Denník N

Procházka: Očakávam, že Ústavný súd referendum o predčasných voľbách nepustí – a ohrozí tým svoju autoritu (+video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by Ústavný súd rozhodol, že referendum o predčasných voľbách sa konať nemôže, nemali by sme to vyčítať prezidentke, zodpovednosť ponesú sudcovia, hovorí Radoslav Procházka.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

[Len pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Radoslav Procházka (49) je ústavný právnik, advokát a bývalý politik. V Denníku N má svoju rubriku Týždeň v práve Rada Procházku. V rozhovore hovorí:

  • prečo je presvedčený, že referendum o predčasných voľbách je v súlade s ústavou,
  • aj to, že napriek tomu očakáva, že Ústavný súd rozhodne inak,
  • o tom, aké výhody by mohli mať zaočkovaní proti covidu, aby to nebolo diskriminačné,
  • že štát pri pandemických opatreniach nerešpektoval pravidlá,
  • aj o tom, či stál o miesto na Najvyššom správnom súde alebo nie.

Patríte k ústavným právnikom, ktorí bránia možnosť konania referenda o predčasných voľbách. O jeho ústavnosti teraz rozhoduje Ústavný súd, verdikt by sme mali poznať do mesiaca. Čo je vaším základným argumentom – že ústava pripúšťa referendum o akejkoľvek otázke, okrem tých, ktoré taxatívne vymenúva a medzi ktorými predčasné voľby nie sú?

Referendum ústava nezakazuje. Existuje plenárny nález Ústavného súdu z roku 2014, ktorý vymedzil rozsah aj spôsob, akým sa má preskúmavať súlad predmetu referenda s ústavou. Jednou z najpodstatnejších úloh Ústavného súdu je chrániť princíp právnej istoty, aj tým, že rešpektuje vlastnú judikatúru. Samozrejme, že ju aj rozvíja, no mala by byť pri tom zachovaná základná koncepčná kontinuita.

Ak by Ústavný súd chcel zakázať referendum o predčasných voľbách, musel by sa od tohto plenárneho nálezu v podstatných prvkoch odkloniť. V takom prípade by musel veľmi presvedčivo vysvetliť, prečo sa necíti viazaný vlastnou judikatúrou.

Procházka: Štát nemôže obmedziť nezaočkovaných, ale môže umožniť súkromníkom, aby ich obmedzili oni (Autori: Dušan Mikušovič, Martina Koník) 

Jedným z argumentov, ktoré sa objavujú proti referendu, je ten, že by referendum mohlo znamenať zásah do základného práva poslanca na výkon poslaneckého mandátu, aj keď ústava nezaručuje poslancom právo na štvorročný mandát. Napriek tomu, český Ústavný súd v roku 2009 po sťažnosti poslanca Miloša Melčáka zrušil konanie predčasných volieb po prijatí ústavného zákona a konštatoval, že poslanci mali možnosť k voľbám dospieť ústavnejším spôsobom – teda takým, s ktorým ráta ústava. Nemôže v tomto rozhodnutí nájsť oporu aj slovenský Ústavný súd?

Pravdepodobne v tomto rozhodnutí oporu hľadať aj bude. Ale my máme vlastnú ústavu, ktorá sa v niektorých relevantných prvkoch líši od tej českej. Sama navrhovateľka podania, pani prezidentka, označuje pochybnosti o relevancii pasívneho volebného práva, teda práva poslanca na štvorročný mandát, za sekundárne. Svoj návrh nekoncipovala tak, že by to malo byť podstatné. Pokiaľ ide o domácu judikatúru k pasívnemu volebnému právu, ťažiskovo sa sústreďuje na otázku diskriminácie, či existujú nerovnaké podmienky. Tak to v tomto prípade nie je.

Časť ústavných právnikov, napríklad Peter Kresák či Marián Giba, argumentovala proti referendu o predčasných voľbách tým, že podľa nich nie je možné postaviť referendum s otázkou, ktorá by zaväzovala poslancov k nejakému typu hlasovania.

Ale tak tá otázka postavená nie je. Bolo referendum o predčasných voľbách, v ktorom bola otázka postavená tak, či sú ľudia za to, aby poslanci prijali ústavný zákon o predčasných voľbách. Dnes tak otázka postavená nie je. Dnes sa v referende od poslancov nevyžaduje prijatie ústavného zákona.

V tom prípade je tu druhý protiargument, či je takáto jednoduchá otázka, teda len „Ste za to, aby sa skrátilo volebné obdobie do Národnej rady?“ vykonateľná. Čo presne sa má stať, ak sa v referende odsúhlasí apel na predčasné voľby?

To nie je apel, platné referendum je rozhodnutie s právnymi účinkami. Na to tiež existuje platná judikatúra. My nemáme plebiscit, my máme referendum, v ktorom sa rozhoduje o otázkach verejného záujmu. Rozhodnutie dáva dostatočný právny základ pre právom predpísaný postup predsedu Národnej rady, ktorý voľby vyhlasuje.

Vedúci katedry ústavného práva na UK Marián Giba povedal: „Aj keby takéto referendum bolo platné a vychádzali by sme z názoru, že platné referendum je vždy záväzné, čo by sa stalo po tomto referende? Keby parlament neurobil nič, vyšumelo by to zrejme doprázdna. Neviem, ako by sa technicky malo dospieť k vyhláseniu predčasných volieb iba na základe referendového výsledku.“ Čiže referendum zaviaže predsedu parlamentu?

Áno, vyhlásiť voľby v takom termíne, aby to zodpovedalo výsledku referenda.

Podľa môjho názoru najvážnejší argument: Je vôbec v poriadku referendom meniť rozhodnutie z volieb, ktorých sa zúčastnilo 65 percent občanov, pričom pristúpili k svojmu hlasovaniu tak, že udeľujú mandát na štyri roky? Aj keby na referendum prišlo 50 percent občanov a bolo by platné, stále je to menej ako 65 percent vo voľbách v roku 2020.

Referendum pri povedzme 52-percentnej účasti nie sú voľby. To je len rozhodnutie o tom, či voľby majú byť opäť. Každý jeden, kto volil v roku 2020, môže prísť voliť znovu. Každý jeden, kto kandidoval v roku 2020, môže opäť kandidovať. Ani do aktívneho, ani do pasívneho volebného práva ľudí sa nezasahuje. Neobmedzuje sa prístup k volebnému právu, naopak, prístup sa rozširuje.

Demokracia nie je v podobe „tu si odvoľte a za štyri roky sa prihláste znova“. Ale máte ju v podobe „ak cítite naliehavú potrebu obnoviť mandát svojich volených zástupcov ešte pred skončením volebného obdobia, tak je tá možnosť vo vašej dispozičnej sfére“.

Takže nesúhlasíte s pánom Gibom, ktorý hovorí, že prax referend o predčasných voľbách by znižovala váhu a význam volieb?

Ja si myslím, že to je taký paradox, že sa mu až nedá rozumieť. Uplatnením aktívneho volebného práva sa má doň zasahovať? Ľudia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie