Filip Struhárik
Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme boli v Martine.
„Nie som nadšená z toho, že verejné prostriedky sa používajú aj na Slovenské národné noviny, ktoré nie kultivujú, ale, naopak, vulgarizujú verejný diskurz,“ napísala pred rokom ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) na Facebooku. Vyvolala tým veľký hnev matičiarov, ktorí tieto noviny vydávajú.
Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa vo svojom programe zaviazali, že zvážia systémovú zmenu financovania Matice slovenskej. Hoci po viac ako roku nie sú na stole žiadne konkrétne plány, zníženie dotácií malo svoje dôsledky.
Slovenské národné noviny (SNN) od tohto roka zmenili periodicitu z týždenníka na dvojtýždenník a ich budúcnosť je neistá. Stoja na periférii, ich čítanosť je nízka, neprinášajú obsah, ktorý by ostatné médiá citovali a monitorovali. Široká verejnosť teda ani netuší, čo noviny robia, a nevie si predstaviť, či by vôbec bol mediálny trh ich prípadným zánikom ochudobnený.
Denník N sa preto pozrel na fungovanie redakcie, jej financovanie, no najmä obsah, ktorý publikuje.
V článku sa okrem iného dočítate:
- Noviny robili pred voľbami kampaň matičiarom.
- Hlavné správy sú na Facebooku tisíckrát silnejšie ako Slovenské národné noviny.
- Redakcia straší Sorosom, vydáva PR rozhovory a uráža kritikov.
- Zhrnutie obsahu, ktorý čitatelia nájdu v novinách.
Jedna zamestnankyňa
Slovenské národné noviny začal vydávať v roku 1845 Ľudovít Štúr, vtedy ešte pod názvom Slovenskje národňje novini. Zanikli o tri roky neskôr. V 90. rokoch minulého storočia noviny obnovila Matica slovenská ako svoj tlačový orgán.
Redakcia dnes sídli v Martine a Bratislave, šéfredaktorom je Maroš Smolec, ktorý je zároveň správcom Matice. „Jedinou zamestnankyňou redakcie na plný úväzok je kolegyňa, ktorá má na starosti administratívu. Polovičný úväzok má jazyková redaktorka. SNN nemajú iných zamestnancov,“ opisuje Smolec fungovanie novín. Vedenie – teda on a jeho zástupca Emil Semanco – sú živnostníci.
Matica dostávala každý rok od štátu 1,5 milióna eur a príspevok bol každoročne navyšovaný o ďalších 250- až 300-tisíc eur. Z týchto peňazí sú financované aj noviny. V tomto roku však Matica dostane len 1,344 milióna.
Predseda Matice Marián Gešper takéto zníženie dotácie považuje za „absolútne neúnosné“. „Žiadna pandémia nemôže byť dôvodom na úmyselnú likvidáciu nášho národného kultúrneho dedičstva, ktoré nám závidia aj v zahraničí,“ vyhlásil.
„Pokles príjmov výrazne ovplyvní činnosti Matice slovenskej. Nevyhne sa prepúšťaniu zamestnancov, obmedzeniu vydavateľských činností, kultúrnych aktivít, obmedzí prevádzku. Šetriť bude vo všetkých oblastiach svojich činností,“ informovali matičiari.
Slovenským národným novinám vraj hrozil zánik, „no vedenie ustanovizne rozhodlo, že ich zachová“. Šéfredaktorovi klesla fakturovaná odmena z 1450 eur mesačne na 1305, jeho zástupca si pohoršil z 1050 eur na 945. Menej dostáva aj grafické štúdio, ktoré noviny zalamuje. „Autori sú odmeňovaní pomerne nízkymi honorármi,“ vraví Smolec.
Šéfredaktor verí, že dotácia sa v budúcnosti opäť zvýši. „Návrat k týždennej periodicite je nateraz neistý,“ dodáva.
Hlavná téma
Hoci bol uplynulý rok mimoriadne náročný, na stránkach SNN pandémia nedominovala. Hlavnou témou bolo financovanie Matice. Redakcia bola zahľadená do svojich problémov, vydávala početné stanoviská a komentáre, k téme sa vracala aj v rozhovoroch s bývalými či súčasnými politikmi. V podstate tak noviny neslúžia len na informovanie matičiarov, ale sú využívané ako lobistický nástroj.
Diskusie o efektivite a fungovaní Matice noviny prirovnávajú k útlaku z čias Uhorska či k 50. rokom minulého storočia.
Šéf Matice Gešper si napríklad v tlači prečítal komentár, v ktorom sa autor čudoval, že sa doposiaľ nenašiel nik, kto by s financovaním národných novín „skoncoval“. „Slovo ‚skoncuje‘ pripomína slovo Endlösung, teda konečné riešenie či porátanie sa zatiaľ (!) s Maticou a jej periodikami,“ napísal Gešper.
„Pošuškáva sa, že sa v štátnych vedeckých organizáciách postupne nenápadne zbavujú ľudí, ktorí sa hlásia k národovectvu a ku kresťanstvu či aspoň ku konzervatívnym hodnotám ako takým,“ konšpiroval bez dôkazov a uvedenia konkrétneho prípadu šéf Matice.
Ministerka kultúry vlani v lete vytvorila odbornú pracovnú skupinu. „Jej úlohou je podrobne zanalyzovať hospodárenie Matice slovenskej vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica slovenská majoritným akcionárom,“ informovalo ministerstvo.
„Pracovná skupina má riešiť aj otázky právneho postavenia i personálneho stavu Matice, verejné, vedecké a publikačné aktivity, ako aj potenciál matičných nehnuteľností. Výsledkom pracovnej skupiny by mal byť nový model financovania Matice slovenskej.“
Ustanovizeň vlani podporil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). „Financovanie Matice slovenskej je biedne a je hanbou národa,“ povedal. „Budem brániť túto najstaršiu slovenskú národnú ustanovizeň,“ dodal a za svoje slová si vyslúžil miesto na titulke Slovenských národných novín.
Matičiarov podporila aj poslankyňa Anna Záborská, líderka Kresťanskej únie, ktorá kandidovala za OĽaNO a za inštitúciu lobovala u ministerky kultúry. Prihlásil sa aj Robert Fico (Smer), ktorý sľúbil, že s Maticou nadviaže „veľmi silný dialóg“.
Zneužívanie novín na kampaň pred voľbami
Vedenie Matice si do svojho programu na roky 2019 až 2025 dalo premenu Slovenských národných novín na „mienkotvorný vlastenecký, kultúrno-spoločenský týždenník“.
„Zmeny sa už udiali v tom, že témy sú hlbšie a kvalitnejšie pripravované. Taktiež preferujeme nových autorov s analytickejším pohľadom,“ vraví dnes šéfredaktor Smolec.
V praxi však majú noviny problém s tým, že zverejňujú články politicky angažovaným osobám bez toho, aby na to čitateľov upozornili.
Do novín o politike píše napríklad Eva Zelenayová, ktorá bola v rokoch 1994 až 1998 poslankyňou za HZDS, v roku 2016 sa objavila na kandidátke Kotlebovej ĽSNS (za poslankyňu nebola zvolená).
Dva mesiace pred minuloročnými voľbami Zelenayová do SNN napísala: „Hnutie Slovenská liga opustil líder Mečiar a do volieb ide teda bez výraznej charizmatickej osobnosti. Práve od tohto hnutia sa očakávala podpora bloku národno-kresťanských strán, čo oslabením hnutia zo strany jeho lídra môže mať priam fatálne následky pre budúcnosť Slovenska. Ak sa totiž vlády zmocnia progresívci, hrozí zmena charakteru Slovenska.“
V texte sa nezmienila o tom, že za stranu Slovenská liga kandidovala a do médií posielala tlačové správy v mene Vladimíra Mečiara. Keď sa jej vtedy Denník N opýtal, či tlačové správy posiela ako novinárka alebo ako politička, odpísala: „Ako novinárka, ktorá spolupracuje s pánom Mečiarom.“
Na stránkach Slovenských národných novín však čitateľ nebol upozornený, že Zelenayová je vo vážnom konflikte záujmov. „Eva Zelenayová do SNN neprispieva už dlhodobejšie,“ reaguje dnes šéfredaktor.
Podobný problém mali noviny aj so svojím prispievateľom a matičiarom Romanom Michelkom, ktorý vlani kandidoval za stranu Vlasť Štefana Harabina.
„Počas aktívnej kandidatúry Michelka sme prerušili uverejňovanie jeho komentárov až do volieb. Po zastavení politických aktivít Michelko dostal priestor v SNN ako každý iný publicista, ktorý nie je stranícky angažovaný,“ tvrdil šéfredaktor Smolec.
Keď sme ho upozornili, že to nie je pravda a Michelko bez prestávky publikoval aj počas kampane, poslal šéfredaktor „spresnenie“.
„Publicista, ktorý nie je aktívnym politikom, má právo publikovať svoje názory v médiách. To, že niekto kandiduje na výkon verejnej funkcie v demokratickej spoločnosti, neznamená, že musí mať obmedzené právo publikovať. V prípade, že by sa publicista Michelko stal aktívnym politikom, spoluprácu by sme rozviazali. Pred voľbami nemohol písať o svojej kandidatúre,“ napísal Smolec.
„Váš návrh, aby sme pod článkom zverejnili informáciu, že autor kandiduje za nejakú politickú stranu, považujem za dobrý a budeme ho uplatňovať, ak by sa situácia opakovala. Nemáme s tým problém,“ dodal.
Smolec je sám aktívny v komunálnej politike a opakovane kandidoval na post poslanca v bratislavskom Ružinove. Pomáhal si aj propagáciou v SNN. V minulosti pracoval aj ako hovorca starostu Ružinova Slavomíra Drozda (2006 – 2010), z postu v samospráve vtedy odchádzal s odmenou 12 880 eur, o ktorej rozhodol odchádzajúci starosta zo Smeru.
Aký výtlak majú noviny?
Hoci sú noviny financované najmä zo štátnych peňazí, šéfredaktor Smolec odmieta prezradiť, aký majú náklad a koľko majú predplatiteľov. „Tieto informácie majú obchodný charakter. A keďže je Denník N súčasťou rovnakého mediálneho prostredia ako SNN, budeme takéto informácie poskytovať len obchodným partnerom. A Denník N takýmto partnerom nie je,“ reagoval.
Súkromné médiá pritom tieto informácie bežne zverejňujú, prípadne sú zapojené do oficiálneho auditu ABC SR, a tak verejnosť ich čísla pozná.
Snaha šéfredaktora zatajiť náklad je ťažko pochopiteľná aj preto, že sa k nemu dá dostať z verejne dostupných zdrojov. V správe o činnosti a hospodárení Matice slovenskej za rok 2019 sa uvádza, že noviny mali v tom roku náklad 4700 kusov. Rovnaký náklad uvádza aj správa za rok 2018. Tam sa navyše píše, že z celého nákladu sa 1730 kusov novín posiela predplatiteľom cez Maticu, 121 kusov ide zadarmo do parlamentu, politikom a na školy. Ďalších 373 kusov ide členom Matice, ktorí majú zaplatené členské príspevky.
„Do zahraničia posielame 14 kusov. Slovenská pošta kupuje 148 ‒ 150 kusov (148 kusov + 10 kusov povinná rezerva). Mediaprint KAPA ponúka vo svojich stánkoch a v obchodných reťazcoch momentálne 1350 kusov. Z tohto množstva sa predá 800 až 900 kusov, ostatné je remitenda,“ uvádza správa Matice za rok 2018.
Slovenské národné noviny dnes platia za tlač jedného 16-stranového vydania tlačiarni Neografia 1350 eur.
Na internete sú Slovenské národné noviny marginálne. Návštevnosť stránky snn.sk síce nie je známa, no veľa indikuje už popularita na Facebooku. Tam majú noviny viac ako 7300 sledovateľov, no redakcia na svojej stránke na sociálnej sieti zverejnila tento rok len 36 príspevkov, ktoré mali v priemere 19 interakcií (teda lajkov, komentárov alebo zdieľaní).
Na porovnanie, dezinformačný web Hlavné správy zdieľal tento rok na Facebooku už 1300 príspevkov, ktoré mali v priemere viac ako 500 interakcií. Celkovo tak mali tento rok Hlavné správy tisíckrát väčšiu aktivitu na sociálnej sieti ako SNN, čo sa v nemalej miere pretavilo aj do návštevnosti webu.
Ako vyzerá svet v článkoch Slovenských národných novín
Pozreli sme sa na obsah matičných novín a prinášame zhrnutie obsahu, ktorý v nich čitatelia nájdu.
MAĎARI
Programové vyhlásenie vlády „smeruje v konečnom dôsledku k strate suverenity a rozpadu Slovenskej republiky, etnickým konfliktom a sústavnému chaosu a neistote“, tvrdí Margaréta Vyšná vo svojom článku, ktorý bol pôvodne zverejnený na dezinformačnom webe Hlavné správy a v júni vyšiel aj v tlačenom vydaní Slovenských národných novín. Autorka tvrdí, že sa chystá „ďalšie navyšovanie menšinových práv smerujúcich k ďalšiemu postupnému strácaniu kontroly štátu nad južnými územiami a ďalšiemu obmedzovaniu ústavných zákonov slovenskej väčšiny“. Programové vyhlásenie vlády Eduarda Hegera je vraj „separatistické, spejúce k rozvracaniu štátu, vlastizrade a smerovaniu Slovenskej republiky k zániku“.
BUDÚCA VLÁDA
Peter Pellegrini je „racionálne uvažujúci a realisticky reagujúci“ a jeho víťazstvo v ďalších voľbách by bola „korekcia smutnej skutočnosti, keď početní slovenskí voliči uverili prísľubom Matoviča“, píšu noviny. Má to však jeden háčik – ak „preferencie sociálnej demokracie do termínu volieb neporastú nevídaným, priam raketovým tempom“, tak strana Hlas bude musieť vziať do vlády aj niektorú zo strán súčasnej koalície. Autor článku Milan Kenda dochádza na základe nejasného kľúča k záveru, že s Hlasom by v takom prípade mohol ísť do vlády Richard Sulík (SaS), teda „najantisociálny vodca“, „ochranca oligarchov“ a „asociál“. Vytvorenie takejto koalície by bolo ako „vpustenie prudko jedovatej kobry, ľahko šplhajúcej po stromoch, do vtáčej voliéry“. Autor tak dochádza k záveru, že najlepšie by bolo, keby do novej vlády šla Sme rodina.
COVID-19
„Verte svojmu lekárovi, nie iba internetu,“ odkázali svojím čitateľom SNN. „Vakcína je štandardný medicínsky prostriedok,“ písali tiež. Redakcia nenaskočila na vlnu dezinformácií a nepublikovala väčšinu hoaxov o pandémii, opatreniach a očkovaní, ktoré sa šírili internetom. Bezchybná však nebola. „Ani lekári nie sú jednotní, mnohí sú proti,“ napísali noviny v apríli o nosení rúšok. „Po roku vláda prišla na to, že rúška sú nanič a že treba nosiť respirátory. Iba jeden druh ‒ FFP2, ako inak. Ktovie, aká firma ich už mala vopred zazmluvnené? Problém je, že podľa štúdií majú karcinogénne plastové zložky,“ tvrdili noviny v apríli, hoci to nie je pravda. Spolupracovník novín Milan Časnocha Mikš sa vo svojom článku zamyslel nad vznikom pandémie: „Cui bono? Epidémia tým, že kosí najmä starých ľudí, najviac poslúži sociálnym a zdravotným poisťovniam. Znížia sa výdavky na dôchodky, nebudú poradovníky u lekárov a v domovoch sociálnych služieb.“
LIBERALIZMUS
Pár dní pred potvrdením prvého prípadu koronavírusu na Slovensku redakcia varovala, že sa „na Slovensku veselo šíri iná, zhubnejšia nákaza – vírus liberalizmu“. V novinách vydaných v deň parlamentných volieb 2020 sa mečiarovský novinár Ľudovít Števko zamýšľal, ako bude krajina vyzerať po voľbách: „Bude ešte Slovensko vlasť Slovákov? Alebo nás pohltí oneskorená vlna slovenského demagogického neoliberalizmu?“ Na nasledujúcej strane sa šéfredaktor Smolec hneval, že do predvolebnej kampane zasiahol aj film Sviňa natočený „podľa knihy opozičného novinára s neslovenským menom“ (Arpád Soltész – pozn. red.).
LIBERÁLNA DEMOKRACIA
Redakcia SNN vidí vo verejnom priestore masívnu liberálnu propagandu, pretože nerozumie odbornému politologickému pojmu liberálna demokracia, ktorá sa niekedy nazýva aj ústavná demokracia. Tento pojem označuje formu reprezentatívnej demokracie, v ktorej sú volení zástupcovia obmedzovaní ústavou tak, aby zvolená väčšina neporušovala práva menšín a rešpektovala osobné slobody. Termín nemá nič s liberálnym politickým presvedčením, to však akoby v redakcii nik netušil. Šéfredaktor Smolec si myslí, že liberálna demokracia je „politický prúd“ a „moderná politická doktrína“ šíriaca sa najmä v EÚ. „Financuje Soros už aj Univerzitu Komenského a Rádio a televíziu Slovenska? Zdá sa, že áno. Ako inak si vysvetliť propagáciu liberálnej demokracie v správach RTVS,“ pýtala sa v jednom zo svojich článkov Eva Zelenayová.
LUČANSKÝ
Slovenské národné noviny sú presvedčené, že obvinenia proti Milanovi Lučanskému „by nepodporil ani okresný prokurátor“, jeho samovraždu nazýva „samovraždou“ v úvodzovkách. Svedkovia v kauze bývalého policajného prezidenta sú vraj „nedôveryhodní“, ich výpovede „neboli ničím podložené“ a väzobné stíhanie „bolo pravdepodobne neopodstatnené“. Redakcia zverejnila celostranovú obhajobu Lučanského, postavená však nebola na znalosti vyšetrovacieho spisu či konkrétnych podozrení, ale na pocitoch „bývalého kolegu a osobného priateľa“ Ivana Ševčíka a Lučanského priateľa z podtatranskej Štrby Michal Pavela. „Ševčík od samého začiatku neveril oficiálnym obvineniam“ a neverí ani v objektívne vyšetrenie jeho smrti. „Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Štrbe Michal Pavela prezradil, že generála Lučanského poznal od jeho pätnástich rokov,“ píšu noviny. „Pripomenul tiež, že ako sympatizant Matice slovenskej rôznymi formami niekoľkokrát podporil miestnych matičiarov.“ Prípad uzavretý.
PR ROZHOVORY
Noviny sú mimoriadne kritické k svojim názorovým oponentom a zároveň nadbiehajú osobám, ktoré sú im názorovo blízke. Niektoré rozhovory nevyzerajú ako novinárske príspevky, ale skôr ako PR texty. Zrejme aj preto čínsky aj ruský veľvyslanec poskytli Slovenským národným novinám rozhovory a mohli si byť istí, že nedostanú nepríjemné otázky. Tajomník Matice Viliam Komora urobil v máji promo rozhovor s poslancom Milošom Svrčekom (Sme rodina). „Medzi vaše mnohé aktivity, ktoré sa týkajú aj podpory činnosti MS, patrí snaha dostať diaľnicu na váš rodný Zemplín. Je pravda, že tam takáto komunikácia chýba?“ pýtal sa napríklad. Priestor na sebaprezentáciu dostal aj poslanec Tomáš Taraba, ktorý dostal otázky typu:
- Pán predseda, nedávno ste premenovali stranu Kresťanská demokracia ‒ Život a prosperita (KDŽP) na Život ‒ Národná strana. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
- Hovoríte o spájaní národných síl. Prečo je to dôležité?
- Prečo ste sa rozhodli práve pre názov Život ‒ Národná strana?
Riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Inna Kuznecovová dostala otázky, ktoré si vystačili aj bez otáznikov.
- V oblasti kultúry sa určite máte čím pochváliť. Skúste uviesť aspoň to naj-naj, čím ste obohatili kultúrny život hlavného mesta i Slovenska.
- Zaujímavé aktivity vyvíja vaša inštitúcia aj mimo Bratislavy…
- Na prenikavých výsledkoch RCVK určite participujú aj iné organizácie.
FEMINIZMUS
Bývalý predseda Matice Marián Tkáč označil v jednom zo svojich starších článkov feminizmus za „absurdný experiment“, ktorý otravuje spoločnosť. Považuje ho za vynález namierený proti bielemu mužovi. Podľa neho chcú feministky „kriminalizovať akýkoľvek vzťah heterosexuálneho páru“. „Feministky chcú dosiahnuť, aby sa muži a ženy nesmeli na seba ani len pozrieť so zaľúbením, s vášňou, dokonca s láskou. Výsledkom by totiž bola zákonite heterosexuálna rodina a to je pre feministky tabu,“ dozvedáme sa. Feministky podľa neho preferujú lesbické a homosexuálne vzťahy. Podľa Tkáča je čas povedať pravdu o tom, že „vplyvné sily sveta sú presvedčené, že ľudí je na zemeguli priveľa“ a chémiou sa kontaminujú potraviny, aby brali „mládencom chuť na rozmnožovanie“. Čo sa s tým dá robiť? „Spojme sa, milujme ženy, ktoré stoja za to, a množme sa!“
USA
Národné noviny bez akéhokoľvek relevantného zdroja tvrdili, že zdravotný stav amerického prezidenta Joea Bidena „vyvoláva vážne znepokojenia“. „Čo môžeme čakať od novej administratívy na čele s chorým prezidentom? Máme sa obávať, keď najmocnejší muž planéty s prístupom k jadrovému kufríku môže mať problémy s úsudkom?“ pýtala sa redakcia v apríli. O psychickom zdraví Donalda Trumpa sa redakcia nezmienila.
MEČIAR
Redakcia mentálne uviazla v 90. rokoch a pripomína, že „vražda Remiáša sa zatiaľ nedokázala“. O KDH sa čitateľ dočíta, že to „nebol domáci projekt“ a v skutočnosti hnutie tajne spolupracovalo s „britskou tajnou službou MI6 proti vzniku Slovenskej republiky“. A prečo médiá kritizujú Mečiara aj Fica? Pretože „neopustili kresťanské a národné piliere v politike – Mečiar založil štát, Fico odmietol Istanbulský dohovor“.
MÉDIÁ
„Americkí novinári hlavného prúdu sa čoraz viac stavajú do roly politických aktivistov namiesto nestranného spravodajstva, ktoré by mali prinášať,“ súdia noviny, v ktorých by čitateľ márne hľadal nestranné spravodajstvo či pestrosť názorov. SNN konšpirujú, že Facebook, Twitter a Google šíria liberalizmus, hoci na to neexistujú žiadne dôkazy. Čo sa týka slovenských médií, tie sú všetky antislovenské. A verejnoprávna RTVS „sa stáva hlásnou trúbou propagandy“, ktorá do divákov tlačí názory „napísané na veľvyslanectve USA“, skonštatovali SNN v máji.
KRITIKA
Vedenie Matice opakuje, že nemá problém s kritikou, keď sa však nejaká objaví, reaguje urazene, alibisticky a osočujúco. Dobrým príkladom je vlaňajšia štúdia, ktorá tvrdí, že kremeľská propaganda uniesla Maticu. Matičiari závery štúdie označili za propagandistické a manipulatívne, keďže vraj štúdia analyzovala „články nezávislých prispievateľov do SNN“. Čo s takými článkami má redakcia, veď ich len vydala? Podobne sa inštitúcia snažila zbaviť viny, keď ministerka kultúry kritizovala, že cenu Daniela Rapanta dostal historik Jozef Rydlo, ktorý patrí medzi obdivovateľov Jozefa Tisa. Vtedy Matica tvrdila, že cenu udelil historický odbor Matice, ktorý tvoria dobrovoľníci. Zásluhy sú vždy matičné, chyby výlučne individuálne a môžu za ne „nezávislí prispievatelia“ alebo „dobrovoľníci“. Ešte sa vráťme ku kritickej štúdii, jej spoluautorom bol podľa Matice „liberálne ladený Bielorus“ Aliaksei Kazharsky. „Namieste je otázka, aký je jeho prínos pre slovenskú vedu a spoločnosť, keďže je platený z daní Slovákov?“
KUCIAK
V Slovenských národných novinách sme sa mohli dočítať, že Ján Kuciak bol len „novinársky elév“, ktorého niekto „inštruoval“. Tvrdili tiež, že „podnikateľ“ Marian Kočner sa mu „nevyhrážal“, to sa len médiá snažili bulvarizovať a zneužiť jeho vraždu. Mečiarovský publicista Ľudovít Števko pár týždňov po vražde šíril úvahy o úlohe novinára Toma Nicholsona v celej kauze: „Prečo Kanaďan tak nečakane narýchlo odišiel zo Slovenska pred tým, ako zastrelili nášho mladého novinára, môžeme len špekulovať.“ Nicholson pritom odchod plánoval dlhšie a sám o ňom pre médiá hovoril už pred vraždou. Hlavne sa však redakcii nepáčilo, že po vražde verejnosť žiadala pád vlády Roberta Fica. Okrem vlastných komentárov zverejnila text už bývalého poslanca Petra Marčeka (kandidoval za Sme rodina), ktorý označil protesty po vražde Kuciaka za „bratislavský majdan podľa sorosovského manuálu farebných revolúcií“. Šéfredaktor Smolec vo svojom článku tiež písal o Sorosovi a tvrdil, že protesty chcú „otočiť smerovanie Slovenskej republiky“, ktorej sa počas vlády Smeru veľmi dobre darí.
NÁRODNIARI
Noviny nenachádzajú na národných, nacionalistických či fašistických politikoch veľa negatív. Ak im niečo vyčítajú, tak najmä nejednotnosť a neschopnosť spojiť sa. Citujú napríklad bývalého politika za SNS Rafaela Rafaja, podľa ktorého spolupráci bráni „maxiego lídrov“. „Prekážkou je aj absencia pokory, ktorá je najväčšou národnou hodnotou Slovákov,“ argumentuje Rafaj. Situáciu s rozdrobenosťou národného politického spektra sa vraj snaží riešiť Robert Fico, podľa ktorého v slovenskej politike chýba „zdravý národný prvok“, z Bruselu sme vraj „všetci zblbnutí“ a ešte aj kritizuje zložitú situáciu Matice slovenskej. „Ja sa teraz chystám s Maticou slovenskou nadviazať veľmi silný dialóg,“ povedal Fico pre SNN. Po 12 rokoch vo vláde chce vraj vedenie Smeru vytvoriť sociálnu demokraciu slovenského typu. „Nie je náhoda, že ideme doplniť pred názov sociálna demokracia slovo slovenská,“ dodáva Fico.
NÁRODNÝ CINTORÍN
Národné noviny boli v apríli veľmi znepokojené úsilím niektorých poslancov zmeniť Ondrejský cintorín v Bratislave na druhý Národný cintorín, a to aj napriek tomu, že na ňom „našli posledné miesto svojho odpočinku aj poprední uhorskí politickí a spoločenskí činitelia“. Zástupca šéfredaktora Emil Semanco okomentoval tému v stĺpčeku na titulke: „Pažravá na Dunaji chce opäť lízať niečiu smotanu. A mať svoj cmiter celebrít. Satinský, Dančiak a Labuda? Alebo žeby Lamár? Schöne Náci… Veď čo je v tomto meste národné?! Len ak podľa názvu – divadlo…“
RUSOFÓBIA
„Rozkročení blbečkovia v spravodajských reláciách nakladajú Moskve, ako vládzu. Asi sú za to aj príplatky,“ napísal v májových novinách Ivan Brožík, ktorý píše aj pre dezinformačný web Hlavný denník. „Mali by sa fackať pred zrkadlom od rána do večera, aby sa im aspoň dočasne prekrvil propagandou nedokysličovaný mozog,“ radí. Máme šťastie, že v Rusku majú „božiu trpezlivosť“ s „týmto druhom prozápadného antiruského liberálneho idiotizmu“. Brožík pranieruje „rusofóbnych hlupákov“ a bagatelizuje aktivity ruských tajných služieb v našom regióne. Informácie o tom, že sa Rusko podieľalo na výbuchu muničného skladu v Česku, sú pre neho „sedem rokov stará nešťastná náhoda v súkromnom muničnom sklade, patriacom podivnému cudzincovi na Morave“. Všíma si tiež, že deň pred tým, ako sa objavili informácie o výbuchu, rokovala americká veľvyslankyňa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Čo z toho vyplýva, to sa čitateľ nedozvie. Autor len konštatuje, že to „smrdí ako skládka odpadu v horúcom lete“.
Citát na záver:
„Kritici nehovoria pravdu o tom, že SNN vulgarizujú verejný diskurz. Naopak, snažia sa ho ešte udržať.“
– Marián Gešper, predseda Matice slovenskej
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
