Na tretiu vlnu nie sme pripravení a už je možno neskoro

Už sa valí druhá vlna, napísali pred rokom – takmer na deň presne – v Denníku N epidemiológovia Alexandra Bražinová a Martin Pavelka. Mnohí im neverili alebo ich nebrali vážne. Vláda nereagovala ani vtedy, keď už nástup druhej vlny potvrdzovali čísla.

Nie je vôbec vylúčené, že si Slovensko zopakuje vlaňajší scenár. Namiesto toho, aby sme sa z chýb poučili, robíme jednu navyše: neočkujeme sa.

Delta variant koronavírusu začal po Indii robiť problémy vo Veľkej Británii. Ukazuje sa, že sa šíri o dosť rýchlejšie a v Británii už vytlačil aj ten pôvodný britský. Vzhľadom na to, že už je v Británii, zaručene sa mu nevyhneme ani my. Ak si ho neprinesieme z futbalového šampionátu, tak sa o to postará veľká slovenská enkláva v Británii, ktorá bude časť letných prázdnin tráviť na Slovensku.

Ako ukazujú dáta z Británie, delta sa nielenže šíri rýchlejšie, ale pravdepodobne posiela dvakrát viac ľudí do nemocníc. A len prvá dávka vakcíny ako ochrana nemusí postačovať. Británia zvolila stratégiu čo najskôr očkovať čo najviac ľudí aspoň prvou dávkou. Preto volili čo najdlhšie rozostupy medzi dávkami. A aj preto majú teraz Briti problém.

Na Slovensku máme síce rozostupy medzi dávkami kratšie, no máme oveľa vážnejší problém ako ostrovania: stále nízku zaočkovanosť tých najzraniteľnejších, bez ohľadu na dávku.

Graf vyššie ukazuje zaočkovanosť podľa vekových skupín. Vľavo prvou dávkou, vpravo druhou dávkou.

Teraz musíme v princípe rozlišovať dve veci – aká veľká bude tretia vlna a aká bude vážna. Veľkosť vlny bude závisieť od toho, ako veľmi imúnna bude populácia. Čím viac, tým sa nákaza bude šíriť pomalšie a tým menšia bude vlna. V tomto prípade nás zaujíma miera zaočkovanosti celej polulácie. Prípadne zaočkovanosť tej najaktívnejšej a najmobilnejšej časti populácie, teda predovšetkým mladých ľudí.

Tu máme trochu výhodu: keď sme nevedeli presvedčiť zraniteľných, aby sa dali očkovať, otvorili sme očkovanie pre každého. To sa nedialo vo všetkých krajinách. Vďaka tomu máme zaočkovanú časť mladšej populácie, stále je to však kriticky málo, napríklad druhou dávkou len 10 percent tridsiatnikov.

Aká vážna bude tretia vlna, bude závisieť od dvoch vecí: aká veľká bude vlna a ako bude imúnna najzraniteľnejšia časť populácie. Najzraniteľnejšiu časť populácie tvoria prevažne seniori.

Vážnosťou tretej vlny máme na mysli to, ako veľmi bude preťažený zdravotnícky systém či koľko ľudí bude umierať a z toho vyplývajúce lockdowny a zatváranie ekonomiky.

Na grafe je vidno, že zaočkovanosť druhou dávkou medzi seniormi je stále nízka – okolo 50 až 60 percent. Pravda, časť z neočkovaných seniorov možno získala imunitu prekonaním covidu. Našťastie, zatiaľ sa neukazuje, že delta variant spôsobuje väčšiu mieru reinfekcií.

Musíme ešte rozlišovať časové hľadisko. Zaočkovanosť druhou dávkou nám hovorí, ako je naša populácia chránená teraz, a zaočkovanosť prvou dávkou o tom, ako budeme chránení niekedy v polovici leta. Platí to, samozrejme, za predpokladu, že každý, kto sa očkoval prvou dávkou, pôjde aj na tú druhú.

Očkovanie druhou dávkou neznamená okamžité získanie plnej imunity, telu chvíľu trvá, kým si ju vytvorí.

To znamená, že ak by sme sa aj teraz rozhodli brániť hrozbe delta variantu skokovitým zvýšením zaočkovanosti seniorov, môže byť už neskoro. Vytvorenie imunity potrebuje svoj čas – rozostup medzi prvou a druhou dávkou a potom ešte čas na vytvorenie plnej imunity. Dohromady približne šesť týždňov. Mimochodom, aktuálne v očkovacej čakárni na prvú dávku nečakajú prakticky žiadni seniori. Očakávať teda rýchly prirodzený nárast zaočkovanosti v tejto vekovej kategórii už asi nemusíme.

Je takisto pravda, že seniori majú v čakárni prednosť, a tak sa v nej vôbec nemusia zdržať, lebo okamžite po prihlásení dostanú termín, no aj očkovacie dáta ukazujú, že seniorov očkujeme už len v malých počtoch a čím ďalej tým menej. Ani možnosť očkovať sa neregistrovaným Sputnikom V nepriniesla politikmi očakávaný zázrak, dokonca ani len povšimnutiahodné zvýšenie záujmu o očkovanie.

Ďalším kľúčovým aspektom je to, že miera zaočkovanosti je rôzna nielen naprieč vekovými skupinami, ale napríklad aj naprieč spoločenskými bublinami či geografickým priestorom.

Vo vnútri svojich spoločenských bublín sa stretávame častejšie. Ľudia, ktorí sú nezaočkovaní sa budú viac stretávať s nezaočkovanými, čo môže urýchliť šírenie nákazy, oslabuje to kolektívnu imunitu. Tá totiž okrem iného funguje, len ak sú nezaočkovaní v populácii náhodne rozmiestnení.

V realite to takto nie je. Stretávame sa predovšetkým s osobami, s ktorými máme podobné záujmy či postoje k spoločenským otázkam. Napríklad aj k otázke očkovania. I keď môžeme namietať, že tá by mala byť výsostne medicínska.

A potom tu máme geografiu. Že je o očkovanie v rôznych regiónoch rôzny záujem, vidno už od začiatku očkovania. Nedávno sme to podrobnejšie rozobrali v tomto článku.

Lenže okrem miery zaočkovanosti v rôznych regiónoch Slovenska je zaujímavé sa pozrieť aj na vekovú štruktúru zaočkovaných v regiónoch. Tá naznačí, či niekde vôbec bude tretia vlna, a ak áno, tak či tam bude mať aj vážne následky – plné nemocnice a úmrtia.

Mapa vyššie ukazuje mieru zaočkovanosti okresov podľa vekových skupín. Vekové skupiny si môžete meniť posúvaním guľôčky nad legendou. Úplne na začiatku je v kartograme miera zaočkovanosti bez ohľadu na vekové skupiny.

V kartograme chýbajú dve vekové skupiny: 0 až 4 roky a 5 až 9 rokov. Tie sa zatiaľ očkovať nemôžu, no treba mať na pamäti, že aj deti zohrávajú pri šírení nákazy svoju rolu. Napríklad tým, že sa hromadne stretávajú s ďalšími nezaočkovanými deťmi v škole. Škola je miesto, kde dokonca do istej miery dochádza aj k interakcii spoločenských bublín. Pri výpočte celkovej zaočkovanosti musíme počítať aj s deťmi. Dokonca sa ukazuje, že delta variant infikuje deti častejšie ako predchádzajúce varianty.

Na grafe nižšie sme zobrazili okresy podľa toho, ako veľmi sú v nich zaočkovaní obyvatelia a špeciálne seniori. Zaočkovanosť populácie je na vodorovnej osi, zaočkovanosť seniorov na zvislej osi. Za seniorov sme určili osoby nad 65 rokov. Každý okres je jedna bodka, veľkosť bodky predstavuje veľkosť okresu podľa počtu obyvateľov. Nabehnutím myši na bodku sa vám zobrazia podrobné informácie.

Okresy, ktoré majú vysokú mieru zaočkovanosti populácie a vysokú mieru zaočkovanosti seniorov, by mali mať pokoj. Na Slovensku zatiaľ také nemáme, i keď Bratislava má k tomu našliapnuté. Graf je primárne zobrazený pre zaočkovanosť obomi dávkami, teda pre aktuálnu situáciu. Nad legendou si ho však môžete prepnúť na zaočkovanosť len prvou dávkou, čo vám ukáže situáciu zhruba o mesiac dopredu.

Okresy, ktoré majú vysokú mieru zaočkovanosti populácie a nízku mieru zaočkovanosti seniorov, by mohli mať takisto relatívne pokoj a vďaka pomalému šíreniu nákazy v populácii by mohli byť do istej miery chránení aj seniori. Také okresy takisto nemáme.

Potom by mohli byť okresy s nízkou mierou zaočkovanosti populácie, ale vysokou mierou zaočkovnaosti seniorov. Tam by sa nákaza šírila rýchlo, ale nemusela by napáchať vážne škody. Toto by bola pri obmedzenej kapacite očkovania asi najlepšia možnosť, ale ani také okresy nemáme, lebo nízku mieru zaočkovanosti populácie máme prakticky všade, ale vysokú mieru zaočkovanosti seniorov vlastne nikde.

Napriek tomu vieme okresy zoradiť na oboch osiach. Najlepšie je na tom Bratislava, ani tá však nemá vyhraté.

