Denník N

Španielsky premiér udelil väzneným Kataláncom pardon. Neoľutovali a urobia to znovu, odkazujú odporcovia

Katalánski aktivisti zapaľujú portrét španielskeho kráľa Filipa VI. Ilustračné foto - TASR/AP
Katalánski aktivisti zapaľujú portrét španielskeho kráľa Filipa VI. Ilustračné foto – TASR/AP

Keď ich zadržali a neskôr odsúdili, po celom Katalánsku sa objavovali žlté stužky ako symbol solidarity. Boli namaľované na budovách aj cestách a viseli z pouličných lámp a balkónov. Boli aj na budove katalánskej regionálnej vlády, čo vtedajšieho premiéra Quima Torru stálo funkciu.

Takmer všade ich sprevádzal ten istý nápis: „Sloboda pre politických väzňov.“

Tak deviatim politickým lídrom a aktivistom, ktorí si už tri a pol roka odpykávajú trest v súvislosti s nelegálnym referendom o nezávislosti Katalánska z októbra 2017 hovoria tí, ktorí si samostatnosť želajú.

Pre ostatných sú to separatisti.

A pre španielskeho premiéra Pedra Sáncheza sú jednou z najťažších úloh, ktorú potrebuje vyriešiť. Vláde navrhol, aby im udelila pardon, a tá ho schválila. Pustia ich z väzenia, čo môže potrvať pár dní, lebo pardon musí ešte podpísať kráľ Filip VI. Má to však viacero podmienok, a ak porušia zákon, milosť im zrušia.

Kritika prišla z mnohých strán, vrátane samotných stúpencov samostatnosti.

Stredná cesta

Štyridsiatnik José María zo Salou o sebe hovorí, že je „typický Katalánec“. To je podľa neho taký, ktorý sa narodil v Katalánsku, ale aspoň jeden z jeho rodičov pochádza z iného regiónu.

Počas silnej vlny v 70. rokoch sa do bohatého priemyselného Katalánska prisťahovalo veľa ľudí z chudobných regiónov ako Andalúzia alebo Extremadura.

Do školy José María začal chodiť po páde diktatúry generála Francisca Franca, ktorý katalánsku kultúru potláčal a zakázal používať katalánsky jazyk.

„V demokracii sa všetky predmety v škole začali vyučovať po katalánsky, teda okrem španielčiny. Nemal som ani desať rokov, keď nás učili, že byť krajinou znamená mať vlastnú kultúru a vlastný jazyk. Deťom netreba viac. My sme vyrastali v tom, že Katalánsko musí byť samostatné,“ spomína.

Si Španiel alebo Katalánec?

Potom dospel, pár rokov kvôli práci prežil v USA, Japonsku a Švajčiarsku, a keď sa vrátil, uvedomil si, že on sa nechce zatvárať pred svetom. „Nerozumiem, prečo by som si mal vybrať, či som Katalánec alebo Španiel. Ja som aj to, aj to a som rád, že som vyrastal v zmiešanej domácnosti.“

Ľudí ako José María žije v Katalánsku veľa.

Keď vtedajšia katalánska regionálna vláda pod vedením premiéra Carlesa Puigdemonta zorganizovala prvého októbra 2017 referendum, ktoré španielsky ústavný súd vopred vyhlásil za nelegálne, operovalo sa s číslami, že polovica populácie je proti nezávislosti a polovica je za.

Stovky najvernejších z tej druhej polovice zareagovali na volanie občianskeho združenia Assemblea Nacional Catalana, ktoré bojuje za osamostatnenie. Jeho bývalý prezident Jordi Sanchez je takisto vo väzení v súvislosti s referendom.

„Pondelok, 10.30… Za nezávislosť a za viac ako 3-tisíc utláčaných ľudí: Vyjdeme do ulíc! #NezávislosťJeSloboda,“ poslali v nedeľu dopoludnia správu na Telegram svojim viac ako 45-tisícom sledovateľov.

Pedro Sánchez počas prejavu v Barcelone, kde oznámil, že vláde navrhne schválenie pardonov pre väznených lídrov za nezávislosť Katalánska. Foto – TASR/AP

Amnestia a nezávislosť

V tom čase do Barcelony prišiel španielsky premiér Pedro Sánchez. Mal prejav na konferencii v budove opery pred publikom, v ktorom sedelo tristo ľudí, ale ani jeden zástupca katalánskej regionálnej vlády.

„Takmer vždy na dosiahnutie dohody musí niekto urobiť prvý krok,“ povedal Sánchez. „Ideme znovuvybudovať sociálnu harmóniu. Nemôžeme začať od nuly, ale môžeme začať od začiatku. Milujeme vás, Katalánsko.“

A oznámil, že v súlade s „ústavným duchom odpúšťania“ navrhne vláde, aby schválila pre väznených lídrov pardony.

V tom muž v zadnom rade zdvihol nad svoju hlavu esteladu, katalánsku žlto-červenú vlajku doplnenú o modrú hviezdu, symbol separatistov, a skríkol:

„Amnestia a nezávislosť!“

Rovnaké slová kričali demonštranti pred budovou. V rukách držali transparenty s nápisom República és llibertad, Republika je sloboda, alebo Independència, Nezávislosť.

Kritika zo všetkých strán

Premiér Sánchez sa podujal k veľmi nepopulárnemu kroku. Pôvodne sa špekulovalo, že to urobí v auguste, keď Španieli dovolenkujú a nikoho to nebude zaujímať. Ale napokon to urobil v najsilnejšom svetle.

Pri zmienke o pardonoch sa v parlamente začali ozývať slová ako zrada, poníženie alebo odplata.

Líder opozičnej pravicovej strany PP Pablo Casado pardon nazval „červenou čiarou, ktorú Sánchez nemôže prekročiť“. Casadova stranícka kolegyňa a premiérka autonómneho regiónu Madrid Isabel Díazová Ayusová pre stanicu Telecinco povedala, že „táto zrada nemôže byť odpustená, jeho dni sú spočítané“.

„Ľudia sa dokážu vyrovnať s inými vecami, ale toto je neznesiteľné,“ povedala o pardonoch.

Návrh rozdelil aj Sánchezových socialistov (PSOE). Niektorým sa to zdá byť príliš riskantný krok, najmä ak podľa prieskumov denníka El Mundo je 61 percent španielskej populácie proti udeleniu pardonov. V Madride už prebehli protesty.

„Viem, že sú ľudia, ktorí sú proti tomuto kroku, a rozumiem im a rešpektujem ich dôvody,“ povedal Sánchez. „Ale tí z nás, ktorí pardony podporujú, majú takisto svoje dôvody, a medzi nimi je nádej, že budúcnosť preváži smútky minulosti. A keď ide o váženie politických rozhodnutí, budúcnosť musí zavážiť viac ako minulosť.“

V Madride protestovali proti pardonom uväzneným lídrov hnutia za nezávislosť Katalánska. Foto – TASR/AP

Je to o politike

Aj bežný katalánsky občan ako José María je proti.

„Vedeli, že to, čo robia, je nelegálne. Pamätám si, ako Puigdemont dal na Twitter svoju fotku s piatimi výstrahami z najvyššieho súdu a k tomu napísal, že nepoľavíme. Navyše, ak má niekto dostať pardon, mal by oľutovať, čo urobil, lenže oni povedali, že by to urobili znovu,“ povedal.

K tomuto sa nepriamo vyjadril aj premiér Sánchez po rokovaní vlády, na ktorom pardon schválili. Povedal, že vláda od nich nechce, „aby zmenili názory, ale aby rešpektovali zákon“.

Negatívne sa k pardonom postavil aj najvyšší súd, ktorý ich zhodnotil ako politické rozhodnutie. Je pravda, že Sánchez pre stabilitu svojej krehkej vlády potrebuje podporu prokatalánskej strany ERC.

Hlavným dôvodom na pardony však podľa zdroja denníka El País zo strany PSOE je „verejná prospešnosť“ kroku, ktorý „povzbudí sociálnu harmóniu v Katalánsku“. Vláda to vraj nerobia pre väznených lídrov, ale pre tú časť katalánskej populácie, ktorá sa cíti byť zradená a zabudnutá.

Sánchez zároveň verí, že ešte mu vo funkcii zostáva dosť času, aby stratených voličov presvedčil, že amnestia bol dobrý nápad.

Podporu pardonom vyjadril napríklad šéf organizácie podnikateľov CEOE Antonio Garamendi, podľa ktorého „budú vítané, ak pomôžu veci vrátiť do normálu“. Neskôr vysvetľoval, ako to myslel. Vraj pre politickú nestabilitu po referende z Katalánska odišlo veľa biznisov, ktoré by sa mohli vrátiť, ak sa situácia stabilizuje.

Čo na to separatisti

Po nedávnych regionálnych voľbách nový katalánsky premiér Pere Aragonès počas skladania prísahy povedal, že bude robiť všetko preto, aby oslobodili väznených lídrov a aby bolo „sebaurčenie nevyhnutné“.

Neubehol ani mesiac a jeden z jeho sľubov je splnený, čím „Sánchez tak trochu vzal separatistom vietor z plachiet,“ tvrdí José María.

Aragonès na pardony zareagoval, že sú „prvým krokom, za ktorým musia nasledovať rokovania“ a nazval ich „nekompletným riešením“. Hovorkyňa strany Spolu za Katalánsko Elsa Artadiová ich zase nazvala „fraškou“.

Miquel Àngel z katalánskej obce Gelida podporuje hnutie za nezávislosť. Vymenúva niekoľko dôvodov od vysokých daní, ktoré idú do chudobných regiónov, cez drahé diaľničné mýto, sponzorovanie kráľovskej rodiny, až po potláčanie katalánskej kultúry.

„Toto nie je riešenie, ktoré sme chceli,“ povedal o pardonoch. „Opravuje to len veľmi málo a nedosiahne sa tým spravodlivosť. Verím, že to Sánchez robí len preto, lebo potrebuje podporu strany ERC.“

Spomenul to, čo bola jedna z prvých požiadaviek po ich uväznení: „Ale, samozrejme, rozhodnutie vítam, pretože to dovolí politickým väzňom vrátiť sa domov k svojim rodinám.“

Niektorí z nich sú vo väzení už tri a pol roka, ak počítame aj celu predbežného zadržania. Vtedy ľudia po uliciach rozvešali plagáty s nápisom „Chceme vás doma“. Tie medzitým vybledli.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie