Republike hrozí rozpad, liberalizmus je zhubnejší ako korona, strašia Slovenské národné noviny. Ich budúcnosť je neistá

Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme boli v Martine.

„Nie som nadšená z toho, že verejné prostriedky sa používajú aj na Slovenské národné noviny, ktoré nie kultivujú, ale, naopak, vulgarizujú verejný diskurz,“ napísala pred rokom ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) na Facebooku. Vyvolala tým veľký hnev matičiarov, ktorí tieto noviny vydávajú.

Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa vo svojom programe zaviazali, že zvážia systémovú zmenu financovania Matice slovenskej. Hoci po viac ako roku nie sú na stole žiadne konkrétne plány, zníženie dotácií malo svoje dôsledky.

Slovenské národné noviny (SNN) od tohto roka zmenili periodicitu z týždenníka na dvojtýždenník a ich budúcnosť je neistá. Stoja na periférii, ich čítanosť je nízka, neprinášajú obsah, ktorý by ostatné médiá citovali a monitorovali. Široká verejnosť teda ani netuší, čo noviny robia, a nevie si predstaviť, či by vôbec bol mediálny trh ich prípadným zánikom ochudobnený.

Denník N sa preto pozrel na fungovanie redakcie, jej financovanie, no najmä obsah, ktorý publikuje.

Jedna zamestnankyňa

Slovenské národné noviny začal vydávať v roku 1845 Ľudovít Štúr, vtedy ešte pod názvom Slovenskje národňje novini. Zanikli o tri roky neskôr. V 90. rokoch minulého storočia noviny obnovila Matica slovenská ako svoj tlačový orgán.

Redakcia dnes sídli v Martine a Bratislave, šéfredaktorom je Maroš Smolec, ktorý je zároveň správcom Matice. „Jedinou zamestnankyňou redakcie na plný úväzok je kolegyňa, ktorá má na starosti administratívu. Polovičný úväzok má jazyková redaktorka. SNN nemajú iných zamestnancov,“ opisuje Smolec fungovanie novín. Vedenie – teda on a jeho zástupca Emil Semanco – sú živnostníci.

Matica dostávala každý rok od štátu 1,5 milióna eur a príspevok bol každoročne navyšovaný o ďalších 250- až 300-tisíc eur. Z týchto peňazí sú financované aj noviny. V tomto roku však Matica dostane len 1,344 milióna.

Predseda Matice Marián Gešper takéto zníženie dotácie považuje za „absolútne neúnosné“. „Žiadna pandémia nemôže byť dôvodom na úmyselnú likvidáciu nášho národného kultúrneho dedičstva, ktoré nám závidia aj v zahraničí,“ vyhlásil.

„Pokles príjmov výrazne ovplyvní činnosti Matice slovenskej. Nevyhne sa prepúšťaniu zamestnancov, obmedzeniu vydavateľských činností, kultúrnych aktivít, obmedzí prevádzku. Šetriť bude vo všetkých oblastiach svojich činností,“ informovali matičiari.

Slovenským národným novinám vraj hrozil zánik, „no vedenie ustanovizne rozhodlo, že ich zachová“. Šéfredaktorovi klesla fakturovaná odmena z 1450 eur mesačne na 1305, jeho zástupca si pohoršil z 1050 eur na 945. Menej dostáva aj grafické štúdio, ktoré noviny zalamuje. „Autori sú odmeňovaní pomerne nízkymi honorármi,“ vraví Smolec.

Šéfredaktor verí, že dotácia sa v budúcnosti opäť zvýši. „Návrat k týždennej periodicite je nateraz neistý,“ dodáva.

Hlavná téma

Hoci bol uplynulý rok mimoriadne náročný, na stránkach SNN pandémia nedominovala. Hlavnou témou bolo financovanie Matice. Redakcia bola zahľadená do svojich problémov, vydávala početné stanoviská a komentáre, k téme sa vracala aj v rozhovoroch s bývalými či súčasnými politikmi. V podstate tak noviny neslúžia len na informovanie matičiarov, ale sú využívané ako lobistický nástroj.

Diskusie o efektivite a fungovaní Matice noviny prirovnávajú k útlaku z čias Uhorska či k 50. rokom minulého storočia.

Šéf Matice Gešper si