Do grafu sme vkreslili pásma. Na vodorovnej osi je pásmo, ktoré ukazuje riziko vzniku lokálneho ohniska, aké si pamätáme napríklad z jesene zo severnej Oravy. Na vertikálnej osi sme zobrazili pásmo rizika preťaženia nemocníc, respektíve zdravotníckeho systému a následných úmrtí.

Hranice oboch pásiem sme stanovili podľa najlepšieho možného odhadu pri obmedzenej znalosti mnohých faktorov. Nepoznáme napríklad, ako sa menia kapacity zdravotného systému, nevieme ani mieru imunizovania populácie napríklad prekonaním covidu. Môžu to ovplyvniť aj ďalšie faktory, ktoré nepoznáme alebo nevieme odmerať.

V každom prípade z toho vychádzajú ako najbezpečnejšie okresy Bratislava a Dunajská Streda, a to najmä pri pohľade do budúcnosti, pretože oba okresy majú rezervoár obyvateľov s prvou dávkou a čakajúcich na doočkovanie. Lepšie sú na tom aj okresy Senec, Pezinok či Trnava. Istotne bezpečnejšie ešte nevyhnutne neznamená, že budú aj bezpečné.

Aby sme kombináciu zaočkovanosti populácie a zaočkovanosti seniorov mohli zobraziť aj na kartograme, vytvorili sme ukazovateľ s názvom očkovacie skóre. Je to vážený priemer zaočkovanosti populácie a zaočkovanosti seniorov. Keďže seniori sú zraniteľnejšia časť populácie, dali sme zaočkovanosti seniorov vyššiu váhu, ktorá ešte odráža aj ich podiel v populácii. Zaočkovanosť populácie má vo výpočte váhu jedna a zaočkovanosť seniorov jedna plus podiel v populácii.

Očkovacie skóre je zobrazené na kartograme nižšie. Možno ho prepínať podľa dávky.

Aj tu je dôležité doplniť, že okresy nie sú samostatne izolované jednotky. Majú interakciu aj so vzdialeným svetom, ale predovšetkým so susediacimi okresmi. Okresy s nízkou mierou zaočkovanosti, ktoré sú obklopené okresmi s takisto nízkou mierou zaočkovanosti, môžu mať priebeh ďalšej vlny horší, lebo bude ťažšie vlnu zastaviť. Okresy si spravidla zdieľajú aj nemocnice, takže aj k preťaženosti zdravotníckeho systému tam môže dôjsť rýchlejšie.

Zdá sa, že takýto ostrov sa rysuje na juhu Banskobystrického kraja, ale aj na Kysuciach. Môže ich byť viac a môžu nám ukázať aj cestu, ktorou bude ďalšia vlna na Slovensku putovať.

Bolo by asi predčasné hovoriť, že už sa valí tretia vlna. Prehliadať jej hrozbu by však bolo nezodpovedné vzhľadom na prítomnosť delta variantu vo Veľkej Británii a faktu, že sa mierou zaočkovania čím ďalej tým viac negatívne odchyľujeme od európskeho priemeru.

Mali sme, máme a budeme mať veľmi účinnú zbraň: očkovanie. Keď však na Slovensku začne horieť, bude už neskoro hasiť očkovaním. Zanedbali sme prípravu rovnako ako minulý rok, akurát na inom fronte.

Sú za tým predovšetkým nevyspelé a cynické postoje a kroky niektorých politikov. Opozičných, ale aj vládnych. V neposlednom rade aj neschopnosť štátu a spoločnosti reagovať na dezinformácie a informačnú vojnu, ktorej sme súčasťou. Ako obeť.

Slabá domáca karanténa

Toto leto pravdepodobne bude teplejšie ako minuloročné. To nás môže chrániť a oddialiť nástup ďalšej vlny. Lenže leto je aj čas migrácie.

Ľudia pôjdu na dovolenky, možno aj na tie odložené z minulého roka. Slováci pracujúci v zahraničí prídu k rodine na prázdniny. Cudzinci pracujúci v slovenských fabrikách sa v lete vydajú domov, navštíviť svoje rodiny, po dvoch týždňoch sa vrátia a na druhý deň pôjdu rovno do fabriky.

Mnohé deti pôjdu rovno z dovolenky do školy a ich rodičia do práce.

Proti šíreniu nákazy prostredníctvom intenzívneho cezhraničného pohybu ľudí by mala slúžiť aj domáca karanténa, tá je však od začiatku nesprávne nastavená – počíta síce s vysokou pokutou za jej porušenie, ale šanca na odhalenie je mizivá.

Aj tí, čo vedia, že za porušenie domácej karantény je pokuta 1 600 eur, vyhodnotia riziko jej udelenia ako nízke. V prevencii deliktov pritom platí pravidlo, že nie nevyhnutne výška trestu odrádza od protiprávneho konania, ale pravdepodobnosť odhalenia takého konania.