Politici zavádzajú o čosi menej ako pred rokom. Najmenej KDH, najviac Smer

Autorky sú analytičky SGI na projekte Demagog.SK

V poslednej diskusnej sezóne od septembra 2014 do júna 2015 overil Demagog.SK 1 309 faktických výrokov slovenských politikov, občianskych aktivistov či dokonca kandidátov na prezidenta SZĽH. Presnosť týchto výrokov sme posudzovali na základe informácií získaných zo spoľahlivých zdrojov, ako sú oficiálne dokumenty, odborné analýzy, štatistiky, a legislatíva.

Takmer 78 percent overiteľných výrokov bolo hodnotených ako pravdivých, necelých 15 percent bolo nepravdivých a približne 7,5 percenta zavádzajúcich. Na presnejšie porovnanie zahŕňame do štatistík politikov len tie výroky, ktoré vieme z dostupných informácií označiť ako pravdivé, nepravdivé a zavádzajúce, a vynechávame tie, ktoré sme hodnotili ako neoveriteľné.

Slovenskí politici boli minulú diskusnú sezónu v používaní faktov v priemere presnejší ako po minulé roky. Hoci hovorili preukázateľnú nepravdu menej často, namerali sme mierne vyšší podiel zavádzaní, keď politici nekorektne interpretovali údaje alebo vytvárali falošnú kauzalitu.

Perličky

Množstvo faktických chýb politikov sa týkalo nepresných štatistík či používania v čase debaty už neaktuálnych údajov, v niektorých výrokoch sa politici dopúšťali hrubých zovšeobecňovaní alebo opomínania dôležitých faktov.

Richard Sulík napríklad uviedol, že v Afrike nemajú vôbec vzdelávací systém a nie sú tam vysoké školy.  V skutočnosti majú štáty Afriky rôzne vzdelávacie systémy, niektoré svetovej kvality a množstvo vysokých škôl.

Daniel Lipšic moslimov označil za jediný zdroj teroristických útokov v Európe. Stačí si pritom spomenúť na teroristický útok Nóra Andersa Breivika, pri ktorom zavraždil 77 ľudí. Cieľom útoku malo, podľa jeho slov, byť „zachovanie kresťanského dedičstva Európy“. Podľa Europolu len asi 15 teroristických útokov z celkového počtu 2 675 bolo motivovaných islamom, čo je len pol percenta.
V predreferendovej debate Anton Chromík tvrdil, že rodičia v Nemecku sú zatváraní za nesúhlas so sexuálnou výchovou. Skutočným dôvodom však nebol nesúhlas so sexuálnou výchovou, ale dôvodom zatknutia bola nezaplatená pokuta.

Predstavitelia vládnej strany sú majstri opakovania. Robert Fico opakovane popieral, že by sa počas vlády Smeru privatizoval štátny majetok. Zabudol však na privatizáciu časti košickej teplárne či v tom čase chystaný predaj Slovak Telecomu.

Fico vs Kiska

Politikom, ktorého sme overovali najčastejšie, bol pri celkovom počte 264 výrokov predseda vlády Robert Fico. Z jeho overiteľných výrokov 75,3 percenta boli hodnotené ako pravdivé, 15,9 percenta bolo hodnotených ako nepravdivých a 8,8 ako zavádzajúcich. Oproti celkovému priemeru všetkých politikov ide o mierne horšie výsledky.

Obľúbeným výrokom premiéra bolo tvrdenie, že zvýšenie minimálnej mzdy jeho druhou vládou bolo najväčšie v histórii. To však nie je pravda. Zatiaľ čo v januári 2015 došlo k zvýšeniu o 28 eur, v roku 2009 sa minimálna mzda zvyšovala o 54 eur a v roku 2007 v prepočte o 39 eur.

Overili sme aj 43 výrokov prezidenta Andreja Kisku, ktorý si  počínal  výrazne lepšie, ako je slovenský priemer v Demagog.SK. Až 85 percent výrokov bolo pravdivých, len tri výroky boli nepravdivé, dva zavádzajúce a jeden neoveriteľný.

Nepresný odpočet vlády

Po troch rokoch vládnutia odprezentoval predseda vlády 100 úspechov svojej vlády. Tento dokument mal mierne nadpriemerný podiel čisto pravdivých výrokov. Až sedem z desiatich výrokov sme v priemere hodnotili ako pravdivé. Každý piaty výrok bol však nepresný. Ako nepravdivé sme vyhodnotili 12 percent a ako zavádzajúce osem percent z vládnych „úspechov“.

Relatívne vysoká presnosť výrokov v odpočte vlády má však horkú príchuť, keďže podstatný rozdiel medzi týmito tvrdeniami a výrokmi z televíznych diskusií je v tom, že vláda mala čas a priestor dôkladne ich pripraviť a skontrolovať. Neboli vyslovené naživo a pod tlakom. Očakávali by ste preto výrazne vyšší podiel pravdivých výrokov.

Na porovnanie, Kiskovi sa podarilo v jeho prvej správe o stave krajiny dosiahnuť až 92 percent pravdivých výrokov a len dvakrát fakticky pochybil.

Komunál a referendum

Pred komunálnymi voľbami sme overili najvážnejších kandidátov na primátorov všetkých krajských miest. V porovnaní s tradičnými politickými diskusiami bolo možné pozorovať nižší celkový počet faktických výrokov, ako aj výrazné rozdiely medzi kandidátmi. Mnohí z nich počas celej debaty nepovedali ani jeden faktický výrok.

Súčasný primátor Trenčína Richard Rybníček nechyboval v ani jednom zo svojich desiatich overiteľných výrokov. Podobne dobre si viedli aj úspešní kandidáti Richard Raši z Košíc či Jozef Dvonč z Nitry, ktorí sa dopustili len malého počtu faktických zaváhaní.

Objavili sa však aj kandidáti, ktorým sme ako pravdivý nemohli hodnotiť ani jediný faktický výrok, ako napríklad Pavol Bielik a Martin Žáčik.

Počas overovaných diskusií k referendu o rodine mali navrch oponenti referenda, keď až 80 percent z ich overiteľných výrokov bolo fakticky presných. Zástancovia referenda mali viac ako dvojnásobný počet faktických výrokov, spolu až 49, ale len 57 percent bolo možné uznať ako pravdivé.

Najpresnejší sú politici KDH

Z piatich strán, ktorým sme overili najviac výrokov, sa najlepšie darilo KDH, ktorému sme z 95 overiteľných výrokov až 83,2 percenta hodnotili ako pravdivé. Zosadili tak z trónu fakticky dlhodobo najpresnejšiu stranu SaS (81,8 percenta). Týmto stranám sa darilo lepšie ako nestraníkom, ktorí hovorili čisto pravdivé výroky v 80 percentách prípadov.

Horšie si viedli SDKÚ-DS s 80,8 percenta a Most-Híd s 78,1 percenta presných výrokov. Na poslednom mieste sa umiestnila vládna strana Smer-SD, keď v priemere každý štvrtý overiteľný výrok bol fakticky nepresný.