Denník N

Shooty, Juraj Malíček a Tomáš Klepoch: O čom hovoríme, keď hovoríme o komikse

Ilustrácia z knihy Scotta McClouda Rozumieť komiksu. Reprofoto - Monokel
Ilustrácia z knihy Scotta McClouda Rozumieť komiksu. Reprofoto – Monokel

Rozhovor k prvému slovenskému vydaniu knihy považovanej za komiksovú bibliu.

Komiksy na Slovensku dlho vychádzali iba v časopisoch a novinách, ale už existujú aj v knihách a v prekladoch, sú tu vydavateľstvá a autori, ktorí sa im venujú. Nie je ich veľa, no o to väčšiu pozornosť si zaslúžia. S výtvarníkom, ilustrátorom a pedagógom Tomášom Klepochom, karikaturistom Martinom „Shootym“ Šútovcom a teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom sme sa porozprávali o knihe Scotta McClouda Understanding Comics, ktorá je považovaná za bibliu komiksu. V Amerike vyšla prvýkrát v roku 1993, teraz je tu prvý slovenský preklad, o ktorý sa postarala Dana Petrigáčová. Diskusia sa konala v bratislavskom Artfore.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo je práve kniha Ako rozumieť komiksu taká dôležitá;
  • o cenzúre komiksov v Amerike a o tom, čo je to grafický román;
  • aká je tradícia komiksov na Slovensku a aká situácia je dnes;
  • ktoré komiksové knihy sa oplatí čítať.

Ako ste sa prvýkrát dostali ku knihe Rozumieť komiksu?

Tomáš Klepoch: Mne ju dal nebohý Peter Krištúfek, ktorý ma oslovil na kreslenie svojho komiksu, ktorý začali robiť s Palom Bálikom. Pred piatimi rokmi na prvom stretnutí ma zavalil dávkou zo svojej knižnice, kde bola aj táto kniha v češtine. Často ju vyťahujem a posúvam aj študentom na VŠVU.

Shooty: Už od detstva plne dôverujem príručkám. Keď idem niečo robiť, vždy si radšej prečítam, ako to robí niekto múdrejší a šikovnejší, než som ja, aby som to nemusel vymýšľať celé od začiatku. Vyrastal som medzi komiksmi a všelijakými kresbami, vždy ma trápilo, ako to tí ľudia robia, aké veľké to kreslia, čím to kreslia. Trápilo ma to do dosť vysokého veku, až som sa jedného dňa v roku 1996 dostal k internetu a zistil, že existuje obchod s knihami Amazon. Tam som si hneď objednal túto knihu. Prvé, už ošúchané vydanie, ešte v ňom mám vypísané anglické slovíčka.

Juraj Malíček: Počas štúdia na vysokej škole v 90. rokoch som sa k McCloudovi dostal v rámci seminárnej práce o teórii komiksu. Kúpil som si ho vo Viedni v roku 2000, druhé vydanie v angličtine. Tá kniha získala pomerne legendárny status aj vďaka časopisu Crew, ktorý začal vychádzať v roku 1997 a v československom kontexte predstavil komiks ako paralelný umelecký druh. Crew bol postavený na akčnom komikse, ale vyšla tam aj ukážka z knihy Scotta McClouda. Fascinujúce na nej je, že má teoretický rozmer, ale keď ju čítate, nepripadá vám to ako teória. V tom sa vlastne ukazuje sila komiksu ako média.

McCloud po prvej knihe napísal ešte dve, akým spôsobom ju dopĺňajú?

JM: Reinventing Comics ilustruje jeho vzťah ku komiksu ako k umeleckému druhu, vyjadruje sa o komiksovom priemysle a širšom spoločenskom kontexte komiksu. McCloud reprezentuje ten komiks, ktorý je súčasťou veľkého celku, kde sú na jednej strane Superman, Spiderman a Batman a na druhej strane napríklad Art Spiegelman. Teda mainstream a paralelne s ním jedna z vrcholných umeleckých foriem.

S: Hipsterskou terminológiou: priemyselný komiks verzus remeselný. Zdalo sa mi už vtedy, že táto kniha je mimo. Venuje sa totiž nástupu digitálnych technológií a on tam trošku halucinuje o CD ROM-och a iných slepých uličkách. To je, ako keby niekto pri vynáleze Kindlu a iných elektronických čítačiek predpovedal zánik kníh. McCloud sa strašne natrápil, kým to nakreslil a kým to dokončil, už to bolo pasé.

JM: Je to rok 2000, sedem rokov po prvej knižke. Snažil sa položiť prst na tep doby a pre mňa je to cenné práve tým, že ukazuje cieľ aj v slepých cestách.

S: Chcel byť vizionársky, ale nevyšlo to. Potom však napísal ešte tretiu knihu Making Comics, tá už je naozaj pre profesionálov. Praktická vec, ktorá sa venuje spôsobom vizuálneho rozprávania. Predchádzajú jej knihy Graphic Storytelling and Visual NarrativeComics and Sequential Art od Willa Eisnera. Komiksový Oscar je cenou pomenovanou podľa neho. On definoval žáner grafického románu s rozvoľnenou štruktúrou, kde už nie sú ani panely. Bol to starý pánko ešte zo zlatej éry komiksu a McCloud chcel dopovedať jeho knihy.

JM: Eisnerov Komiks a sekvenčné umenie je vlastne prvý pokus o definovanie komiksu, ktorý vychádza z prostredia komiksu. Ako rozumieť komiksu je rozšírením práve tejto knihy.

Vznikol termín grafický román preto, aby sa odlíšili zošitové komiksy, pulp a mainstream od umelecky ladených komiksov?

S: Grafický román vždy robí jeden človek, je to kompletne jeho autorské dielo. Industriálne komiksy sú vyrábané v továrňach, kde sa o každú jednu zložku stará niekto iný. Má to scenáristu, pencillera, inkera, koloristu, ďalší ľudia robia lettering a obálku. Grafický román definoval

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie