Štefan Bugan
Niektorým ľuďom sa podarí skĺbiť nadanie s profesiou tak dobre, že si pri nich poviete: Narodil sa, aby robil práve toto.
V tenise je skvelým príkladom Roger Federer. Vyzerá, že sa na dvorci nenamáha a robí len to, čo mu je prirodzené. Akoby raketa bola predĺženou časťou jeho ruky.
V tenisovej open ére bolo 26 svetových jednotiek. Máloktorá z nich okrem Federera vyzerala na kurte tak prirodzene ako najlepší hráč slovenskej histórie Miloš Mečíř.
„On sa už v 80. rokoch hýbal ako Federer. Preto mal aj prezývku Veľká mačka,“ povedal o ňom Ivan Benčič, otec a tréner skvelej švajčiarskej tenistky Belindy Benčičovej.
Mečíř sa svetovou jednotkou nikdy nestal. Vyhral olympiádu v Soule 1988, v rebríčku bol štvrtý a dvakrát sa dostal do grandslamového finále, čo sú veľké úspechy slovenskej športovej histórie.
Keby ste sa rozprávali s expertom Eurosportu a bývalým najlepším hráčom na svete Matsom Wilanderom, povedal by vám, že Mečíř bol IBA štvrtý, na grandslamoch sa dostal IBA do finále a vyhral IBA olympiádu.
„Miloš mal vyhrať 25 grandslamov,“ povedal Wilander po rokoch, keď už boli obaja len bývalí tenisti.
Povedať to o tenistovi, ktorý nevyhral ani jeden grandslam, znie trochu uletene. Wilander však patrí medzi najuznávanejších tenisových expertov a tento jeho výrok určite nikto neskomolil, pretože je na videu.
„Bol to neuveriteľný hráč a všetci sme to vedeli. Keď hral dobre, chodili sme sa na neho pozerať aj my hráči. Keď ste s ním uhrali 3-4 gemy, boli ste radi, že vám nedal 6:0, 6:0, pretože bol oveľa lepší ako všetci ostatní,“ povedal Wilander.
Švéd bol v tomto názore konzistentný. Prvý raz ho povedal už v roku 1987, keď 22-ročný Mečíř dokázal, čo treba na zisk grandslamového titulu. Vyhral sedem zápasov na tri víťazné sety proti najlepším hráčom na svete.
Vo štvrťfinále porazil svetovú dvojku Stefana Edberga, v semifinále štvorku Yannicka Noaha a vo finále jednotku Ivana Lendla – 7:5, 6:2, 7:5. Pre ilustráciu – je to, akoby o tridsať rokov neskôr porazil najskôr Rafaela Nadala, potom Andyho Murrayho a nakoniec aj Novaka Djokovića.
Mečíř to však nedokázal na grandslame, ale len na turnaji v Miami, ktorý sa vtedy tiež hral na tri víťazné sety. Preto sa na to nespomína, hoci na titul na takomto turnaji bolo treba rovnakú kvalitu ako na grandslamový titul.
„V roku 1987 som už Ivana Lendla netrénoval, ale stále sme boli v kontakte. Po finále v Miami s Mečířom mi zavolal, že sa mu prvý raz stalo, že prehral s mladším hráčom. Veľmi ho to hnevalo,“ spomína Jan Kukal. „Miloš bol geniálny hráč, druhý taký sa nenarodil.“
Mečíř bol vtedy v životnej forme a o pár týždňov v Dallase porazil Wilandera 6:1, 6:1, 6:3 a vo finále aj Johna McEnroea – 6:0, 3:6, 6:2, 6:2.
„Do dvoch rokov bude svetová jednotka,“ predpovedal vtedy Wilander podľa Sports Illustrated.
O tom, prečo sa ňou nestal, hovoria legendy Mats Wilander, John McEnroe aj tenisový expert Jan Kukal. Wilander a McEnroe odpovedali v rozhovoroch, ktoré boli publikované v denníku Šport.
