Denník N

Krotenie nového divokého západu

Vladimir Putin a Joe Biden. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin a Joe Biden. Foto – TASR/AP

Kedy a odkiaľ vystrelili raketu, sa dá zistiť ľahko, ale zistiť, že došlo ku kybernetickému útoku, môže trvať dlho a ešte dlhšie môže trvať pátranie, kto je zaň zodpovedný.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Počas studenej vojny dominovali na vrcholných samitoch predstaviteľov USA a Sovietskeho zväzu dohody o stanovení limitov pre jadrové zbrane a systémy schopné ich odpáliť. USA a Rusko o týchto témach stále diskutujú, ale americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin sa na svojom nedávnom samite v Ženeve zamerali nemalou mierou na to, ako regulovať vzájomné správanie v inej sfére: v kybernetickom priestore. Stávky sú rovnako vysoké ako v minulosti.

Agresívne Rusko v kyberpriestore

Nie je ťažké pochopiť, prečo je to tak. Kyberpriestor a internet sú kľúčové pre fungovanie moderných ekonomík, celých spoločností, politických systémov, armády a takmer všetkého ostatného. To z digitálnej infraštruktúry robí lákavý cieľ pre tých, ktorí chcú s minimálnymi nákladmi spôsobiť mimoriadne škody.

Navyše, štáty i neštátni aktéri môžu uskutočňovať kybernetické útoky s tým, že ich môžu ľahko popierať, čo zvyšuje ich pokušenie tieto schopnosti rozvíjať a využívať. Kedy a odkiaľ vystrelili raketu, sa dá zistiť ľahko, ale zistiť, že došlo ku kybernetickému útoku, môže trvať dlho a ešte dlhšie môže trvať pátranie, kto je zaň zodpovedný. Takýto pomalý a neistý proces pripisovania zodpovednosti môže spôsobiť, že hrozbu odvetných opatrení, ktoré sú jadrom odstrašovania, nebude možné dosiahnuť.

To, čo túto otázku priamo zaradilo do programu stretnutia Biden – Putin, je skutočnosť, že Rusko začalo byť v kyberpriestore čoraz agresívnejšie, či už sa to týka vytvárania falošných účtov na sociálnych sieťach, ktoré ovplyvňujú americkú politiku, alebo získavania prístupu ku kritickej infraštruktúre, ako sú napríklad elektrárne.

Problému dodáva na význame fakt, že v tom Rusko nie je samo. Čína údajne získala v roku 2015 prístup k 22 miliónom personálnych spisov americkej vlády, ktoré obsahujú informácie, čo by mohli pomôcť určiť napríklad aj to, kto pracoval alebo v súčasnosti pracuje pre americkú spravodajskú komunitu.

Severná Kórea zasa zaútočila na spoločnosť Sony v snahe zablokovať distribúciu satirického filmu, ktorý zobrazoval atentát na vodcu krajiny. To všetko prispieva k pocitu, že sme sa v súčasnosti ocitli na akomsi novom divokom západe, kde veľa ozbrojených ľudí operuje v priestore, v ktorom platí len málo zákonov a pôsobí málo šerifov, ktorí by ich mali vynucovať.

Kde nakresliť čiaru?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Joe Biden

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie