Ďalší vládny chaos má názov e-karanténa, mešká mesiace a nevie sa, kto ju vyrieši

O e-karanténe už zrejme počul od vládnych predstaviteľov každý, kto sleduje dianie v tejto krajine. Hovorí o nej premiér aj ministri a na tom, že aplikácia pre mobilné telefóny je účinným nástrojom, ktorý zabezpečí dodržiavanie povinnej karantény v čase covidu, vládne zhoda. Problém je, že sa o tom mesiace len hovorí a aplikácia stále neexistuje. Variant delta pritom naberá na sile a experti predpokladajú, že je otázkou času, kedy dorazí aj na Slovensko – prvý prípad sme zaregistrovali v stredu.

„K e-karanténe bude čoskoro daná presná technologická požiadavka pre IT špecialistov z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ). E-karanténa by mala v podstate nahradiť štátnu karanténu. Predpokladám, že po dnešnom rokovaní je to otázka niekoľkých týždňov,“ povedal v pondelok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO).

U Mikasa aplikácia nevznikne

V skutočnosti v tejto chvíli vôbec nie je zrejmé, kto e-karanténu rozbehne a vytvorí k nej aplikáciu. „Úrad verejného zdravotníctva totiž odpovedá, že nebude technickým realizátorom aplikácie e-karanténa, na to je určený technologický stream v rámci multirezortnej pracovnej skupiny.“

Úrad vedený hlavným hygienikom Jánom Mikasom podľa informácií Denníka N ani nemá interných zamestnancov, ktorí by boli schopní aplikáciu vyvinúť.

Mikasov úrad vysvetľuje, že sa len spolupodieľa na tvorbe aplikácie ako člen multirezortnej pracovnej skupiny, ktorú riadi úrad vlády. „Skupina v súčasnosti aktualizuje požiadavky na novú verziu aplikácie e-Karanténa z pohľadu procesného (toto je primárne úloha ÚVZ), legislatívneho, technického, bezpečnostného, prevádzkového a ďalších.“

A kedy aplikácia vznikne? „Po zladení požiadaviek a schválení cieľového konceptu aplikácie pracovná skupina zadefinuje časový rámec prípravy a nasadenia do prevádzky,“ odpovedá bez stanovenia konkrétneho dátumu ÚVZ.

Spustia ju až v núdzovom stave

Odpoveď na otázku, či a kedy bude u nás fungovať e-karanténa, ešte viac v stredu skomplikoval premiér Eduard Heger. Ten je presvedčený o tom, že e-karanténu je možné zaviesť len vtedy, keď je núdzový stav, pretože je to podľa neho digitálna kontrola ľudí, keď sa človek musí pravidelne monitorovať telefónom.

Núdzový stav na Slovensku neplatí od 15. mája. Hoci ho OĽaNO a premiér Heger či expremiér a súčasný minister financií Igor Matovič ešte chceli udržiavať v platnosti, zásadne proti predlžovaniu tohto stavu boli ostatní koaliční partneri (Sme rodina, SaS a Za ľudí) aj celá opozícia. Zaviesť znova núdzový stav v čase, keď pozitívnych prípadov na Slovensku výrazne ubudlo a uvoľnili sa aj opatrenia proti pandémii, je politicky veľmi háklivé. Vláda by k nemu zrejme opäť pristúpila, ak by sa epidemická situácia prudko zhoršila.

Eduard Heger aj preto vravel, že e-karanténu by podľa jeho prvých informácií využívali len ľudia, ktorí by sa pre ňu rozhodli dobrovoľne. „Ideme teraz zavádzať núdzový stav? Asi nejdeme. Čiže v tomto momente to nie je nástroj, ktorý vieme použiť,“ myslí si.

Len dobrovoľné využívanie tohto nástroja však znamená, že by sa jeho používaniu vyhli práve tí ľudia, ktorí v predchádzajúcom období karanténu nedodržiavali. Aj neschopnosť štátu dôsledne monitorovať tých, čo mohli roznášať covid, patrila k faktorom, ktoré umožnili vírusu v zime 2020/2021 rozšíriť britský variant.

Podľa premiéra e-karanténu treba pripraviť pre prípad zhoršenia situácie a pokiaľ by sa do izolácie dostali desiatky tisíc ľudí. „Je to pomôcka, nie je to ani spasiteľský nástroj či čarovný prútik.“ Aj premiér hovorí, že tento systém má pripraviť ÚVZ. „Nie je to nič náročné z hľadiska technologického.“ Z premiérových slov nebolo jasné, či aj on počíta s tým, že systém vznikne do niekoľkých týždňov, ako čaká minister Lengvarský.

Sulík ukazuje na Remišovú, Remišová na Sulíka

Ide už o tretí pokus zaviesť na Slovensku e-karanténu. Prvýkrát sa tak stalo vlani počas prvej vlny ešte pred letom. Aplikácia aj vznikla a koalícia preto menila aj niektoré zákony. Nakoniec jej rozbehnutie trvalo do júla, a keďže v tom čase už prvá vlna v podstate pominula, ani sa ju nepodarilo zaviesť do praxe.

Druhý pokus prišiel na začiatku tohto roka počas druhej vlny, keď u nás zomierala v nemocniciach na covid stovka ľudí denne. Na vypracovanie aplikácie k e-karanténe sa vo februári tohto roka dobrovoľne prihlásil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). „Ja som to ponúkal, na vláde to neprešlo, tak som to uzavrel – asi o to nie je záujem,“ komentoval nepodarený pokus minulý štvrtok. „Neprešlo to, bohužiaľ, ja som urobil všetko, čo bolo v mojich silách,“ vysvetľoval, prečo nakoniec nedostal poverenie od vlády.

V utorok už Sulík hovoril o ďalšom vinníkovi – v Rádiu Expres spomínal, že na vláde dvakrát navrhoval, že jeho ľudia aplikáciu vyhotovia, no „druhýkrát to bolo dokonca zablokované“. „Keď nie je záujem, aby som za niečo zobral zodpovednosť, tak sa do toho nebudem hrabať.“ Sulík za vinníka označil ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré vedie Veronika Remišová zo strany Za ľudí. Predseda SaS opisoval, ako jej ministerstvo nechcelo pre nich spraviť testy aplikácie, a tak vlastne projekt zablokovalo.

„Pán Sulík v Rádiu Expres hrubo zavádzal. Svoj návrh na vládu priniesol pod pazuchou, hoci pravidlá hovoria jasne, že všetky návrhy na vláde majú prejsť normálnym pripomienkovým procesom, aby sa odstránili ich nedostatky a mohli sa k tomu vyjadriť všetci, ktorých sa to týka,“ reagovala Remišová a dodala, že takto sa pracovať nedá a vzniká z toho úplný chaos. „Samotná aplikácia je až posledným krokom, najskôr musia byť dohodnuté presné postupy a procesy s ministerstvom zdravotníctva a ÚVZ.“

Sulík však podľa vicepremiérky nemal nič také dohodnuté ani s ministerstvom zdravotníctva, ani s ministerstvom vnútra. „Vyvíjať aplikáciu bez procesov a zodpovednosti je ako začať stavbu domu strechou.“

Remišová si myslí, že problém dnes nie je v aplikácii, ale v spôsobe jej využitia a spôsobe kontroly. „Tak ako ju pán Sulík navrhoval, to by bol drastický zásah do súkromia občanov. Momentálne ministerstvo zdravotníctva v diskusii s ostatnými partnermi pripravuje celý proces manažmentu hraníc a karantény, čo považujem za správny a riadny proces spolupráce, do ktorého sme zapojení.“

Sulíkova verzia aplikácie bola okrem ľudí, ktorí by išli do karantény po ceste do zahraničia, určená aj pre tých, ktorí majú pozitívne PCR aj antigénové testy. V čase vrcholu druhej vlny išlo o tisíce ľudí.

Richard Sulík teraz hovorí, že si projekt pod seba zobral priamo premiér Heger. Ten zatiaľ na otázku, kto vlastne systém vytvorí, neodpovedal.