Iveta Malachovská má obavy: Strácame slobodu, v mužoch vidíme nepriateľov a bojíme sa robiť žarty z iných
Povedzte si svoj názor a skončili ste, lebo si do vás na Facebooku kopne hocijaká nula, ktorá má pocit, že má lepší názor, ako máte vy, vraví známa moderátorka.
Iveta Malachovská (55) je moderátorka a producentka, patrí k najznámejším televíznym tváram. V súčasnosti moderuje Dámsky magazín v RTVS. V rozhovore hovorí:
- o začiatkoch v televízii a o tom, v čom sa zmenila televízna brandža;
- o tom, čo sa o ľuďoch naučila v 90. rokoch pri šou Hra o Niké;
- o politike, moderovaní pre politikov a smerovaní krajiny;
- ale aj tom, čo vraví na súčasnú debatu o sexuálnom obťažovaní.
Ste Bratislavčanka, vyrastali ste na sídlisku. Kde presne?
V Ružinove. Bolo to fantastické miesto. Ja som takzvané Husákovo dieťa, narodená v roku 1965. Svoje detstvo považujem za neuveriteľne krásne a šťastné práve preto, že sme vyrastali plní chuti športovať. Chodila som aj do všetkých možných krúžkov, ktoré sa dali navštevovať – od speváckeho, tanečného, divadelného až po recitačný. Možností, ako ovoniavať život, bolo neuveriteľne veľa a boli úžasné. Preto je moja generácia možno šťastnejšia, vieme užívať život priehrštím.
Vaša mama pracovala v televízii?
Áno, ale v 73. či 74. odišla, nezvládala to. Naši boli rozvedení a ona robila s generáciou skvelých režisérov a spevákov veľké zábavné programy, nočné produkcie. Až spätne si to uvedomujem, že mama kvôli nám so sestrou nechala televíziu, svoju milovanú prácu, a išla pracovať inde, aby sme mohli byť čo najviac času spolu.
Do akej miery hrala televízia rolu vo vašom detstve? Myslím tým nielen televíziu ako inštitúciu, ale aj televízor v obývačke. Lebo ja som z generácie detí, ktoré prišli zo školy a pozerali všetky seriály, čo chodili popoludní na Nove a na Markíze.
Presne tak sme to robili aj my, len my so sestrou sme mali televíziu priamo u nás. K nám do bytu na sídlisku prichádzali najväčšie televízne hviezdy, lebo mama s nimi robila. U nás sa po výrobe v televízii či predstavení zastavili mnohí, od Ivana Krajíčka, Karola Duchoňa, Evy Kostolányiovej až po Marcelu Laiferovú. Áno, boli sme ovplyvnené tým, že mama robila v televízii. Ja som bola počas maminej výroby v televízii ikskrát zavolaná, že poď, potrebujeme dieťa do komparzu alebo na fotenie.
Televízia bola v tej dobe veľký fenomén. Bola to Československá televízia, dva kanály, a čo sa dialo v televízii, to sme všetci sledovali a potom sa o tom rozprávali. Nie nadarmo sa vraví, že prázdne ulice boli nielen počas Angeliky, ale najmä počas Dietlových seriálov alebo skvelých bratislavských pondelkov.
Čo ste v televízii pozerali?
Matelka, Filmárika a Filmušku, potom asi Pioniersku lastovičku. No nebola som až taký typický tínedžer, že by som