Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Slovenský plán obnovy je schválený, teraz príde tá ťažšia časť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • Slovenský program obnovy dostal dobré známky, ťažšia časť je pred nami.
  • Európa začína masívne investovať do domácej výroby batérií, stále je však závislá od Ázie.
  • Biomasaker by mohli pribrzdiť prísnejšie pravidlá pre využívanie biomasy v energetike.

1. Slovenský program obnovy dostal dobré známky, ťažšia časť je pred nami

Slovenský Národný program obnovy a odolnosti dostal od Komisie dobré hodnotenie. Formálne sme teda pripravení začať čerpať z balíka asi 6,3 miliardy eur. Prvé peniaze – 13 percent z alokácie určených na „predfinancovanie“ projektov a reforiem – by sme mali dostať už toto leto.

Dobré správy

Schválenie balíka je samo osebe dobrou správou, hoci nie až tak prekvapivou. Prípravu dokumentu sme priebežne konzultovali s Komisiou (minimálne od začiatku roka po predstavení prvého oficiálneho draftu), žiadne veľké prekvapenia sa teda nemali diať.

Treba si však uvedomiť slovenský kontext. Takzvané „programovanie eurofondov“ – príprava spôsobu čerpania eurofondov, schvaľovanie dokumentov, vytváranie pravidiel a inštitúcií – je u nás tradične slimačím procesom. Miestami sa podobá na zákopovú vojnu, v ktorej každá záujmová skupina bráni partikulárne záujmy aj za cenu celkového zdržania. Výsledkom je, že čerpanie eurofondov sa začína pomaly, je plné zmätkov, pochybení a nevyužitých možností.

Nevieme ešte, ako dopadne čerpanie mimoriadneho protikrízového balíka. Príprava však prebehla úspešne (ak budeme úspech merať oficiálnym výsledkom – k iným rovinám sa ešte dostaneme). Pritom dlho to tak nevyzeralo.

Z leta diskusií o prestavbe Slovenska, sľubovanom v minulom roku vtedajším premiérom Igorom Matovičom, nebolo nič. Prvý predstavený dokument kritizovali aj koaliční partneri a každý prišiel s vlastnou alternatívou priorít. A finiš projektu sa kryl s vládnou krízou, ktorá vyvrcholila výmenou na premiérskom poste.

Výsledné hodnotenie je prekvapivo pozitívne: Slovensko dostalo áčko vo všetkých hodnotených parametroch s výnimkou jedného. Béčko nám Komisia dala len v časti „Náklady“. Vyčíta nám, že „v prípade určitých opatrení (bol) rozsah poskytnutých informácií a príslušných dokladov alebo iných porovnateľných údajov obmedzený, čím sa obmedzuje miera, do akej možno tieto osobitné odhady nákladov považovať za primerané a realistické“. Nedostatky sú konkrétne v týchto oblastiach:

  • Obmedzene poskytnuté referenčné náklady v komponente 2 na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.
  • Obmedzené informácie o hospodárení s finančnými prostriedkami a využití súkromného kapitálu v komponente týkajúcom sa výskumu, vývoja a inovácií na podporu inovatívnych podnikov v ich počiatočnej fáze alebo vo fáze rastu. Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie absorpčnej kapacity považuje Komisia ciele a odhady nákladov za pomerne vysoké a menej realistické.
  • To isté platí aj pri investíciách do spolupráce medzi podnikmi, akademickou obcou a organizáciami výskumu a vývoja.

To sa však už bavíme o podrobnostiach. Dôležité je, že výsledné hodnotenie bolo lepšie, než v aké sme mohli ešte na začiatku roku dúfať.

(Takmer) marginálie

O prvý náznak drámy sa postaral krátko po oznámení výsledku hodnotenia minister financií Matovič: na sociálnych sieťach oznámil, že v skutočnosti nedostaneme 6,3 miliardy, no „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ o 900 miliónov menej.

Spomínanú pravdepodobnosť nevieme posúdiť, ministerstvo financií sa s prepočtami (ak existujú) nepodelilo. S tou takmer istotou si dovolíme polemizovať.

Program funguje takto: výška národných alokácií (Slovensko = 6,3 miliardy) je vypočítaná na základe viacerých faktorov miery rozvinutosti ekonomiky a miery vplyvu pandémie. To druhé však dnes ešte nevieme odhadnúť. Pandémia sa zďaleka nekončí, jej hospodárske následky budeme pociťovať v tomto a asi aj nasledujúcom roku. Rozhodnutie upraviť 30 percent z výšky alokácie podľa budúceho vývoja HDP (teda hospodárskeho dosahu) sa ukázalo ako prezieravé.

Nie je to „daň za úspech“, ako píše minister Matovič. Cieľom programu je pomôcť európskym krajinám prekonávať následky pandemickej krízy. Je preto logické, že viac peňazí má ísť tam, kde sú dôsledky vážnejšie. Na druhej strane takáto rétorika ide v línii jednej zo základných maxím európskej politiky Slovenska: európska solidarita je fajn, pokiaľ sa nachádzame na jej správnej strane (teda tej, ktorá dostáva).

Slovensko teda môže dostať menej ako 6,3 miliardy. Dúfajme, že to tak bude. Znamenalo by to, že naša ekonomika rástla rýchlejšie, zamestnanosť sa prepadla menej a ľudia zažívali menší sociálno-ekonomický tlak.

Skutočné problémy

Celý tento príbeh by mohol byť len smutno-vtipnou margináliou, no naznačuje hlbší problém. Schválením Národného programu obnovy a odolnosti skončila tá ľahšia etapa. Teraz príde horšia časť: jeho implementácia.

Financovanie z plánu obnovy je totiž naviazané na presne stanovené míľniky a ciele. To nie sú eurofondy. Viac sa to podobá „záchranným pôžičkám“, ktoré počas krízy eurozóny čerpali krajiny ako Grécko, Portugalsko či Írsko.

Nesplnenie cieľa, meškanie dosiahnutia míľnika, znamená zablokovanie peňazí. A odštartuje hádky, kto za to môže: ten či iný koaličný partner, celá vláda, sabotérska opozícia, či „zlý Brusel“. Pre nestabilnú a vnútorne rozdelenú vládu to môže byť priveľké sústo. A živná pôda pre „protieurópsky“ populizmus.

Opatrnosť preto káže, aby sa so slovami ako „daň za úspech“ narábalo opatrne. Lenže, ako spievali britskí Ordinary Boys, „Boys will be boys“. A tak nám neostáva len sedieť, šúchať nohami a držať si palce.

2. Európa začína masívne investovať do domácej výroby batérií, stále je však závislá od Ázie

Foto – TASR/AP

V krajine, ktorá sa hrdí titulom „automobilová veľmoc Európy“, by nás táto správa mala zaujímať: Európska únia začala masívne investovať do kapacít na výrobu batérií pre elektromobily. Plány sú ambiciózne, už v 2025 by sme mali byť podľa Komisie sebestační. Tak rýchlo to však asi nepôjde.

Prečo je to dôležité

O skutočnej environmentálnej záťaži elektromobilov sa ešte vedú diskusie. Už teraz je však prakticky jasné, že predstavujú budúcnosť automobilovej dopravy – minimálne osobnej. Podľa správy mimovládky Transport & Environment budú v roku 2035 elektromobily tvoriť už všetky novopredané osobné autá v EÚ.

Podmienkou je ďalšie sprísňovanie emisných limitov a rast investícií do infraštruktúry. To prvé je vysoko pravdepodobné: ak bude chcieť Únia znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent, bude sa musieť pozerať aj na dopravu, ktorá je jedným z mála sektorov s rastúcimi emisiami. To druhé je prakticky isté, investície do infraštruktúry pre elektromobilitu sú súčasťou mnohých národných plánov obnovy.

Rast elektromobility zvýši dopyt po batériách. Dnes ich Únia dováža predovšetkým z ázijských krajín. Najväčšími producentami sú Čína, Japonsko a Južná Kórea. Podľa podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča, ktorý patril medzi hlavných iniciátorov verejno-súkromného partnerstva Batériová aliancia, by mala Európa do roku 2025 vyrábať dostatok batérií na pokrytie svojich potrieb.

Ďalší sú trochu opatrnejší, podľa Olivera Montiqueho, analytika Fitch Solutions, je realistickým dátumom rok 2040. Dôležitou otázkou je, akým spôsobom sa budú batérie vyrábať. K tomu sa ešte dostaneme.

Čo sa deje v Európe

Podľa ďalšej správy organizácie Transport & Environment má dnes Európa projekty na 38 gigatovární s celkovou ročnou výrobou 1 000 gigawatthodín. Celková hodnota investícií je 40 miliárd eur.

Plnú výrobnú kapacitu dosiahnu asi v rokoch 2029 – 2030. Bude predstavovať ekvivalent 16,7 milióna batérií pre elektromobily.

Do výroby investujú automobilky, podporujú ju aj vlády. Nemecký Volkswagen investoval do švédskeho startupu Northvolt, ktorý chce do 2024 dosiahnuť produkčnú kapacitu 32 GWh. Stellantis, ktorý vlastní značky ako Alfa Romeo, Chrysler, Citroën, Dodge a Fiat, stavia vlastné továrne. A Tesla plánuje pri Berlíne jednu z najväčších tovární na svete, v roku 2030 má produkovať batérie s kapacitou 250 GWh.

Do Európy sa sťahujú aj ázijskí výrobcovia. Čínska skupina AESC chce spolupracovať s Toyotou a Renaultom na výrobe batérií v Británii a Francúzsku. Juhokórejské firmy LG Chem a SKI už otvorili továrne v Poľsku a Maďarsku, čínsky CATL stavia jednu v Nemecku.

O podiel na rýchlo rastúcom trhu bojuje aj Slovensko. Jedna veľká továreň rastie vo Voderadoch, získať by sme mohli aj jeden zo šiestich projektov plánovaných Volkswagenom.

V čom je problém

Produkciu batérií však môžu zbrzdiť dva faktory. Prvým je pracovná sila. Podľa odhadov Komisie budú potrebovať továrne 800-tisíc pracovníkov, tí potrebujú rýchlo získať potrebné kvalifikácie.

Vážnejším problémom sú nerastné suroviny. V súčasnosti je pre veľké batérie kľúčové lítium. Dopyt po ňom sa do roku 2030 zvýši osemnásťkrát, odhaduje Komisia. Narastie takisto dopyt po kobalte.

V oboch prípadoch je Európa závislá od dovozu zo zahraničia. Väčšie zásoby lítia má Česká republika aj Nemecko, tie však nebudú stačiť.

Okrem toho sa o environmentálnej udržateľnosti lítiovo-iónových batérií vedú diskusie. Riešením sú investície do recyklácie aj rozvoj nových technológií. V januári spustila Komisia výskumný program s financovaním 2,9 miliardy eur. Okrem toho pracuje na vytvorení pravidiel a štandardov pre nerastné suroviny použité pri výrobe batérií a ich recykláciu.

3. Biomasaker by mohli zabrzdiť prísnejšie pravidlá udržateľnosti biomasy

Foto – TASR

O problematickom využívaní biomasy ako „obnoviteľnom zdroji energie“ sa hovorí v Únii už dlho. Najkontroverznejšie je využívanie dreva z výrubov zdravých stromov. Agentúra Reuters sa dostala k pracovnej verzii návrhu zmeny pravidiel pre využívanie biomasy.

Prečo je to dôležité

Obnoviteľné zdroje (OZE) majú v EÚ asi 20 percentný podiel na energetickom mixe (údaj za rok 2019). Asi polovicu z toho tvorí biomasa. V niektorých krajinách je však jej podiel výraznejší.

Akékoľvek sprísnenie pravidiel bude znamenať, že krajiny budú musieť hľadať iné cesty, ako naplniť ciele v podiele obnoviteľných zdrojov energie. To môže priniesť dodatočné náklady.

Okrem toho energetické využívanie biomasy sa stalo výhodným biznisom: od pestovania dreva, cez ťažbu, výrobu peliet, po inštaláciu a prevádzku kotlov. Toto podnikanie je živené aj z verejnej podpory využívania OZE. Prísnejšie pravidlá priškrtia tok verejných peňazí.

Čo by sa malo zmeniť

Pravidlá klasifikácie využívania biomasy ako obnoviteľného zdroja energie sa majú sprísniť. Cieľom je zabrániť vyrúbavaniu lesov a spaľovaniu dreva, ktoré je možné využiť na iné účely, napríklad v stavebníctve či pri výrobe nábytku.

V súčasnosti musia požiadavky udržateľnosti spĺňať len prevádzky využívajúce biomasu – teplárne a elektrárne – s kapacitou vyššou než 20 megawattov. Európska komisia navrhuje znížiť hranicu na 5 megawattov.

Podľa návrhu sa budú inštalácie považovať za udržateľné len v prípade, ak budú produkovať o 70 percent menej emisií než fosílne palivá. V súčasnosti sa toto pravidlo vzťahuje len na tie elektrárne a teplárne, ktoré boli spustené v tomto roku.

Národné podporné schémy majú podľa návrhu sledovať „kaskádový princíp“: drevo by malo byť spálené na výrobu energie až v poslednom rade, keď nemá iné využitie.

Čo bude nasledovať

Nové pravidlá chce Komisia zverejniť 14. júla ako súčasť balíka opatrení, ktoré zabezpečia zníženie emisií o 55 percent do roku 2030. Je teda možné, že zverejnené znenie bude rozdielne oproti dokumentu, ktorý unikol do médií.

Zmeny budú vyžadovať súhlas europarlamentu i členských krajín. Viaceré z nich sa doteraz stavali k sprísneniu pravidiel udržateľnosti pre využívanie biomasy zdržanlivo.

Ďalšie správy

Občania EÚ žijúci v Spojenom kráľovstve majú posledný týždeň na to, aby požiadali o povolenie na pobyt. Britská vláda oznámila, že termín (30. jún) nebude posúvať. Po tomto termíne už nebudú môcť občania Únie získať povolenie v zjednodušenej a skrátenej procedúre, ktorú vytvorilo Spojené kráľovstvo špeciálne po brexite v roku 2019. Doteraz cez ňu požiadalo o povolenie na pobyt 5,6 milióna európskych občanov, 90 percent žiadostí bolo schválených. Presné čísla o počte Európanov žijúcich v Británii však nie sú známe, nevie sa preto, koľkí ostávajú stále bez povolenia.

V druhej polovici roka predstaví Komisia výraznú revíziu pravidiel štátnej pomoci. Majú uľahčiť verejné financovanie v strategických oblastiach. Komisia bude revidovať Nariadenie o všeobecných blokových výnimkách, ktoré obsahuje zoznam sektorov, v ktorých môžu firmy za určitých okolností dostať štátnu pomoc bez toho, aby musela byť riadnym procesom notifikovaná a schvaľovaná. Komisia s členskými krajinami konzultovala napríklad rozšírenie výnimky na implementáciu projektov z fondu obnovy.

Slovensko má najdrahšie spotrebné tovary a služby spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2020 na Slovensku index úrovne cien spotrebných tovarov a služieb na 88 percentách priemeru EÚ.

Cenová úroveň spotrebných tovarov a služieb (2020)

Zdroj – Eurostat

Naopak, v porovnaní s inými členskými krajinami zo strednej a východnej Európy má Slovensko relatívne nízku skutočnú individuálnu spotrebu na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). V roku 2020 bola u nás individuálna spotreba na 73 percentách priemeru EÚ, v Česku i Poľsku viac ako 80 percent.

Skutočná individuálna spotreba per capita (v PPS, 2020)

Zdroj – Eurostat

Banková únia je nekonečnou ságou európskej politiky. Na jej vytvorení sa eurozóna dohodla v lete 2012, vo vrcholiacej kríze eurozóny ju podporili všetci lídri. O deväť rokov neskôr stále nepoznáme dátum jej dobudovania. Ministri financií eurozóny sa minulý štvrtok nedokázali dohodnúť na kalendári dotvorenia bankovej únie. Jej tretí pilier má tvoriť spoločný systém ochrany vkladov. Pokrok však blokuje Nemecko, žiada vyriešenie iných problémov, napríklad príliš veľké vystavenie bánk rizikovým štátnym dlhopisom.

Nie všetky európske krajiny sú nadšenénávrhu na zavedenie minimálnej daňovej sadzby pre veľké korporácie. Skupina G7 pred niekoľkými týždňami podporila zavedenia minimálne 15-percentnej dane z príjmov veľkých globálnych firiem. Na budúci mesiac bude o rovnakej téme rokovať dvadsať najväčších svetových ekonomík, skupina G20. Očakáva sa ich podpora. Minulotýždňové zasadnutie ministrov financií EÚ však ukázalo, že implementácia bude zložitejšia. Viaceré krajiny – Írsko, Luxembursko, Poľsko či Maďarsko – nechcú minimálnu daňovú sadzbu pre nadnárodné korporácie podporiť. O daňových otázkach musí Únia rozhodovať jednomyseľne.

Európsky rozpočtový výbor odsúhlasil suspendovanie fiškálnych pravidiel Únie aj na budúci rok. Pravidlá Paktu stability a rastu suspendované po nástupe pandémie na jar 2020 tak majú začať opäť platiť až od roku 2023. Únia v súčasnosti rokuje o reforme fiškálnych pravidiel, ich revíziu podporil aj Európsky rozpočtový výbor. Množia sa aj hlasy volajúce po návrate k prísnemu uplatňovaniu fiškálnych limitov, pred minulotýždňovým zasadnutím Rady ministrov financií sa k nim pripojil rakúsky minister Gernot Blümel.

Bezplatný roaming v Únii bude aj po roku 2022, prídu však zmeny. Už o rok uplynie platnosť súčasného nariadenia o roamingu, ktorý Európanom umožňuje pri cestách do ostatných krajín Únie telefonovať, posielať SMS správy a surfovať na internete tak, akoby boli doma. Európske inštitúcie chcú nové pravidlá po roku 2022 vylepšiť: upraviť najmä ceny, transparentnosť služieb, či nevedomé použitie satelitnej siete. Na konečnom znení revízie sa musí dohodnúť Rada, Európsky parlament a Komisia. Nová regulácia bude potom platiť ďalších desať rokov, teda do roku 2032.

Minulý rok narástol v EÚ podiel ľudí mimo pracovného trhu (v ekonomicky aktívnom veku, no nepracujú, nie sú evidovaní ako nezamestnaní, neuchádzajú sa o prácu). Podľa Eurostatu v 2020 po rokoch klesania poskočil o pol percentuálneho bodu na 27,1 percenta. Mimo pracovného trhu je výrazne viac žien než mužov, v minulom roku bol rozdiel viac ako 10-percentný.

Ľudia mimo pracovného trhu (% populácie vo veku 15 – 64 rokov)

(tmavomodrá: celkovo, svetlomodrá: muži, oranžová: ženy)

Zdroj – Eurostat

Podiel ľudí mimo pracovného trhu poskočil najmä v krajinách silno zasiahnutých koronakrízou: v Taliansku, Grécku, Španielsku, Belgicku či Portugalsku. Slovensko ostáva tesne nad európskym priemerom.

Ľudia mimo pracovného trhu (% populácie vo veku 15 – 64 rokov)

Zdroj – Eurostat

Rada EÚ sa dohodla s Európskym parlamentom na revízii pravidiel pre diaľničné poplatky, takzvanej smernice Eurovignette. Europoslanci z frakcie ľudovcov aj Zelení však kompromis kritizujú, podľa nich má príliš veľa dier. Po schválení smernice budú mať krajiny dva roky na implementáciu smernice. Zavedenie poplatkov za používanie diaľnic je rozhodnutím krajiny. Ak to však urobí, mali by rešpektovať spoločné európske pravidlá. Podľa návrhu by mali postupne zaniknúť diaľničné známky vydávané na časové obdobie, nahradiť ich majú poplatky za prejdené kilometre. Na hlavných európskych diaľničných ťahoch sa to pre najťažšie vozidlá udeje do konca roku 2029. Poplatky sa takisto majú odvíjať od environmentálnej záťaže. Krajiny budú môcť zaviesť aj príplatok do výšky 50 percent poplatku na cestách, kde existuje vysoké riziko zápchy. Súhlasiť však budú musieť všetky krajiny, ktoré takéto rozhodnutie ovplyvní.

V európskych regiónoch vznikajú „vodíkové údolia“: miesta, kde sa vodík nielen vyrába, ale aj prepravuje a využíva. Aby sa nástup vodíka urýchlil, potrebujú tieto centrá väčšiu podporu, tvrdia zástupcovia sektora. V Európe sa dnes rozvíja viac ako 20 vodíkových údolí, ďalšie dve sú v Británii. Najčastejšie sa nachádzajú v okolí veľkých prístavov, tvrdí iniciatíva Spoločný podnik pre palivové články a vodík (FCH/JU). Nová správa FCH/JU delí vodíkové údolia na tri hlavné kategórie: malé miestne projekty cielené na rozvoj vodíkovej dopravy, regionálne stredne veľké projekty zamerané na priemysel a veľké projekty s presahom na medzinárodný obchod. Európe patrí v oblasti vodíkových údolí prvenstvo. Na vrchole európskeho rebríčka je Holandsko, ktoré rozvíja až päť projektov vodíkových údolí v prístavoch v Rotterdame, Amsterdame či v tradične plynárenskom regióne Groningen.

Za prvé tri mesiace tohto roka klesol dovoz britských potravín a nápojov do EÚ o 2 miliardy libier. Zástupcovia britského potravinárskeho sektora označili prepad za „katastrofu“. Brexit obmedzuje vývoz britských tovarov na kontinent. Vláda v Londýne hľadá alternatívy, tento týždeň začala rokovať o pripojení k Transpacifickej obchodnej dohode. Jej členmi sú Austrália, Brunej, Čile, Japonsko, Kanada, Malajzia, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam.

Štatistika: Kto a ako financuje vodík

O analytickej správe Vodíkové údolia sme už písali vyššie. Obsahuje aj niektoré zaujímavé štatistiky. Pokiaľ ide o zdroje financovania využívania vodíka, dominujú verejno-súkromné partnerstvá. Väčšina verejných peňazí pochádza z národného a európskeho financovania, príslušná inštitúcia však financuje priemerne len asi pätinu až tretinu nákladov.

Hlavné zdroje rozpočtu v projektoch využívania vodíka a podiel verejných zdrojov

Zdroj – Hydrogen Valleys

Prieskum existujúcich projektov vodíkových údolí takisto ukázal prevahu „zelených“ technológií výroby vodíka. Najčastejšie zastúpenie medzi využívanými či plánovanými technológiami mala výroba elektrolýzou vody.

Akú technológiu výroby vodíka a v akej miere využívate či plánujete využívať v dodávateľskom reťazci

Zdroj – Hydrogen Valleys

Hlavnou oblasťou aplikácie vodíka je doprava, najmä autobusy, osobné autá a kamióny.

Na aké využitie ide vaša produkcia vodíka a aký podiel to tvorí

Zdroj – Hydrogen Valleys

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie