Denník N

Ilustrácia nechcela byť len slúžkou textu. Hravosť a experiment v knižnej kultúre 60. rokov

Dvojstrana z knihy Vladimír Majakovskij: Vesele i vážně, 1961, ilustrácie a vizuálne spracovanie Adolf Hoffmeister a Libor Fára
Dvojstrana z knihy Vladimír Majakovskij: Vesele i vážně, 1961, ilustrácie a vizuálne spracovanie Adolf Hoffmeister a Libor Fára

Exkurzia do uvoľnenej kapitoly knižnej grafiky a dizajnu s historikom umenia Jánom Kralovičom.

Na výrazne žltej a červenej dvojstrane je načrtnutý otvorený kufor a v ňom sú uložené husle, ostré nože a revolvery. Výtvarnú koláž dopĺňa veľkými výkričníkmi sprevádzaný text: „A teraz nech skúsi niektorý bezočivý recenzent napísať niečo proti nášmu vydavateľstvu!“

Nachádzame sa v knihe Netypické príbehy z roku 1963. Napísal ju istý Miroslav Kostka (alias Kornel Földvári) a ilustroval Igor Kostka. Netypické tu nie sú len texty zobraných humoresiek, ale predovšetkým ich vizuálne spracovanie – expresívne koláže, typografické hry či karikatúrne ilustrácie. Je zjavné, že výtvarník je v tejto knihe rovnocenným partnerom. Dostáva veľký priestor, jeho kompozície zaberajú celé strany.

Obrazová pestrosť Földváriho a Kostkovho spoločného diela nie je v knižnej kultúre 60. rokov žiadnou výnimkou. V desaťročí spoločenského i umeleckého uvoľnenia sa aj do tvorby kníh dostáva výrazný prvok výtvarného experimentu, chuti spájať zdanlivo nespojiteľné a oslavovať hravosť, v niektorých prípadoch možno až na hranici únosnosti.

Tento špecifický prejav česko-slovenskej knižnej tvorby zatiaľ nie je koncepčne a detailne spracovaný, no oplatí sa doň nahliadnuť. Najmä na príkladoch detských publikácií – ako prirodzene vizuálne najbohatších – sa totiž dá pozorovať, aké rôzne podoby môže mať ilustrácia, kam až môže siahať výtvarné spracovanie kníh a aký prístup si takáto autorská voľnosť vyžaduje na strane (mladého) čitateľa.

Miroslav Kostka (pseudonym Kornela Földváriho): Netypické príbehy, 1963, výtvarné spracovanie Igor Kostka

Od hobby k predvoju výskumu

Najprv chodil po antikvariátoch s otcom, neskôr začal výpravy za knihami podnikať sám. Postupne zistil, že ho okrem zaujímavého obsahu priťahuje aj vizuálna stránka kníh. Všimol si výrazovú unikátnosť a voľnosť publikácií zo 60. rokov, vtiahla ho celá kultúra tohto obdobia, navyše začal študovať dejiny umenia.

Dnes Ján Kralovič osobné hobby lovenia kníh prepája so svojou profesnou činnosťou. Pôsobí ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU v Bratislave a jeho ťažiskovým zameraním je slovenské umenie druhej polovice 20. storočia. Viedol aj predmet zameraný na knižnú kultúru a vo výberových prednáškach sa venoval knihe ako objektu a platforme.

Súkromné návštevy antikvariátov sa tak uňho začleňujú do skúmania estetiky 60. rokov v jej rozličných prejavoch. Ide o obdobie, keď v umeleckej tvorbe dochádza k rôznym fúziám a prepojeniam, maľba sa napríklad spája s akciou či performanciou, rozvíja sa multimediálne divadlo.

„A niečo podobné – aj keď v redukovanejšej podobe – sa v 60. rokoch deje aj na poli knihy,“ vysvetľuje Kralovič. „Začína sa viac dbať na to, že kniha nie je len text, ktorý treba ilustrovať. O knihe sa uvažuje ako o určitom výtvarnom artefakte. Premýšľa sa, ako dizajn prepojiť s ilustráciou a textom. Text sa začína hýbať, tancuje, získava hravejšie podoby.“

Vladimír Majakovskij: Vesele i vážně, 1961, ilustrácie a výtvarné spracovanie Adolf Hoffmeister a Libor Fára

Zdroje slobody a experimentu

Na stôl sa sype kopa kníh, teóriu treba doložiť príkladmi z dobovej publikačnej tvorby. „Keby som si mal vybrať len jednu knihu z celých 60. rokov, bola by to táto,“ hovorí Kralovič a ukazuje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie