Denník N

Na slovenských travertínoch žijú rastliny, ktoré bežne rastú len pri mori. Z týchto vzácnych miest zostali posledné zvyšky

Prvosienky na travertínovej slatine. Foto – Soňa Mäkká
Prvosienky na travertínovej slatine. Foto – Soňa Mäkká

Karpatské travertínové slaniská sú unikátny biotop v svetovom meradle, no miestni do takejto rezervácie pokojne pošlú bager, aby tam kopal jazierko na kúpanie.

Na Slovensku je pár unikátnych miest, kde rastú rastliny ako barička prímorská, skorocel prímorský či sivuľka prímorská. Ako napovedá ich druhový názov, sú to prímorské druhy, ktoré vyžadujú veľmi slanú pôdu.

Tieto miesta však vôbec nie sú pri mori. Nazývajú sa Karpatské travertínové slaniská a Európska únia ich eviduje ako prioritný biotop, ktorému hrozí vymiznutie. Z podobných lokalít už zostali vinou pôsobenia človeka len posledné zvyšky.

No keďže sú to svojím charakterom rašeliniská, hoci extrémne vápnité, rastú tam aj druhy typické pre ne, napríklad prvosienka pomúčená alebo tučnica obyčajná. Práve táto kombinácia dvoch úplne rozličných skupín rastlín je to, čo z karpatských travertínových slanísk robí svetový unikát.

Tučnica obyčajná. Foto – Soňa Mäkká

„Karpatské travertínové slaniská vznikli na hlbinných zlomoch. Vyviera tam voda, ktorá je veľmi nasýtená rozpustenými minerálmi,” hovorí botanik Daniel Dítě zo Slovenskej akadémie vied. Minerály sa postupne usadzujú a narastajú do formy travertínových kôp alebo štítov. V druhom prípade sa voda rozlieva do okolia a vytvára platne a kaskády. Travertínovou kopou je napríklad kopec, na ktorom stojí Spišský hrad.

Travertíny, o ktorých bude reč ďalej, sú veľmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie