Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Delta ovládne Európu v auguste, Británia ukazuje, že sa s ňou dá žiť. Má to však jeden háčik

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

delta variant bude skôr či neskôr realitou v celej Európe. Nevyhnutné uvoľnenie v lete tak budú sprevádzať obavy z toho, ako bude vyzerať ďalšia vlna pandémie. Prvé skúsenosti už má Británia a jednoznačne z nich vyplýva, že treba čo najrýchlejšie očkovať.

V Svetovom newsfiltri píšeme aj o konci prodemokratického médiá v Hongkongu a o tom, ako bohaté štáty platia africkej krajine, aby nerúbala vzácny prales.


Európa: Čaká nás ťažké leto

Zabudnite na Tour de France – toto leto sa uskutočnia v Európe dôležitejšie preteky. Bude to súboj očkovania proti covidu a delta variantu koronavírusu.

Štáty sa budú snažiť dvoma dávkami zaočkovať čo najviac ľudí ešte predtým, ako bude infekčnejší variant tvoriť väčšinu prípadov.

Stále je čo robiť: V priemere je v EÚ dvoma dávkami zaočkovaných 29 percent populácie, na Slovensku 26 percent ľudí.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu ochorení v novej analýze predpokladá, že delta variant bude tvoriť 70 percent prípadov začiatkom augusta a 90 percent prípadov koncom leta.

Samozrejme, medzi jednotlivými štátmi môžu byť rozdiely. Kým na Slovensku sme zatiaľ zistili 4 prípady, v Česku ich hlásia 99 a je už možné aj komunitné šírenie.

Navrhujú zmeny v očkovaní: Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa snaží nevyhnutné oddialiť čo najviac. Vyzýva ostatné štáty, aby po vzore Nemecka ľudia prichádzajúci z Británie museli ísť do karantény. Týkať sa to má aj tých zaočkovaných.

Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko, zaočkovaných návštevníkov z Británie do karantény neposielajú. Na Slovensku máme výnimku z izolácie pre ľudí pracujúcich na ostrovoch, ktorí sú zaočkovaní (stačí jedna dávka) a stále majú trvalý pobyt na Slovensku. Takých ľudí môžu byť desaťtisíce.

Riaditeľka ECDC Andrea Ammonová vyzýva štáty EÚ, aby na minimum skrátili interval podávania druhej dávky.

V prípade vakcín od firiem Pfizer/BioNTech a Moderna sú to tri týždne, na Slovensku sa podávajú po štyroch. Až dve dávky výrazne chránia pred delta variantom.

Výrazné zjednodušenie očkovania sa od polovice júla chystá v Česku. Ako povedala hlavná hygienička, ľudia sa nebudú musieť zaregistrovať, stačí prísť, a druhú dávku dostanú už po troch týždňoch.

Dá sa to zvládnuť: Na druhej strane informácie z Británie, kde delta variant tvorí viac ako 90 percent prípadov, ukazujú, že aj s deltou sa dá žiť, aspoň v lete. V krajine síce stúpajú počty prípadov, no zatiaľ pomalšie ako pri iných vlnách.

Takisto pomalšie pribúdajú ľudia v nemocniciach, na počet obyvateľov ich je stále menej ako na Slovensku. Denne Briti hlásia v priemere 11 úmrtí, čo je znova výrazne menej ako na Slovensku.

Hlavným dôvodom je, že drvivú väčšinu zraniteľných a starších ľudí majú zaočkovaných a dve dávky vakcíny veľmi dobre chránia pred hospitalizáciou a smrťou.

Anglické úrady aj preto rozhodli, že semifinále a finále futbalového Eura sa bude hrať v londýnskom Wembley pred 60-tisíc divákmi – namiesto na 50 percent smie byť štadión plný na 75 percent.

Čo bude ďalej: Britský premiér Boris Johnson je stále presvedčený, že 19. júla dôjde k úplnému zrušeniu opatrení v Anglicku, aj napriek nárastu prípadov.

Krajina verí v očkovanie a zatiaľ jej to vychádza. Na delta variant zomrelo doteraz iba 73 ľudí, z toho 26 bolo plne zaočkovaných.

Tretinový podiel sa môže zdať vysoký, no treba si uvedomiť, kto je v Británii zaočkovaný a kto nie.