Vzrušujúca hviezda s imidžom beatnika
Mečíř bol v 80. rokoch na Západe považovaný za hráča, ktorý je tajomný a zároveň cool.
„Miloslav Mečíř je najlepší tenista na svete, o ktorom nikto nič nevie,“ začínala sa reportáž v programe Beyond The Baseline v roku 1987.
Mečíř po anglicky vedel, ale veľa nerozprával. Na svoj suchý humor, ktorým bavil svetových novinárov, ani veľa slov nepotreboval.
Pán Mečíř, je o vás známe, že vaša najväčšia záľuba je rybačka. Akú najväčšiu rybu ste doteraz ulovili? „Lendla.“
S Johnom McEnroeom ste povahovo úplné protiklady. Ako je možné, že spolu tak dobre vychádzate? „Pretože sa nestretávame často.“
Prečo ako jeden z mála hráčov cestujete po turnajoch bez trénera? „Je to pre mňa dobré, pretože každý nejakého má, a potom aspoň rozmýšľajú, prečo ja nemám.“
Tieto tri Mečířove bonmoty spomenul Sports Illustrated vo veľkom profilovom článku v roku 1987, ktorý nazval Big cat on the prowl (Veľká mačka na love).
Mečířa (rok narodenia 1964) v ňom autor charakterizuje ako najvzrušujúcejšiu novú hviezdu v tenise s imidžom beatnika.
Ako zachránil tenis pred komunistami
Keď Jan Kukal opisuje začiatky Miloša Mečířa, pripomína to špionážny film. „ŠtB nás odpočúvala. Napichnuté bolo celé poschodie, na ktorom sme bývali počas daviscupového zápasu so Sovietskym zväzom.“
Bol prelom septembra a októbra 1983. Mečíř mal 19 rokov a ani nevedel, že hrá o budúcnosť seba i celého tenisu v Československu.
„V tom roku sme na jar prehrali v Paraguaji hanebne 2:3. Ústredný výbor Komunistickej strany Československa vtedy rozhodol o likvidácii tenisu. Všetko bolo pripravené. Keby sme Sovietsky zväz neporazili a nezachránili sa vo svetovej skupine, tenistom by zobrali status štatutárnych hráčov, čo bolo za totality kľúčové pre cestovanie na zahraničné turnaje,“ opisuje Kukal.
Mečíř pri daviscupovom debute v Hradci Králové nastúpil proti Rusovi Andrejovi Česnokovovi, ktorý sa neskôr stal svetovou deviatkou.
„Viaže sa k tomu aj úsmevná príhoda. Miloš prvé dva sety prehral. Potom mu však priniesli telegram od baníkov z Karvinej, ktorí v ňom tvrdili, že odrobia zmenu navyše, ak ten zápas vyhrá. Miloš sa pozrel na telegram, zasmial sa, zrazu sa uvoľnil a začal hrať excelentný tenis,“ spomína na Mečířovo víťazstvo 8:10, 1:6, 6:3, 6:4, 6:2.
Československo vyhralo nad Sovietskym zväzom 4:1, výsledok mal veľkú odozvu medzi fanúšikmi a podpora pre tenis sa napokon neškrtala. „Dovolím si tvrdiť, že Miloš tým víťazstvom zachránil tenis v Československu,“ tvrdí Kukal.
Prvá časť záznamu olympijského finále:
Tréningy so zubným chirurgom
Mečíř sa skvele hýbal, raketou švihal tak, že sa nedalo prečítať, kam pošle loptičku, a jeho obojručný bekhend označil Boris Becker za najlepší na svete.
„Najväčšiu trénerskú zásluhu na jeho úderoch má jeho otec. Potom už nikdy nemal osobného trénera ani so žiadnym necestoval,“ hovorí Kukal.
„Miloš vyrástol vo vrcholovom stredisku mládeže. To, že tieto strediská už nie sú, považujem za najväčšiu chybu slovenského tenisu. Vtedy bolo jedno z najlepších na Slovane, kde sa zišli štyria kamaráti na celý život pod vedením trénera Karola Šafárika. Vytvorili partiu, ktorá Milošovi veľmi pomohla, aby sa stal takým skvelým hráčom. Bol tam veľmi pracovitý Marián Vajda, talentovaný Branislav Stankovič a pracovitý Pavel Krta. Ohromne si spolu rozumeli a navzájom sa posúvali. To, že sa s nimi stretol, považujem za najväčšie šťastie v jeho kariére.“
Mečíř bol už na Slovane známy ako obrovský talent, ktorý občas robí zvláštne rozhodnutia. „Vajda mal obrovské tréningové dávky s trénerom, ale Miloš odtrénoval 90 percent hodín so zubným chirurgom Vojtom Nagyom. Hovoril som mu: ‚Miloš, prečo trénuješ s ním, veď to je rekreačný hráč.‘ On mi povedal: ‚S ním je ohromná zábava a ja si musím skúšať.‘ On sa chcel aj na tréningu baviť.“
Mečířovu kariéru ukončili problémy s chrbtom už vo veku 26 rokov.
„Miloš mal neuveriteľný pohybový rozsah, akoby bol z gumy, čo sa mu stalo napokon aj osudným. Mal nesmierne rýchle nohy a úžasnú predvídavosť, kam loptička pôjde. Takú nemá dnes ani Djoković,“ porovnáva Kukal.
„Djoković si takýto pohyb vybudoval asketickým životným štýlom, zatiaľ čo pri Milošovi si nie som istý, či vôbec vie, čo je to diéta.“
Už sa nedozvieme, kde by bol Mečíř, keby so svojím talentom pracoval tak tvrdo ako vtedy Ivan Lendl či dnes Djoković a dával si pozor aj na stravu.
„Miloš potreboval pracovať na tom, aby spevnil problematický chrbát. Nevyhnutné bolo trénovať nielen na kurte, ale aj v posilňovni, no dvíhanie železa Milošovi nikdy nevoňalo. Bol to absolútny samorast. Všetko robil prirodzene a podľa chuti. Boli dni, keď si zavolal troch sparingpartnerov a hral na kurte osem hodín, ale aj také, keď vôbec nehral.“
Lepšia príprava by mohla odstrániť aj problém s chrbtom. „Keby mal kondičného trénera, mohlo to byť inak. Za totality to však ešte nebolo veľmi známe. Neboli žiadni fyzioterapeuti, každý hráč nemal svojho maséra ako dnes. Je škoda, že jeho kariéra bola krátka, pretože to bol naozaj geniálny hráč.“
Keď sa Kukal s Mečířom rozpráva o starých časoch, nezhodnú sa v tom, ako veľmi Mečíř trénoval. „S Milošom mám dodnes polemiku, pretože on si to pamätá inak a vždy tvrdí, že sa veľmi nadrel. Ale ja som pritom bol a dobre si pamätám, ako sme ho nedokázali dostať do posilňovne.“
Drevená raketa
John McEnroe má jasno v tom, prečo sa Mečíř nestal svetovou jednotkou. „Na to by potreboval zlepšiť servis. Hru mal však naozaj vynikajúcu, v ruke mal veľký cit. Pamätám si, že bol zrejme posledný špičkový hráč, ktorý hral s drevenou raketou. Keby sa rozhodol prejsť k používaniu modernej rakety, možno by mal aj kvalitnejšie podanie.“
Moderné rakety v 80. rokoch robili veľký rozdiel v rýchlosti hry aj podľa Jana Kukala. „Len dvaja hráči nedokázali prejsť na omnoho rýchlejšie a pružnejšie grafitové rakety – Björn Borg a Miloš. Bola za tým Milošova neuveriteľná tvrdohlavosť a konzervatívnosť. S drevenými raketami to mali ťažké. Keď sa Borg v 90. rokoch pokúsil o comeback, všetko prehral, pretože s drevenou raketou mu loptička vôbec nelietala.“
Mečíř je posledný tenista v histórii, ktorý vyhral turnaj s drevenou raketou. V marci 1989 vo finále turnaja v Indian Wells porazil Yannicka Noaha a získal svoj posledný jedenásty titul na okruhu ATP.
„Skúšal som v istom období aj moderné rakety, no dodnes sa mi hrá najlepšie s drevenými. Počas experimentovania s novou raketou mi prekážalo, že som nemal istotu pri obhodeniach. Keby moja kariéra trvala dlhšie, možno by som svoje obľúbené drevo vymenil za novší materiál a časom si naň zvykol. To sa už teraz nedozvieme,“ povedal Mečíř.
Wilander si zas myslí, že Slováka brzdila aj psychika. „Chýbala mu väčšia vyrovnanosť výkonov a psychická odolnosť. Fyzicky a herne totiž mal na post jednotky. Mentálna odolnosť však odlišuje hráčov, ktorí vyhrali grandslamy, od tých, ktorí mali vyhrať grandslamy.“
Syndróm „staršieho brata“
Chrbát, drevená raketa, horšie podanie či psychika. Pred všetky tieto dôvody treba dať ten hlavný, pre ktorý nezískal grandslamový titul. Je ním Ivan Lendl.
Mečíř s ním prehral v oboch grandslamových finále – na US Open 1986 aj Australian Open 1989. Na Roland Garros 1987 Mečíř v prvých piatich zápasoch nestratil ani set, no v semifinále narazil na Lendla a prehral 3:6, 3:6, 6:7.
„Lendl hral silovejšie, no podľa mňa zavážilo najmä to, že obaja pochádzali v tom čase z rovnakého štátu. Ivan bol o štyri roky starší. Miloš ho vnímal ako veľmi úspešného krajana. Zdalo sa, že trošku trpí ‚komplexom zo staršieho brata‘. Na druhej strane, Ivan nemal z Miloša vôbec žiadny strach,“ myslí si Mats Wilander.
„Ivan tenisu výborne rozumel, Mečířa si naštudoval a potom ho porážal. Na rozdiel od ďalších svetových jednotiek – Švédov Wilandera s Edbergom -, ktorí sa Miloša báli,“ vysvetľuje Kukal.
„Na finále US Open som bol osobne. Lendl ho tam porazil hladko tým, že sa skoro vôbec normálne nehralo. Lendl rozkúskoval hru, neustále menil rakety či tenisky. Milošovi to strašne prekážalo, pretože on potreboval byť v tempe, aby hral najlepšie.“
Toto pochopil nielen Lendl, ale aj Boris Becker, ktorý pre Sports Illustrated povedal: „S Mečířom musíte hrať taktickú hru. Ak s ním totiž hráte tenis, prehráte.“
Ako vidí prehry s Lendlom s odstupom času Mečíř? „Nemyslím, že by som tie zápasy nezvládol v hlave, no vždy sa mi proti nemu hralo veľmi ťažko. Dokázal využiť moje slabiny a nebolo možné zlomiť ho psychicky. Keď stál na druhej strane dvorca Lendl, bolo pre mňa náročné ukončiť výmenu. Často som si myslel, že fiftín je už môj, no napokon to tak nebolo. Veľmi dobre totiž vykrýval dvorec. Vedel si navyše pomôcť aj podaním. Bol to mimoriadne nepríjemný súper.“
Génius vo vlastnom svete
Mečíř bol podľa Kukala génius, ktorý mal svoj svet. „Zažil som s ním také veci ako so žiadnym hráčom,“ vraví 78-ročný expert, ktorý pozná niekoľko generácií špičkových tenistov.
„On mal svojský program s voľnou dochádzkou. Na neho rozkazy neplatili, nepodriaďoval sa nikomu a ničomu. V Bastade chytal ryby a skoro zmeškal daviscupový zápas. S Connorsom hral finále na turnaji, ktoré sa kvôli televízii hralo netradične skoro, niekedy okolo jedenástej doobeda. Miloša nemohli zobudiť, ledva zápas stihol a prišiel naň nerozcvičený. Iný hráč by možno znervóznel, on sa len trošku natiahol a vyhlásil, že Connors ho rozcvičí dosť. Ten zápas vyhral,“ spomína Kukal.
Mečířovi sa stalo viackrát, že sa kdesi zabudol. „Hral finále majstrovstiev Československa na Slovane. Jeho súper Tomáš Šmíd už bol rozcvičený a pripravený, keď sa zrazu zjavil Miloš. Prišiel z Petržalky na bicykli a povedal, že bola veľmi hustá premávka.“
Sports Illustrated zas spomína, ako Mečíř takmer zmeškal zápas vo Washingtone, pretože sa bol pozrieť na korytnačky v neďalekom parku.
Keď už na kurt, hoci aj s oneskorením, dobehol, hral tenis, na ktorý spomínajú aj najväčšie hviezdy.
„Proti Mečířovi som hral veľmi rád. Zápasy proti nemu mi pripomínali šachové partie. Vynikajúco sa hýbal, no jeho slabina bol servis, čo som sa snažil potrestať. On zas rád nastupoval proti agresívne hrajúcim hráčom. Dokázal využiť silu súperových úderov vo svoj prospech. Bol to dobrý hráč. Jeho pohyb na dvorci patril jednoznačne k najkrajším v dejinách. Na jeho zápasy som sa rád pozeral aj ako fanúšik,“ povedal John McEnroe.
„Miloš bol moja nočná mora. Hoci som ho aj štyrikrát zdolal, od prvého do posledného zápasu sa mi proti nemu hralo zle. Nepoznal som spôsob, ako mu na kurte spôsobiť problémy. Veľmi dobre sa pohyboval a hral s rozumom. Keď som na súperovi videl, že panikári, vedel som to využiť. Pri Milošovi som však nikdy ani len netušil, čo práve prežíva. Bol som svetová jednotka, no v zápasoch proti nemu som sa cítil ako dvojstý hráč rebríčka. Miloš bol génius na tenisovom kurte. Do istej miery som proti nemu vlastne hrával rád, pretože to vždy bola obrovská výzva,“ spomína Mats Wilander.
Švédov iritoval Mečířov pokoj. Pravidelne sa mu proti nim darilo, preto získal svoju druhú prezývku Swede Killer (Zabijak Švédov).
„Švédi sú vo všeobecnosti veľmi pokojní, Mečíř však bol ešte pokojnejší ako my. Veľmi ťažko sa nám s tým vyrovnávalo. Z psychologického hľadiska nie je ľahké nastupovať proti hráčovi s podobnou povahou,“ vysvetľuje Wilander.
Spomenula si naňho aj Serena Williamsová
Mečíř bol najväčší vzor nielen pre Danielu Hantuchovú, ktorú k tenisu inšpirovalo jeho olympijské zlato, ale aj pre dvojnásobného španielskeho víťaza Roland Garros Sergiho Brugueru.
Na Slovensku sme Mečířa po kariére pravidelne registrovali ako trénera Karola Kučeru, daviscupového kapitána či momentálne ako šéftrénera v NTC.
Vo svete o ňom taký prehľad nemajú, ale aj tak ho z času na čas niekto spomenie. Napríklad Daniil Medvedev dostal pred dvoma rokmi otázku, či videl nejaké Mečířove zápasy, pretože má v hre podobné črty.
Keď Mečíř ukončil kariéru, Serena Williamsová mala osem rokov. Vlani povedala o svojej americkej krajanke Sloane Stephensovej, že hrá tak trochu ako on.
Mečířa olympijské zlato zachránilo od povesti hráča, ktorý končil večne druhý. Keby ho však aj nezískal, v zahraničí by sa na neho nezabudlo. Ľudia si ho totiž nepamätajú pre výsledky, ale pre štýl.
Bolo to jednoducho pekné. Keď chcete vidieť krásny tenis dnes, idete na Federera. V 80. rokoch ste išli na Mečířa.
Mečíř sa narodil, aby hral tenis, hoci „jeho“ 25 grandslamových titulov získali iní.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
