Denník N

Slováci dostali Ig Nobelovu cenu za medicínu, ocenenie si vážia

David Hu preberá Ig Nobelovu cenu za fyziku. FOTO - AP
David Hu preberá Ig Nobelovu cenu za fyziku. FOTO – AP

Slovenským vedcom včera udelili Ig Nobelovu cenu. Na pôde Harvardovej univerzity si ju na slávnostnej ceremónii prebrali biológ Peter Celec a genetička Jaroslava Durdiaková. Skúmali biomedicínske dôsledky intenzívneho bozkávania sa.

Študovali biomedicínske dôsledky intenzívneho bozkávania sa a iných intímnych aktivít. Slovenskí vedci na čele s Natáliou Kamodyovou z UK v Bratislave o tom v roku 2013 publikovali článok v časopise Forensic Science International: Genetics.

Včera si za svoje zistenia prebrali Ig Nobelovu cenu dvaja členovia tímu, biológ Peter Celec a genetička Jaroslava Durdiaková, obaja z Univerzity Komenského v Bratislave.

„V rámci výskumu zameraného na analýzu DNA v slinách sme u niektorých žien zistili prítomnosť mužského Y chromozómu. Uvažovali sme nad možnými zdrojmi kontaminácie, medzi nimi aj o bozkávaní,“ povedali pre Denník N o svojom výskume Durdiaková a Celec.

„Preto sme urobili štúdiu, v rámci ktorej sme sledovali prítomnosť mužskej DNA v slinách ženy po bozkávaní sa. Mužská DNA bola prítomná vo vzorkách slín aj hodinu po bozkávaní. To znamená, že môže ísť o významný zdroj kontaminácie aj v iných štúdiách, ktoré využívali DNA zo slín,“ dodali.

Smiech, ale aj zamyslenie

Slávnosť organizuje časopis Annals of Improbable Research. Vychádza 6-krát do roka, publikuje „neuveriteľný výskum, na ktorom sa ľudia zasmejú, ale potom sa zamyslia“. Cieľom akcie nie je zosmiešniť, ide v nej o oslavu toho, čo je neobyčajné, a poctu ľudskej nápaditosti a vynaliezavosti.

„Naším cieľom je, aby sa ľudia zasmiali, ale tiež zamysleli. Dúfame, že u ľudí vzbudíme zvedavosť. Chceme, aby si položili otázku: Ako určíte, čo je dôležité, a čo nie je, a čo je skutočné, a čo nie je – vo vede, ale aj všade inde?“ – píše sa na stránke Improbable Research.

Cena sa teší mimoriadnej popularite, vedci cestovali zo šiestich kontinentov, aby si ju prevzali. Nesie sa v duchu recesie – vedci si zo seba vystrelia. Na pódiu bolo aj 8-ročné dievčatko, ktoré ich upozorňovalo, aby pri preberaní ceny nerečnili príliš dlho. Na druhej strane, ide o renomovanú záležitosť.

„Ceremónia má svoje čaro, je nabitá pozitívnou energiou, nadšením a radosťou, ktoré šírili nielen organizátori, ale aj samotní ocenení. Naše dojmy sú veľmi pozitívne a tešíme sa, že sme dostali príležitosť zažiť atmosféru odovzdávania cien naživo,“ povedali Durdiaková a Celec.

„Cena je veľmi pozitívnou motiváciou. O prestížnosti ceny svedčí, že ju odovzdávajú nositelia skutočnej Nobelovej ceny v Sanders Theatre Harvardskej univerzity a sprevádzajú ju verejné prednášky, ktoré sa konajú na MIT,“ dodali ocenení Slováci.

Držitelia NObelovej ceny, Dudley Herschbach, Eric Maskin and Carol Greider, sledujú ceremóniu. FOTO - AP
Držitelia Nobelovej ceny, Dudley Herschbach, Eric Maskin and Carol Greider, sledujú ceremóniu. FOTO – AP

Močia okolo 21 sekúnd

Spolu rozdelili desať cien. Tú za fyziku si odniesla Patricia Yangová z Georgia Tech a jej tím. Vedci zistili, že všetky cicavce, ktoré vážia viac ako 3 kilogramy, vyprázdnia svoj mechúr vždy za okolo 21 sekúnd. Ich zistenia vytlačil prestížny časopis PNAS.

Autori skúmali krysy, kozy, slony alebo kravy. Zatiaľ čo pre väčšie a ťažšie zvieratá platilo uvedené pravidlo, menšie živočíchy, napríklad krysy, močili oveľa kratšie. Pre štúdium zdravotných problémov spojených s močením u ľudí preto nie sú vhodným experimentálnym subjektom.

Hoci takéto zistenia môžu na jednej strane pobaviť, zároveň vzbudzujú závažné otázky – zatiaľ čo ľudia vymýšľajú pre novú funkciu vždy nový dizajn, či už ide o tok vody vo vodojemoch alebo fľašiach pripevnených na našich batohoch, „v prírode máme jeden systém pre všetky veľkosti. To nás môže inšpirovať – mohli by sme mať jeden dizajn vhodný na všetky účely“, povedala Yangová pre BBC.

Ako veľmi bolí bodnutie žihadlom?

Ďalší držitelia ceny, Michael Smith z Cornellovej univerzity a Justin Schmidt z Výskumného centra včiel v Arizone, hodnotili bolesť pichnutia žihadlom. Robili to na vlastnom tele.

Smith sa bodal žihadlami včiel a iného hmyzu niekoľkokrát denne, spolu 28 dní a na 25 miestach svojho tela. Pritom zaznamenával bolesť, ktorú po bodnutí prežíval.

Michael Smith, a Cornell University graduate student who allowed himself to be stung about 200 times by bees to determine where you feel the most pain on the body from a sting, makes an acceptance speech while being honored during a performance at the Ig Nobel Prize ceremony at Harvard University, in Cambridge, Mass., Thursday, Sept. 17, 2015. Smith research concluded that the nostril, the upper lip and the male sex organ feel the most pain. The Ig Nobel prize is an award handed out by the Annals of Improbable Research magazine at Harvard University for silly sounding scientific discoveries that often have surprisingly practical applications. (AP Photo/Charles Krupa)
Ig Nobelova cena pre Michaela Smitha. FOTO – AP

Čo zistil? Že najviac bolí žihadlo v nosnej dierke, hornej pere a na penise. Aj druhý ocenený, Justin Schmidt, sa dobrovoľne bodal. Jeho škála bolesti mala päť stupňov, doplnil ju aj o subjektívne pocity bolesti, ktoré „pripomínajú“ vznešené opisy someliérov, keď hodnotia vína.

Zatiaľ čo bodnutie sršňom (druh Dolichovespula maculata) opísal ako „veľké a výdatné, ako keď vám hlavu rozdrvia otáčajúce sa dvere“, iný typ sršňov vyvolával bolesť „nejasnú, takmer ironickú či neúctivú“.

Spomaľovacím retardérom k diagnóze zápalu slepého čreva

Nešlo o jediné ocenenie výskumu o bolesti. Tím vedcov a doktorov z univerzity v Oxforde a nemocnice Stoke Mandeville v Británii si odniesol cenu za výskum spomaľovacích retardérov a zápalu slepého čreva.

Pre lekárov je pomerne ťažké chorobu správne diagnostikovať. To vedie k nešťastným prípadom, keď sa operujú ľudia, ktorí zákrok nepotrebujú (zámena za obyčajné vetry či kŕče), a naopak sa neliečia tí, ktorí ho vyžadujú.

Autori vynašli jednoduchú diagnostickú metódu, ako určiť, či pacient skutočne trpí zápalom slepého čreva – ľudia hodnotili bolesť, ktorú pociťovali, keď prechádzali cez spomaľovací retardér na ceste do nemocnice (nadskočenie vyvolalo bolesť v bruchu, a tú jedinci posudzovali).

Ukázalo sa, že ide o metódu, ktoré je účinná, oproti starším metódam je presnejšia.

Mohol mať sultán 888 detí?

Príbeh o marockom sultánovi Moulayovi Ismailovi, ktorý vládol v rokoch 1672 až 1727, zaujal iný tím vedcov natoľko, že skúmal, či je fyzicky možné, aby za svoj život splodil 888 detí, ako tvrdia legendy.

„Moulay musel mať sex raz alebo dvakrát denne. Môže vám to pripadať ako nízke číslo, ale ak si uvedomíte, že to je každý deň, každý deň vášho života, potom je to naozaj dosť,“ povedala pre Guardian Elisabeth Oberzaucherová z univerzity vo Viedni, jedna z ocenených.

Biologist Elisabeth Oberzaucher, of the University of Vienna, accepts the prize for mathematics while being honored during a performance at the Ig Nobel Prize ceremony at Harvard University, in Cambridge, Mass., Thursday, Sept. 17, 2015. Oberzaucher and a group of researchers won for using mathematical techniques to determine how the emperor of Morroco could have bore 888 children during his lifetime. The Ig Nobel prize is an award handed out by the Annals of Improbable Research magazine at Harvard University for silly sounding scientific discoveries that often have surprisingly practical applications. (AP Photo/Charles Krupa)
Elisabeth Oberzaucherová z univerzity vo Viedni si preberá Ig Nobelovu cenu. FOTO – AP

Sliepka dinosaurom

Rodrigo Vásquez z univerzity v Čile a tím dostali cenu za biológiu, keď zistili, že ak vychovávate sliepku s umelým chvostom špeciálne upevneným na jej zadnici, bude chodiť ako dinosaurus.

Paleontológovia, samozrejme, netušia, ako presne vyhynuté druhy, napríklad Tyrannosaurus rex, chodili, ale v minulosti o tom spravili niekoľko hypotéz. Je pozoruhodné, že sú pomerne blízko k tomu, čo pozoroval Vásquez a jeho kolegovia.

Ig Nobelova cena sa udeľuje od roku 1991, tento rok oslávila okrúhle, 25. výročie. Za tú dobu si uctila mnoho zábavných výskumov, napríklad o výučbe holubov rozlišovať medzi maliarmi Monetom a Picassom alebo o vplyve country hudby na samovražednosť.

Marc Abrahams, zakladateľ Ig Nobelových cien, ceremóniu zakončil týmito slovami: „Ak ste Ig Nobelovu cenu nevyhrali dnes – a obzvlášť, ak ste ju vyhrali –, prajem vám viacej šťastia budúci rok.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie