Zmar martinských múzeí: drevenice sa rozpadávajú, hlavné sídlo 90 rokov neopravili, 130-ročná opona zostáva nechcená
Stav múzeí v Martine a okolí ukazuje prístup štátu: Múzeum Karola Plicku napadla drevokazná huba a namiesto opravy exponáty odviezli. Na obnovu opony z 19. storočia neposlali dosť peňazí, tak ju len zakonzervovali. A v Múzeu slovenskej dediny pribúdajú diery na strechách a drevené stavby padajú.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme boli v Martine.
Martin má v prepočte na počet obyvateľov azda najviac múzeí a kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Pod hlavičku Slovenského národného múzea v Martine patrí šesť rôznych múzeí. Depozitáre ukrývajú vyše 800-tisíc zbierkových predmetov.
Múzeá nemajú peniaze ani na základnú prevádzku. Depozitné priestory sú v hroznom stave. Budova Etnografického múzea, kde sídli vedenie martinských múzeí, nebola zásadne rekonštruovaná deväťdesiat rokov a potrebuje rozsiahle opravy. Problémy má aj Múzeum slovenskej dediny, kde sa na mnohých ľudových stavbách rozpadávajú šindľové a slamené strechy a niektoré stavby sa už rúcajú.
Keď sa rozpadávajú strechy a padajú budovy
Múzeum slovenskej dediny je najväčšie z desiatich múzeí v prírode na Slovensku. Má rozlohu pätnásť a pol hektára a viac ako stopäťdesiat objektov. Keď v druhej polovici šesťdesiatych rokov položili základný kameň múzea do oravskej krčmy, vývoj išiel vpred rýchlym tempom.
Postupne vznikli časti múzea prezentujúce ľudovú architektúru a spôsob života na dedine v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia na Orave, Liptove a Kysuciach. Domovský región Turiec zostal nedokončený. Po páde komunizmu na Slovensku Slovenské národné múzeum (SNM) prišlo o výdatné financovanie a Múzeum slovenskej dediny začalo stagnovať. Poslednú stavbu, dom z horného Turčeka, v múzeu sprístupnili v roku 2014.
Keď sa návštevníci prechádzajú múzeom, pri chodníkoch im robia spoločnosť kozy aj s malými kozliatkami. Zvieratá majú doplniť atmosféru klasickej slovenskej dediny a oživiť inak nehybnú architektúru. V pozadí počuť zvuk kosačiek. V múzeu pracujú len štyria údržbári, a keď dokosia, môžu vzhľadom na rozlohu areálu akurát začať znova.
Mnoho striech dreveníc je už na pohľad poškodených a deravých. Popri trase prehliadky človek narazí aj na úplne rozpadnutú budovu. Ak by múzeum získalo peniaze, ešte by ju bola šanca zachrániť.
