Naša 66-ročná mama po otcovej smrti nechcela zostať sama. Priviedla si partnerku

Otec Gabriely, Zuzany a Mareka pred siedmimi rokmi odpadol na autobusovej zastávke. Hoci tam zhodou okolností stála aj zdravotná sestra a okamžite mu poskytla prvú pomoc, v sanitke cestou do nemocnice zomrel. Pre rodinu to bol šok.

Gabriela, Zuzana a Marek mali vlastné rodiny, ich ovdovená, vtedy 66-ročná mama zostala sama v trojizbovom byte na sídlisku, kam sa s manželom presťahovali len pár mesiacov pred jeho smrťou.

„Mamy mi bolo ľúto. Do toho bytu sa ani nechcela sťahovať, to bol otcov nápad. Myslel si, že údržba domu s veľkou záhradou, v ktorom bývali, začína byť nad ich fyzické aj finančné kapacity, a tak ho predali. Na jednej strane tým pre mamu vyriešil veľa vecí, ako keby vedel, že už nebude dlho žiť, na druhej strane ju priviedol na miesto, kde si nevedela zvyknúť,“ hovorí najstaršia dcéra Gabriela.

Aj so súrodencami si všimli, že mama bývala melancholická, takmer o nič sa nezaujímala, veľa času trávila na internete a pozeraním televízie. Hoci sa im zdalo, že by to mohla byť reakcia na otcovu smrť a na samotu na novom mieste, pripadalo im, že to už trvá dlho.

„Báli sme sa o ňu. Nepáčilo sa nám, že sa zmenila, ani to, že sa o tom s nami odmietala baviť a ešte nás vždy vysmiala, keď sme jej hovorili o svojich obavách,“ spomína si najmladšia dcéra Zuzana.

Trvalo to asi rok a potom prišlo k náhlej zmene.

Ako vymenená

„Mama zrazu doslova žiarila. Bývala dobre naladená, pozývala nás na obedy, vyvárala nám naše obľúbené jedlá z detstva, zdalo sa, že už sa aj zabývala. Hocikedy sa nám ozvala z nejakého iného mesta, že len tak nasadla ráno do vlaku a zašla na výlet,“ opisuje maminu premenu prostredný syn Marek.

Súrodencom odľahlo. Hoci im otec chýbal, pri mame mali opäť pocit, že sú jedna rodina, že sa až tak veľa nezmenilo. Všetci traja hovoria, že mama bola vždy tou, ktorá držala všetkých pokope, ktorá vytvárala domov, a to napriek tomu, že si v dospelosti uvedomili, že s otcom nebola