Rómski rodičia vraj nechcú vzdelávať svoje deti. Nezmysel

Keď sa opýtate slovenských učiteliek na dôvody zaostávania rómskych detí z chudobných rodín v škole, skoro vždy poukazujú na nezáujem rodičov. Skutočným problémom však nie je ani tak samotný nezáujem ako skôr nedostatok rodičovských zručností, bez ktorých rodič dieťaťu v učení pomôcť nedokáže.

Rodičovským zručnostiam sa venuje zo strany štátu len minimálna pozornosť, hoci ich zlepšenie by pomohlo rómskym deťom vstupovať do prvých ročníkov školy úspešnejšie.

Existujú síce aktivity a projekty, ktoré sa zameriavajú priamo na rozvoj aktívneho rodičovstva, sú však málo rozšírené. Rómski rodičia, ktorí prejavujú záujem, by preto mali dostať priestor na posilnenie svojej roly vo vzdelávaní vlastných detí.

Záujem je, pomoc chýba

To, že záujem rómskych rodičov o vzdelanie skutočne existuje dokazujú aj údaje Svetovej banky z roku 2012, podľa ktorých si až 80 percent rómskych rodičov želá, aby ich deti dokončili minimálne strednú školu (zdroj tu).

Tento záujem však málo vypovedá o praktickej pomoci rodičov deťom pri dosiahnutí tohto vzdelania, ktorej miera je u chudobných rómskych rodičov nízka. Podľa údajov z prieskumu Rozvojového programu OSN len polovica rómskych rodičov z vylúčených komunít pravidelne číta svojim deťom v predškolskom veku v porovnaní s takmer 70 percentami nerómskych rodičov, ktorí žijú v geografickej blízkosti týchto komunít (zdroj tu).

Detstvo bez kníh

Odborníci sa zhodujú, že kvalitné predškolské vzdelávanie má osobitnú dôležitosť pre deti z chudobných domácností. Podľa psychologičky Jany Tomatovej chudobné deti často neovládajú štandardné vedomosti a zručnosti, pretože majú obmedzený kontakt s bežnými predmetmi, ako sú napríklad knihy, hračky, geometrické tvary či obrázky umožňujúce získavať poznávacie schopnosti (zdroj tu).

Tieto deti navyše nevykonávajú činnosti bežné pre deti strednej vrstvy ako sú napríklad čítanie, kreslenie alebo vyfarbovanie, čo im nedovoľuje rozvíjať slovnú zásobu a jemnú motoriku.

V extrémne chudobných rodinách je dokonca zriedkavá už samotná prítomnosť akýchkoľvek kníh, či inak podnetných materiálov.

Ba čo viac, zaškolenosť rómskych detí v materských školách na Slovensku je výrazne nižšia než u väčšinovej populácie. Podľa prieskumu Rozvojového programu OSN len približne 24 percent rómskych detí vo veku od troch do šiestich rokov navštevuje materskú školu. Národný priemer je pritom 72 percent (zdroj tu).

Chudobné rómske deti preto prichádzajú do základnej školy s nedostatočne vyvinutými zručnosťami a vedomosťami, a základné školy zlyhávajú v ich integrovaní. Školský systém na to nie je pripravený, preto tieto deti zažívajú problémy so zvládaním štandardného učiva. Čo je ešte závažnejšie, nezáleží, či sú zaraďované do špeciálnych tried alebo do bežných škôl.

Mnohí rómski rodičia kvôli vlastnému nízkemu vzdelaniu a chudobe nedokážu poskytnúť kvalitné „domáce“ predškolské a ďalšie vzdelávanie, čím dochádza ku generačnej reprodukcii chudoby a spoločenského vylúčenia. Vytvorenie priestoru na nadobúdanie rodičovských zručností by preto malo byť relevantným politickým záujmom, ktorý by využil potenciál rodičov ako dôležitú súčasť vzdelávania detí.

Naučiť sa čítať

Existuje viacero nástrojov na posilnenie rodičovských zručností. Jedným z úspešných projektov, ktorý už viac ako jedno desaťročie prebieha v susednom Maďarsku a zameriava sa práve na posilnenie rodičovských zručností Rómov, je aj projekt Meséd – Tvoj príbeh.

Ide v ňom predovšetkým o stretávanie rómskych matiek v čitateľskom krúžku pod vedením vyškolených lektoriek. Matky sa pravidelne schádzajú a každý týždeň čítajú inú detskú knižku s určitým etickým posolstvom, ktorú si následne berú domov. Cez rozhovory o príbehoch z knižky si vymieňajú svoje skúsenosti nielen s rodičovstvom. Ženy sa vzájomne podporujú, aby tieto knižky čítali aj so svojimi deťmi doma.

Tieto čitateľské krúžky nespravia z rómskych žien vášnivé čitateľky a z chatrčí intelektuálne kluby. Cieľom projektu je skôr všeobecný rozvoj záujmu o čítanie, schopností uvažovať a diskutovať o prečítanom texte, nehovoriac o vytváraní podporných väzieb v komunite rómskych žien.

Už len samotný fakt, že detská kniha bude mať svoje miesto v domácnosti, kde si ju dieťa môže prelistovať alebo kde uvidí matku čítať, znamená vytváranie motivácie a podnetov dôležitých pre proces učenia a socializácie.

Následne môže takýto projekt výrazne prispieť k rozvoju slovnej zásoby, fantázie či kreativity rómskych detí a k vytvoreniu pozitívneho vzťahu ku knihám a písanému textu, čo im môže neskôr uľahčiť integráciu v prvom ročníku školy. Skúsenosti z Maďarska taktiež hovoria, že sa mnohé účastníčky tohto krúžku rozhodli doplniť si svoje vlastné vzdelanie v škole.

Treba oceniť, že i Úrad splnomocnenca SR pre rómske komunity sa odhodlal poučiť z maďarskej skúsenosti a realizovať podobný projekt na Slovensku nazvaný Investícia v rannom detstve – podpora sociálnej inovácie a integrácie Rómov.  Na tomto projekte spolupracuje aj Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý sa spolupodieľa na hodnotení jeho výsledkov. Podpora rodičovských zručností i cez takéto projekty dovoľuje rodičom prevziať aktívnu rolu vo vzdelávaní svojich detí pred i po začatí ich školskej dochádzky.

Pokiaľ budeme na jednej strane vyžadovať, aby rómski rodičia prevzali väčšiu zodpovednosť za vzdelávanie svojich detí a na druhej strane ich dostatočne nepodporíme v snahe vybudovať si svoje rodičovské zručnosti, výsledkom bude len zachovanie súčasného stavu a pokračovanie frustrácie na oboch stranách.

Autori sú výskumníci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)