Boj s koronavírusom naráža na hranice dôstojnosti
Štát Ohio tvrdí, že vďaka lotérii sa záujem o očkovanie zvýšil o 28 percent. Napriek tomu si nemyslím, že je vhodné každý dobrý skutok odmeňovať.
Autor je výskumný pracovník, New York University
V Kanade sú reštaurácie, kde rodičia dostanú zľavu, ak sú ich deti poslušné. Keď v Británii človek zníži svoju spotrebu elektriny, dostane poštou pochvalu. Občan v USA, ktorý odvolí, dostane nálepku potvrdzujúcu účasť („I voted“), z ktorej môže mať aj dobrý vnútorný pocit, aj uznanie od svojho okolia.
Varianty jemnej motivácie používajú organizácie, aby ovplyvňovali ľudské správanie. Keď súkromná sieť cukrární začala dávať ľuďom zaočkovaným proti covidu zadarmo šišku (príklad je, pochopiteľne, opäť z veľmoci v konzumácii sladkostí), táto akcia bola vnímaná pozitívne. Dalo by sa pragmaticky konštatovať, že ak daná metóda krajinu posunie ku kolektívnej imunite, tak je zrejme prospešná.
A predsa: šiška zadarmo sa nejaví ako výrazne odlišná od odmeňovania dieťaťa v ordinácii cukríkom za to, že neplakalo…
Vzory, antivzory a spoločenské normy
Príklad kanadskej reštaurácie, kde boli odmeňovaní rodičia, by sa dal jednoducho upraviť na covidovú analógiu. Namiesto zľavy za absenciu hluku si predstavme, že ide o zabránenie vzniku zhluku ľudí na jednom mieste. Čiže napríklad ľudia dodržujúci odstupy v interiéri by platili nižší účet. Ak tento manéver bude mať želaný účinok, tak môžeme predpokladať, že vírus sa bude šíriť pomalšie.
Prenesme teraz takúto reštauráciu hypoteticky na Slovensko a predstavme si bežné reakcie. Myslím si, že okrem protestov typu „je to diskriminačné” by klasická hláška na Slovensku bola: „Najprv nech idú politici príkladom!”
Na Slovensku sa politikom – a niekedy aj médiám a celebritám – z mne nevysvetliteľného dôvodu pripisuje obrovská moc. Populárna „ovcová teória” ľudského správania nie je realistická a jej všeobecná aplikácia je často zavádzajúca.
