Bývalá šéfredaktorka Le Monde: Džihádisti francúzsku tlač nezastrašia

Súhlasíte s tým, že tento útok bol francúzskym 11. septembrom?

Tí, čo to prirovnávajú k útokom na Spojené štáty, odkazujú na šok a bolesť. Je tu veľa rozdielov. Za útokom z 11. septembra stáli ľudia spoza hraníc USA, boli to cudzinci. V prípade Paríža to boli traja francúzski občania, narodení vo Francúzsku, chodili do školy vo Francúzsku. Rozdiel bol aj v rozsahu útokov. Francúzsko tiež vedelo o probléme džihádistov v krajine. Boli sme v pohotovosti už nejakú tú chvíľu, vedeli sme o tejto hrozbe. Samozrejme, nikto netušil, že niekto môže zaútočiť na magazín Charlie Hebdo alebo na Židov v Paríži len preto, že sú Židia, a policajta zabijú len preto, že bol policajt.

Prekvapila vás reakcia celého Francúzska? Štyri milióny ľudí po celej krajine vyšli do ulíc demonštrovať jednotu a solidaritu.

Áno, prekvapilo ma to, a ako mnohým mi aj odľahlo. Tieto udalosti si žiadali veľmi silný signál odporu, ukázať, že nás nevystrašia a nenecháme týchto fanatických džihádistov ohroziť európske hodnoty. Je to o spolužití medzi štátmi, spolužití medzi etnikami. Táto mobilizácia bola dôležitá nielen pre Francúzsko, ale aj pre Európu a bolo veľmi dôležité, že toľko európskych lídrov bolo v Paríži. Je to nielen o solidarite a súcite. Ukázali, že Európa má hodnoty, zmysel, že bude držať pohromade a bojovať s týmto problémom.

Aký vplyv na vzťah medzi francúzskymi moslimami a nemoslimami budú mať tieto útoky?

Francúzsko bojuje s otázkou integrácie detí imigrantov už mnoho rokov. Toto nie je problém nelegálnych imigrantov, ale detí druhej a tretej generácie. Sociálne a ekonomické okolnosti nikdy nemôžu ospravedlniť, čo sa stalo. Tento kontext mohol prispieť k radikalizácii, ale je to totalitárna ideológia, ktorá sa snaží využiť sociálne a ekonomické problémy.

Nezamestnanosť mladých ľudí je zhruba 23 percent, medzi mladými bez diplomu je to 40 percent. Náš školský systém nie je taký efektívny v boji s nerovnosťou, naopak, podporuje ju. Mnoho mladých, najmä z prostredia imigrantov, cíti, že ich cesta je ťažšia. Útočníci však boli súčasťou sekty. Nie sú súčasťou politického alebo sociálneho hnutia. Musíme s nimi bojovať veľmi efektívne policajnou akciou, koordináciou v Európe, ale aj pomocou sociálnych programov. To nemá nič do činenia s imigráciou či pôvodom.

Niektorí mladí Francúzi, ktorí sa tiež pridali k džihádistom, nemusia nutne byť moslimovia či mať rodičov zo severnej Afriky. Musíme s týmto bojovať programami deradikalizácie. Musíme si všímať signály, keď mladí ľudia prechádzajú k tejto ideológii. V našom systéme, napríklad v školách, musí zasvietiť červená kontrolka.

Myslíte si, že to bude mať vplyv na francúzsku tlač? Budú teraz karikaturisti kresliť opatrnejšie?

V stredu vyjde ďalšie číslo magazínu Charlie Hebdo (na titulke má odpúšťajúceho Mohameda, pozn. red.). Tento fakt plus solidarita a pomoc iných novinárov, ktorí magazínu pomohli naďalej vychádzať, dávajú signál, že francúzska tlač a médiá sa džihádistami nedajú zastrašiť.