôsobiť zväčšenie nosných a krčných mandlí, a tým sa priestor v horných dýchacích cestách zužuje.

„Deti začínajú chrápať a majú poruchy dýchania,“ hovorí Ďurdík. Ale nie každé dieťa, ktoré má zväčšené mandle, má aj poruchy dýchania počas spánku. Vždy je to spojené s ďalšími rizikovými faktormi. Niektoré deti majú napríklad alergiu, nadváhu, poruchy rastu chrupu, predhryz, skrížený hryz alebo majú špicaté, takzvané gotické podnebie. Pri obštrukčnom spánkovom apnoe je vždy potrebná súčinnosť viacerých rizikových faktorov.

Druhá skupina detí, ktoré trpia týmito poruchami, sú deti s obezitou. „Ich počet na Slovensku aj vo svete významne rastie,“ hovorí Ďurdík. Obezita veľmi úzko súvisí s poruchami spánku, najmä s poruchami dýchania. Deti sa horšie vyspia, preferujú sedavý spôsob života a naďalej priberajú, čo zhoršuje ich dýchanie počas spánku.

Tretia skupina sú zriedkavé syndrómy, napríklad Downov syndróm. Ide o deti, ktoré majú chabé svalstvo, čo sa ešte viac prejaví v spánku a v dôsledku toho nevládzu dýchať. K tomu majú typické črty tváre, hlavne veľký jazyk, čo sú faktory, ktoré zmenšujú horné dýchacie cesty. To môže takisto viesť k poruchám dýchania.

Okrem apnoe však v laboratóriu liečia aj iné poruchy spánku. U najmladších detí môže ísť o vrodené poruchy dýchania. Ide napríklad o syndróm, ktorý sa volá Ondinina kliatba. Počas dňa, v bdelom stave dieťa dýcha normálne. Keď zaspáva a treba dýchať automaticky, dýchať prestáva. „Dýcha plytko alebo úplne prestane. Je to zriedkavé genetické ochorenie,“ vysvetľuje Peter Ďurdík. Aj oni mali takého pacienta, išlo o novorodenca, ktorý má dnes už štyri roky, teší sa zo života a počas spánku sa pravidelne pripojí na neinvazívnu ventiláciu.

Vo veľmi nízkom veku sa stretávajú aj s náhlymi úmrtiami dojčiat a častejšie s ALTE príhodou – syndrómom náhleho ohrozenia života, keď deti na krátky čas prestanú dýchať najmä počas spánku. Týchto detí je relatívne veľa a Ďurdík hovorí, že každé pediatrické oddelenie sa stretáva s takýmto prípadom dvakrát či trikrát za mesiac. Základnou prevenciou je používanie monitoru dychu počas spánku.

Poruchu môže signalizovať chrápanie

Kedy by už u dieťaťa mohlo ísť o poruchu, ktorú treba riešiť? Každé chrápajúce dieťa by mal podľa zástupcu prednostu Petra Ďurdíka pozrieť pediater, aby sa zistilo, či nejde o spánkovú poruchu dýchania. Malo by však ísť o pravidelné chrápanie, nie sezónne alebo príležitostné. Chrápanie netreba podľa lekára odbiť tým, že chrápe otec, tak je normálne, že chrápe aj syn.

Počas spánku bývajú zaznamenané opakované prestávky v dýchaní spojené s poklesom okysličenia krvi. „Extrém sme mali až 160 udalostí za hodinu spánku. Znamená to, že dieťa 30 až 45 minút z každej hodiny spánku dobre nedýchalo, teda nedýchalo vôbec alebo extrémne plytko,“ hovorí Ďurdík. Liečbou sa počet týchto udalostí zníži na tolerovateľné hodnoty alebo úplne vymizne.

Ako sa dajú poruchy spánku liečiť? Ak problémy spôsobujú zväčšené nosné a krčné mandle, prvý krok je, že ich odstránia. Ak to nestačí, môžu prísť na rad lieky. Často pomôže aj liečba základného alergického ochorenia, a ak sú deti obézne, mali by schudnúť. U niektorých detí sa odporúčajú takzvané orofaryngeálne cvičenia, ktoré sú určené na podporu svalstva horných dýchacích ciest. Ak všetko zlyhá, môžu pacienta nastaviť na nočnú neinvazívnu ventiláciu. „Takýchto detských pacientov majú v spánkovom laboratóriu asi dvadsať,“ hovorí Ďurdík.

Deti spia s dýchacím prístrojom. Pred spaním si nasadia masku na nos alebo na nos a ústa, prípadne na celú tvár. „Po nasadení si zapnú prístroj a tak prespia celú noc,“ hovorí lekár.

Poruchy spánku môžu u detí viesť k poruchám správania a učenia, k vysokému krvnému tlaku aj cukrovke. Vďaka elektródam, ktoré majú pacienti v spánkovom laboratóriu pripevnené na tele, dostávajú lekári informácie o kvalite spánku, srdcovej činnosti, okysličenosti tela, ale aj o tom, či pacient dýcha dostatočne. Takýto záznam má šesť až osem hodín, dopĺňa ho video a zvuková nahrávka pacientovho spánku.

Keď je spánok extrémne prerušovaný prestávkami v dýchaní, dieťa sa opakovane budí. Zvýši sa tepová činnosť aj tlak krvi. „Ak sa to deje každú noc, môže sa to zafixovať a vznikne hypertenzia,“ hovorí Ďurdík. V Spojených štátoch amerických je podľa neho odporúčanie, že každé dieťa s vysokým krvným tlakom alebo s jeho náznakom má podstúpiť vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. A deti, ktoré majú potvrdené obštrukčné spánkové apnoe, majú byť vyšetrené detským kardiológom.

Ak majú deti hlavne predškolského veku narušený spánok prestávkami v dýchaní, na rozdiel od dospelých nie sú unavené počas dňa. „Sú extrémne aktívne až hyperaktívne, majú poruchy pozornosti, správania, sústredenia a učenia,“ hovorí Ďurdík. Tieto príznaky sú podobné prejavom ADHD, preto je dôležité ich rozlíšiť.

Pravidelné odkysličovanie tela aktivuje aj viaceré zápalové faktory, zvyšuje zrážanlivosť krvi a to poškodzuje ďalšie orgány, napríklad pankreas, kde sa tvorí inzulín. „Vie sa, že deti so spánkovým apnoe môžu mať neskôr cukrovku druhého typu. Ak sa teda skoro zachytia poruchy dýchania počas spánku, nemusí sa ochorenie vyvinúť alebo sa aspoň redukujú jeho prejavy. U dospelých pacientov liečených na obštrukčné spánkové apnoe je často možné zredukovať napríklad liečbu vysokého krvného tlaku,“ vysvetľuje lekár.

Ľudia, ktorí trpia spánkovým apnoe a neliečia sa, by nemali dostať vodičský preukaz – pre vyššie riziko mikrospánkov.

Ako vyzerá spánkové laboratórium

Laboratórium je vlastne izba s lôžkom, kde spí dieťa. V mladšom veku má pri sebe rodiča, keď je staršie, spí samo. Na izbe je okno, ktoré je smerované do centrály, kde spánok sledujú celú noc zdravotníci. Počas spánku má dieťa na celom tele 30 až 50 elektród. Najviac ich je na hlave. Vo vlasovej časti je ich najmenej deväť, ale v niektorých prípadoch ich je aj 18.

Ďalšie sú pri očiach, jeden alebo dva snímače sú pri nose, tri na brade. Na krku je snímač chrápania. „Majú rovnaké elektródy ako dospelí, len majú menšiu hlavičku a vyzerajú s nimi ako malí kozmonauti,“ hovorí zástupca prednostu Ďurdík. Elektródy majú aj na nohách a rukách.

Kým dieťaťu nasadia všetky elektródy, trvá to niekedy aj hodinu. Každá z nich má totiž presné miesto, kde musí byť pripevnená.

„Trošku som sa bála, ako to zvládne, ale bolo to v poriadku. Zaspával trochu dlhšie ako doma, lebo mu to prekážalo, aj sa trochu budil, ale nepovyťahoval si ich veľa,“ opisuje vyšetrenie mama malého Ziana, ktorý má Prader-Williho syndróm. Ide o zriedkavé genetické ochorenie, ktoré vzniká na podklade nedostatočnej funkcie hypotalamu – medzimozgu. Teraz sú už na druhom vyšetrení, prvé mali v marci. Ziana v spánkovom laboratóriu pozorujú, lebo sa lieči rastovým hormónom.

Ak by mal poruchu dýchania v spánku, museli by ju pred podaním rastového hormónu najskôr liečiť, lebo existuje riziko, že by po jeho podaní mohla vzniknúť závažná porucha počas spánku. „Boli opísané prípady, keď deti v dôsledku toho aj zomreli. Takže je to forma prevencie,“ hovorí Peter Ďurdík.

Ako sa správne pripraviť na spánok

Dôležitou a pomerne častou metódou u detí s poruchami spánku je spánková hygiena. Odporúča sa najmä u tých, ktoré trpia nespavosťou alebo námesačnosťou či nočnými desmi. Tieto pravidlá je však vhodné dodržiavať aj u detí, ktoré netrpia spánkovými poruchami.

Zjednodušene ide o súbor pravidiel, ktoré by sa mali dodržiavať počas celého dňa, ale hlavne dve hodiny pred spaním. Dieťa by malo chodiť spať približne v rovnakom čase. Aj éra mobilov, tabletov, televízorov a sociálnych sietí má negatívny vplyv na kvalitu spánku u detí.

Počet detí, ktoré pred spaním trávia čas na mobiloch či tabletoch, stále stúpa, hovorí pediatrička Anna Ďurdíková. „Opakovane riešime nespavosť a dlhé zaspávanie hlavne u adolescentov, čo často súvisí s používaním mobilov v posteli. Mali sme 14-ročnú pacientku, ktorej sme zobrali telefón o ôsmej večer a zrazu sama krásne zaspala. Doma jej to trvalo dve až tri hodiny,“ hovorí detská lekárka.

Dôležitý je aj pravidelný režim. Nesprávnymi návykmi sa totiž môžu poruchy spánku spustiť už od útleho veku. Typická je nespavosť v dojčenskom veku. „Veľakrát môže dieťa vyžadovať zaspávanie napríklad s fľaškou v ústach alebo pri dojčení. Keď potom chceme dieťa od toho v určitom veku odnaučiť, nastáva problém, lebo vždy pri zaspávaní vyžaduje prítomnosť matky či dojčenie. Nejde to a vzniká insomnia,“ hovorí Ďurdíková.

Podobný problém môže nastať aj vtedy, keď dieťa spí v posteli s rodičmi. „Od novorodeneckého veku by malo dieťa spať vo vlastnej posteli. Ak rodič robí ústupky, dieťa si potom vytvorí zlý návyk,“ upozorňuje pediatrička.

Ak má dieťa napríklad nočné desy, treba zistiť, čo ich spúšťa. Podľa lekárov ide často o deti, ktoré sú extrémne unavené, rýchlo zaspia hlbokým spánkom a akoby ešte prežívajú udalosti, čo zažili počas dňa a najmä počas posledných dvoch hodín. „Napríklad ak dieťa pozerá rozprávku na tablete, môže ju ďalej v spánku extrémne prežívať. To môže byť jeden zo spúšťačov,“ hovorí Peter Ďurdík.