Je Vám teplo? Umelcom tiež. Hľadajú spôsoby, ako vyjsť z klimatickej krízy
Ak máte pocit, že každé leto sú horúčavy intenzívnejšie, nie ste v tom sami. Umelci a dizajnéri sa na výstave v Novej Cvernovke zaoberajú klimatickou krízou, ponúkajú však i nádej.
Spravodajstvo o súčasnom umení sa snaží prinášať divákom aktuálne témy, preto vyhľadáva väčšinou novinky. Výstava Voľba 2050 v bratislavskej Novej Cvernovke je však pred svojím koncom aktuálnejšia ako na jej začiatku. Je totiž výstavou pojednávajúcou o zmene klímy a s každým novým tropickým dňom, počas ktorého hľadáme tieň, naberá jej posolstvo na dôležitosti. Okrem chmúrnych scenárov však ponúka i nádej.
Spoluiniciátorom spoločnej výstavy slovenských a českých vizuálnych umelcov a umelkýň bol Oto Hudec, ktorý je umelcom i aktivistom. Spolupracoval pritom s festivalom Jeden svet a s organizáciou Človek v ohrození. Výstavu pripravili ešte na sklonku roka 2020.
„Tá myšlienka prišla od nich. Chceli pripraviť výstavu, ktorá sa bude konať počas festivalu Jeden svet. Téma nebola úplne jasná, ale mala sa nejakým spôsobom týkať voľby, lebo rok 2020 bol rokom volieb nielen na Slovensku, ale i v USA,“ hovorí Hudec. Pôvodne sa nemala týkať klimatickej krízy, ale nakoniec sa zhodli na dôležitosti tejto témy.
Zmena klímy trápi aj kultúru
Voľba sa tak stala ústredným motívom diel, ktoré narábajú s rôznymi alternatívami, kam nás naše voľby môžu zaviesť. Sprítomňujú ich dva veľké priestorové vývojové modely: reťaze dobrých a zlých rozhodnutí, na ktorých konci stojí obývateľná planéta alebo hlboká kríza. Za podobou výstavnej architektúry stojí aj grafická dizajnérka Ľubica Segečová, ktorá sa venuje dizajnu s presahom do inštalácií, výstav a site specific inštaláciám.
S Otom Hudecom ju ešte pred výstavou spojila aktivita v iniciatíve Nestrácajme čas. Tá sa sformovala na pôde Novej Cvernovky ako výsledok stretávania profesionálov z kreatívneho prostredia, ktorí s Cvernovkou kooperovali alebo tu mali svoje ateliéry.
„Začali sme spolu organicky komunikovať. V rámci Cvernovky často preberáme témy, ktoré aktuálne v spoločnosti rezonujú,“ hovorí Segečová. Z nezáväzných diskusií vyplynula ako najvýraznejšia téma klimatickej krízy, ktorú každý silno vnímal. „Chceli sme sa aktívnejšie zapojiť a využiť náš potenciál a nejako na to reagovať.“
Výtvarníka Ota Hudeca, ktorý bol spolu s kurátorkou Dianou Klepoch Majdákovou jedným zo zakladateľov iniciatívy Nestrácajme čas, považuje i za najaktívnejšieho člena. Tak to vraj bolo i pri príprave výstavy. Práca na nej však nefungovala hierarchicky.
„Od začiatku sme sa spolu bavili o celkovej koncepcii, o umeleckej i obsahovej stránke. Každý z nás, prirodzene, podľa našich profesií sledoval svoju líniu, ja hlavne graficko-dizajnérsku. Do spolupráce som prizvala Petra Lišku, ktorý je tiež grafický dizajnér, ale vo väčšej miere sa venuje architektúre výstav.“
Spolu pripravili návrh priestorovej inštalácie a vizuál. Napriek tomu to bola podľa Segečovej prevažne tímová práca, kde sa ich kompetencie prelínali.
Obrazy trvalých následkov
Leitmotívom výstavnej architektúry sa stalo znázornenie možného nárastu teplôt na planéte, ktoré zhmotnili v trojrozmerných stúpajúcich osiach udalostí do roku 2100. Rôzne konanie v nich vyvolalo rôzne scenáre. „Išlo o to, ako
