Cítim sa osamelo, aj keď mám 500 sledujúcich na Instagrame. Ako pomôcť deťom pri návrate do offline sveta
“Deti nám v uplynulom roku hovorili, že scrollujú, len aby scrollovali. Niektoré si vlani vlasy umývali len pre Instagram, iné pochopili, že s komunikáciou naživo sa rozhovor na internete nedá porovnávať,” hovorí sociologička Karolína Presová.
Založila neziskovú organizáciu Replug.me, ktorá deti aj dospelých učí dodržiavať zdravé digitálne návyky.
V rozhovore okrem iného vysvetľuje, s akým vzťahom k technológiám sa deti vracajú do škôl, pri akých momentoch si na seminároch povedala, že si vo vzťahu detí a technológií koledujeme o veľký problém a ako deťom môžeme pomôcť vrátiť sa do offline života.
So svojím vzdelávacím projektom pomáhate deťom aj dospelým budovať zdravý vzťah s technológiami. Asi sa zhodneme, že zdravý vzťah spočíva najmä v tom, že človek vie, kedy ich má z rúk odložiť a už sa k nim nevracať. Dokázali toto deti počas lockdownu?
Rozhodne to pre ne bolo náročné. Vieme predsa, že to bolo ťažké aj pre dospelých, a to máme rozvinuté úplne iné kritické mechanizmy.
Už pred lockdownom deti technológie využívali pre zábavu. Počas pandémie sa k tomu pridala aj škola, ale vo voľnom čase sa toho veľa nezmenilo. Akonáhle sa skončila výuka, okamžite sa presunuli na sociálne siete a k hrám.
A bolo pre ne naozaj veľmi ťažké vytvoriť si odstup a povedať si, že im to už možno nerobí dobre a mali by ísť radšej von – vonku totiž nikto nebol, alternatíva, ako tráviť čas, pre ne neexistovala.
Na čo všetko vlastne deti počas pandémie technológie využívali? Samozrejme na diaľku fungovala školská výuka. Čo presne sa ale dialo po tom, ako sa vyučovanie skončilo?
Primárne trávili čas na sociálnych sieťach, chceli byť v obraze a v kontakte s kamarátmi. Takisto technológie využívali pre zábavu, napríklad sa hrali hry. Niektoré z nich sa ale venovali aj sebarozvoju – pridali sa do online maliarskych alebo rezbárskych krúžkov, naučili sa niečo nové.
A potom sme pracovali s mnohými deťmi, ktoré do online sveta vyslovene utekali. Ak máte psychické problémy, doma je to zlé a v škole vám to nejde, utiecť k sociálnej sieti alebo na YouTube je to najjednoduchšie riešenie. Telefón je totiž po ruke vždy.
V okamihu, kedy ale tieto technológie používajú závislostné prvky, aby tam deti udržali, dostanú sa do začarovaného kruhu, z ktorého nevedie cesta von, kým si na prekonanie týchto emócií dieťa nenájde inú cestu, než je mobil.
Na seminároch ste komunikovali aj priamo s deťmi. Ak by ste mali porovnať témy, ktoré v súvislosti so vzťahom človeka a technológií deti najviac trápili pred pandémiou a počas pandémie, čo by ste povedali? Objavili sa nové témy, o ktorých sa s vami potrebovali poradiť?
Začala omnoho viac rezonovať tematika samoty a izolácie, ale aj menejcennosti a nízkeho sebavedomia.
Stretávala som sa s deťmi, ktoré trávili na TikToku a Instagrame hodiny denne, a po celý tento čas sa porovnávali s inými. Ak to trvalo mesiace a oni nemali nič iné na práci, došli do bodu, keď sa cítili byť hlúpejší či menej pekní než ľudia na sociálnych sieťach.
A dokonca nám niekoľko z nich povedalo: „Ja už sa asi ani nechcem stretnúť s kamarátmi. Necítim sa byť dosť