Deltou sa infikujú väčšinou mladí nezaočkovaní ľudia a deti, ktorí majú aj bez ochrany veľkú šancu, že infekciu prekonajú bez hospitalizácie.

Aj keď obavy by mohli mať z dlhého covidu – podľa nových údajov z Anglicka by totiž  mohli mať príznaky covidu aj po 12 týždňoch dva milióny ľudí, teda tretina chorých.

Plne očkovaní sú najmä najstarší a najzraniteľnejší Briti, medzi ktorými sa nájde pár ľudí, kde vakcína stopercentne nezafunguje, a podľahnú covidu napriek očkovaniu.

Bez neho by však toto číslo bolo oveľa vyššie – Briti hovoria, že vakcíny zachránili skoro 12-tisíc životov.

Poučenie pre ostatné štáty? Maličkosť: očkovať ako Briti. Aspoň jednu dávku má 64 percent populácie. S očkovaním detí do 18 rokov aj preto môžu počkať.


Afrika: Ako sa dá riešiť ničenie pralesov

Gabon dostal milióny za to, že plní sľuby o ochrane vzácneho pralesa. Má ho to motivovať k tomu, aby pokračoval v politike, ktorá prospieva celému svetu.

O čo ide: Gabon je vo svete unikátom. Až 90 percent jeho územia pokrývajú lesy, ktoré dokážu pohltiť trikrát toľko emisií, ako tento africký štát vypustí do ovzdušia.

Na jeho území sa nachádza Stredoafrický prales, ktorý je druhý najväčší na svete. Má rozlohu ako západná Európa a každý rok dokáže pohltiť toľko emisií, ako vyprodukuje takmer 400 uhoľných elektrární.

Jeho význam však nespočíva iba v boji proti klimatickej zmene. Žije v ňom 10-tisíc druhov zvierat, stromov a rastlín. Pre ľudí, ktorí žijú v ňom a okolo neho, je zas zdrojom obživy.

Ako to riešia: Ani tomuto lesu sa nevyhlo rúbanie, organizácia s názvom Stredoafrická lesná iniciatíva preto naštartovala projekt, ktorý má vlády motivovať, aby ničeniu lesa zabránili. Iniciatívu založila OSN a funguje vďaka darcom – vrátane EÚ či Nórska.

Gabon od nich dostal 14 miliónov eur, čo je prvá časť zo sľúbených 125 miliónov. Ide o platbu za to, že štátu sa podarilo obmedziť rúbanie lesa.

Vďaka tomu môžu stromy aj naďalej pohlcovať emisie a zároveň sa obmedzuje množstvo CO2, ktoré sa do atmosféry uvoľňuje pri ich rúbaní.

Gabonská vláda sa navyše s darcami dohodla, že financie využije na ďalšie aktivity, ktoré znížia emisie.

Čo bude ďalej: Ako uvádza Stredoafrická lesná iniciatíva, Gabon roky žil najmä z exportu nerastných surovín, no postupne sa snaží svoju stratégiu zmeniť tak, aby ekonomické záujmy sprevádzalo aj zachovanie ekosystémov.

Štátu pomáha aj to, že je veľmi riedko osídlený. Na území, ktoré je šesťkrát väčšie ako Slovensko, žijú len dva milióny ľudí.

To znižuje tlak na rúbanie, ktoré by zabezpečilo životný alebo poľnohospodársky priestor. Gabon navyše nevyváža sóju ani palmový olej, ako je to v prípade iných štátov, ktoré ničia lesy, aby na nich mohli pestovať plodiny na vývoz.

150 miliónov dolárov za desať rokov síce nie je veľká suma, no tento program ukazuje zaujímavú cestu, ako motivovať štáty, od ktorých chceme, aby sa vzdali príjmov zo svojich lesov.


Ázia: Drvenie disentu v Hongkongu pokračuje

Hongkonské prodemokratické hnutie dostalo ďalšiu ranu. Po 26 rokoch skončil denník Apple Daily.

O čo ide: Apple Daily bol bulvár, ktorý sa venoval celebritám, no zároveň v ňom vychádzali aj politické články, ktoré boli často kritické voči hongkonskej vláde a Číne.

Denník vlastnil opozičný aktivista Jimmy Lai, ktorý je vo väzení za to, že sa v roku 2019 zúčastnil demonštrácií.

Noviny zamestnávali asi 600 ľudí a skončiť museli po tom, čo sa na ne zamerali úrady, ktoré sú pod vplyvom Pekingu.

Posledné vydanie Apple Daily. Foto – TASR/AP

Ďalší krok Pekingu: Čínska vláda sa v posledných rokoch zamerala na to, aby paralyzovala opozíciu, prodemokratických aktivistov a získala väčšiu kontrolu nad bývalou britskou kolóniou.

Viaceré známe tváre opozície sú už vo väzení a v praxi sa už uplatňuje kontroverzný bezpečnostný zákon, ktorý Peking nanútil Hongkongu.

Práve tento zákon vraj svojimi článkami porušil Apple Daily. Minulý týždeň v redakcii denníka bola razia, polícia zadržala jeho šéfredaktora aj riaditeľa vydavateľstva a novinám zmrazila majetok. Firma tak nedokázala ďalej platiť svojich zamestnancov.

Okrem toho sa báli o ich bezpečnosť.

Čo bude ďalej: Noviny oznámili, že prestanú vychádzať v tlačenej podobe a aktualizovať sa už nebude ani ich online vydanie. Nepomohlo ani to, že na stranu denníka sa postavili mimovládky a viaceré zahraničné vlády.

Koniec denníka je veľkou ranou pre slobodu slova v Hongkongu, no zrejme by bolo omylom myslieť si, že to zničí prodemokratické zmýšľanie miestnych obyvateľov.

Tí to jednoznačne dali najavo vo štvrtok, keď od skorého rána čakali na posledné vydanie. Predalo sa milión výtlačkov – desaťnásobok bežného nákladu.


Severná Amerika: Rozhoduje sa, kto bude viesť New York

V New Yorku sa tento týždeň konali dôležité primárky. Demokrati si vybrali svojho kandidáta na starostu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou bude viesť najväčšie americké mesto.

O čo ide: New York je štát, ktorý jednoznačne patrí Demokratickej strane. Joe Biden tam vo voľbách získal 61 percent hlasov a v niektorých častiach rovnomenného mesta ho dokonca volilo viac ako 80 percent ľudí.

Okrem toho majú demokrati aj guvernéra a starostu New Yorku. Preto sa pred novembrovými voľbami ich primárky považujú za kľúčový moment, ktorý prakticky prinesie aj meno budúceho starostu.

Stať sa ním chcelo 13 členov strany a veľký rozruch bol najmä okolo Andrewa Yanga, ktorý vlani kandidoval za prezidenta.

Kto vyhral: Yang na začiatku pôsobil ako kandidát, s ktorým treba počítať, no zrejme aj pre nedostatok skúseností z miestnej politiky úplne prepadol a sám priznal, že nemá šancu získať nomináciu.

Urobil to aj napriek tomu, že zatiaľ poznáme iba predbežné výsledky. Na tie definitívne si ešte chvíľu počkáme, keďže mnoho ľudí hlasovalo na diaľku. Korešpondenčné hlasy by mohli tvoriť až pätinu celkového počtu hlasov.

Vo vedení je zatiaľ predseda mestskej časti Brooklyn a bývalý policajt Eric Adams, ktorý má takmer tretinu hlasov. Adams sa už vyhlásil za víťaza.

Eric Adams. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Komunálne voľby budú v novembri a zdá sa, že práve Adams sa v nich stretne s kandidátom republikánov Curtisom Sliwom. Jeho meno však zďaleka nie je také podstatné ako to Adamsovo.

Šanca, že by na čele New Yorku v najbližších štyroch rokoch bol republikán, je totiž minimálna.

Adams sa však musí pripraviť na to, že vyhrať voľby pre neho možno bude jednoduché, no viesť najväčšie americké mesto ani zďaleka nie je brnkačka.

Mesto roky trápi zanedbaná infraštruktúra, vysoké nájmy a nedostupné bývanie. Po udalostiach z uplynulých rokov bude veľkou témou aj policajná reforma a kriminalita. Tá bola dokonca podľa prieskumov pre voličov najdôležitejšou otázkou.


Južná Amerika: Paraguaj je na tom zle

Južná Amerika zostáva kontinentom s najhoršou epidemickou situáciou. Najviac prípadov v prepočte na obyvateľov majú Uruguaj, Kolumbia a Argentína, no situácia je zlá aj v Paraguaji.

Okrem vysokých prírastkov nových prípadov je tam problémom aj pomalé očkovanie.

O čo ide: Paraguaj v prvej vlne patril v Latinskej Amerike medzi výnimky. Pandémiu zvládal dobre. Nezažil to čo Brazília alebo Peru, odkiaľ prichádzali správy o preplnených márniciach, nedostatku kyslíku a ľuďoch umierajúcich na ulici.

Pomohol mu rýchly lockdown a karanténa po príchode zo zahraničia. No v tej ďalšej vlne sa už úspech nezopakoval a Paraguaj sa pridal k štátom, kde je návrat do normálu veľmi ďaleko.

Z vrcholu, ktorý 7-miliónový štát zažíval začiatkom júna, už síce klesá na výrazne nižšie čísla, no aj tak je v prvej dvadsiatke na svete podľa počtu prípadov na obyvateľa.

Sedemdňový priemer počtu potvrdených obetí v prepočte na milión obyvateľov. Zdroj – ourworldindata.org

Očkovanie mešká: Tou najtmavšou červenou svieti na mape aj pri štatistike obetí, spolu so susednou Argentínou a Uruguajom. V tejto štatistike je dokonca momentálne najhorší na svete.

Sprevádzajú to klasické problémy – preplnené nemocnice a nedostatok kyslíka.

V Paraguaji navyše meškajú aj s očkovaním proti covidu. Prvú dávku vakcíny zatiaľ dostalo len 6 % ľudí.

Čo bude ďalej: Podľa kritikov vlády sa štát až príliš spoliehal na medzinárodný program Covax.

Do krajiny mali prísť aj vakcíny z Indie, ktorá však uprostred svojej najhoršej vlny zastavila export očkovacích látok.

Paraguaj sa tak musí spoliehať aj na dary – od susedného Uruguaju, Mexika aj Spojených štátov. Iba to však na kolektívnu imunitu stačiť nebude.

Meno týždňa: Ebráhím Raísí

Nový iránsky prezident Ebráhím Raísí. Foto – TASR/AP

Novým prezidentom Iránu bude ultrakonzervatívny minister spravodlivosti. Zvíťazil v hlasovaní, ktoré však podľa analytikov má veľmi ďaleko k tomu, čo si predstavujeme pod voľbami.

Raísí navyše bol členom tribunálu, ktorý v roku 1988 rozhodoval o masových popravách. Ľudskoprávne organizácie, ale aj niektorí Iránci sú preto z jeho zvolenia zdesení.

Ako píše v profile nového prezidenta Mirek Tóda, Raísí je na rozdiel od svojho predchodcu Rúháního typický muž teokratického režimu – je odporcom Západu, schvaľuje cenzúru a jeho nástup nepoteší ani ženy, ktoré snívajú o rovnoprávnejšom postavení v spoločnosti.

Foto týždňa

Utrpenie v etiópskom Tigraji sa nekončí. Etiópska vláda síce ešte v novembri ohlásila koniec ofenzívy, no boje spôsobili obrovskú humanitárnu krízu.

A tento týždeň federálne letectvo podniklo útok na trh v meste Togoga. Zomrelo pri ňom najmenej 64 ľudí. Vláda tvrdí, že bol namierený proti rebelom a civilistov nezasiahol, miestni predstavitelia zas vravia opak. OSN žiada, aby sa útok poriadne vyšetril.

Viac o situácii v Etiópii čítajte tu.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

V Afrike sa boja indického scenára. V Kongu covid zabil 30 poslancov parlamentu

Tieto sankcie majú Lukašenka bolieť. Útočia na kľúčový biznis aj tých, ktorí vedú najhoršie represie

Budúce konflikty o vodu? Už teraz sú štáty, ktoré vodné rezervoáre používajú ako zbraň, hovorí analytička

Varené odpadky, banány za 40 eur a chudnúci vodca. Hlad v Severnej Kórei priznáva už aj Kim

Verejné toalety, skúšobné kabínky aj vlastná spálňa. Na digitálne sexuálne násilie v Južnej Kórei používajú špionážne kamery

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hongkong

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Podcasty Denníka N

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie