Dolný zemplín 2100: Savany a búrky ako z iného sveta
Východoslovenskú nížinu čaká stále viac supercelárnych búrok a možno aj tornáda, aké udrelo na južnej Morave. Teplota tam stúpa každých desať rokov približne o pol stupňa Celzia. Letá nastupujú čoraz skôr.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Michalovciach a na dolnom Zemplíne.
Dnešní michalovskí dôchodcovia si spomínajú, že v detstve boli letá podstatne miernejšie aj kratšie. Nie je to len spomienkový optimizmus, tropických dní bolo naozaj štyrikrát menej než dnes. Tento rok ich zažijú až okolo štyridsať – a keď dnešné najmladšie ročníky zostarnú, budú mať tropických dní dokonca až 65.
Ak v zime nejaký rok aj nasneží, bude to veľká udalosť, o ktorej budú médiá písať na titulke.
Nasledujúce opisy dolného Zemplína budúcnosti síce môžu pôsobiť prehnane či príliš katastroficky, no nie je to sci-fi. Vychádzajú z poznatkov klimatológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Ich model počíta s oteplením na dolnom Zemplíne až o tri stupne Celzia do roku 2075. Tri stupne, to znamená zásadnú zmenu krajiny.
S istotou už dnes klimatológovia hovoria, že na východe Slovenska bude výrazne viac supercelárnych búrok – a to môže znamenať aj podobné tornáda, aké teraz udrelo na južnej Morave.
