Denník N

Bieloruský denník: Teraz bude Lukašenko predávať politických väzňov, aby sa zbavil sankcií?

Raman Pratasevič počas kontroverzného rozhovoru pre štátnu bieloruskú TV. Foto - TASR/AP
Raman Pratasevič počas kontroverzného rozhovoru pre štátnu bieloruskú TV. Foto – TASR/AP

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Politik a bývalý minister zahraničných vecí Bieloruska Andrej Sannikov verí, že sankcie dokážu oslobodiť politických väzňov.

Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Kanadou, Veľkou Britániou a ďalšími krajinami zaviedli bezprecedentné sankcie proti Lukašenkovmu režimu.

Bielorusi sa tiež usilujú o osobné sankcie, ktoré by pomohli prinútiť diktátora k prepusteniu politických väzňov, zastaveniu represií, začiatku trestného konania proti skutočným zločincom a usporiadaniu nových, spravodlivých volieb.

A zdá sa, že splnenie aspoň jednej z týchto požiadaviek je reálne. Myslím tým prepustenie politických väzňov. Oplatí sa však hrať túto hru? Koniec koncov, politickí väzni nie sú príčinou, ale dôsledkom úplného bezprávia, do ktorého sa Bielorusko ponorilo.

Sankcie už v minulosti prispievali k oslobodeniu politických väzňov v Bielorusku.

Koordinátor občianskej kampane Európske Bielorusko Andrej Sannikov je presvedčený, že sankcie môžu oslobodiť politických väzňov: „História sankcií schvaľovaných proti Lukašenkovmu režimu v Bielorusku je veľmi jednoduchá: nikdy neexistovali žiadne skutočné dlhodobé sankcie, ktoré by mohli zabezpečiť potrebný výsledok, predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Zároveň aj krátkodobé uloženie sankcií okamžite viedlo ku konkrétnym výsledkom, hlavne k prepusteniu politických väzňov. Tak bolo v prípade, keď Spojené štáty uvalili sankcie proti spoločnosti Belneftechim v roku 2008 a požadovali prepustenie uväzneného prezidentského kandidáta Alexandra Kozulina. O niekoľko mesiacov Kozulina prepustili.“

To sa stalo aj v marci 2012, keď Európska únia uvalila sankcie proti niektorým „peňaženkám“ diktátora a ich spoločnostiam.

„Menej ako o mesiac neskôr prepustili jedného z opozičných lídrov menom Dmitrij Bondarenko a mňa,“ vraví Sannikov.

Bývalý prezidentský kandidát Bieloruska zároveň varuje, že výmena politických väzňov za zrušenie sankcií môže viesť k prísnejším represiám.

Ako to vidia iní?

Sviatlana Cichanovská, líderka demokratického Bieloruska, vyzvala  Európsku úniu, aby nevyjednávala s Lukašenkom: vyzvala ministrov EÚ, aby túto hru s režimom už nehrala.

„Buďte dôslední vo svojej politike, pretože ak všetky požiadavky občianskej spoločnosti – prepustenie politických väzňov, rokovania s občianskou spoločnosťou a nové voľby – nebudú splnené po zrušení sankcií, opatrenia potom nedávajú zmysel.“

Podobné postavenie má ďalšie politické centrum demokratického Bieloruska – Národné protikrízové centrum pod vedením Pavla Latuška:

„Diktátor a jeho služobníci začnú vyjednávať – už začali. Musíme si však pamätať na naše požiadavky, lebo ak sa (požiadavky) nesplnia, režim sa nezastaví,“ vraví.

Polovičné opatrenia situáciu podľa neho nezachránia a zločiny budú pokračovať s obnovenou silou, ak si diktátor uvedomí, že tlak na neho sa zmiernil.

„Našimi spoločnými požiadavkami (myslím tým bieloruský ľud a demokratické sily) je prepustenie bez výnimky všetkých ľudí, ktorých obvinenie bolo politicky motivované; začatie trestných konaní proti skutočným zločincom a uskutočnenie nových spravodlivých volieb bez Lukašenka.“

„Aby sa bezprávie zastavilo, musí diktátor odísť.“

Čo sa hovorí teraz

Samozrejme, neexistujú a nemôžu existovať žiadne rukolapné dôkazy o rokovaniach týkajúcich sa prepustenia politických väzňov za zrušenie sankcií. Teraz je to však jedna z tém na politickom javisku Bieloruska.

Existujú informácie z rôznych zdrojov, že predstavitelia Lukašenkovej rodiny a jej blízki oligarchovia sa snažia rokovať o zrušení sankcií.

Dohoda o prípadnej výmene je jednoduchá: EÚ zruší sankcie proti oligarchovi X a zástupcovia nelegitímnej vlády za to prepustia určitý počet politických väzňov.

Samozrejme, režimu ani zďaleka nejde o uznanie ľudských práv alebo priznanie zločinov, ktoré spáchali.

Iba biznis: sankcie skutočne sťažujú život spoločnostiam pridruženým k Lukašenkovi.

Bola by to typická diktátorská kšeftárska výmena: politickí väzni sa vymenia za potenciálne straty miliónov eur.

Verejne tieto informácie o rokovaniach potvrdil Franak Viačorka, Cichanovskej poradca: „Lukašenkov režim sa pokúsil zastaviť sankcie, dokonca zapojil lobistov a otvorene sa venoval vydieraniu.“

Bieloruský minister zahraničných vecí Vladimir Makej sa stretol s diplomatmi a osobne volal s ministrom zahraničných vecí EÚ a sľúbil prepustenie (presun do domáceho väzenia) Romana Prataseviča a jeho priateľky, zamestnancov IT spoločnosti PandaDoc a novinárov.

Režim robí testovanie

Musíme však podľa Viačorku zostať zásadoví: ak ide o prepustenie, nech prepustia všetkých. Domáce väzenie nie je prepustenie, každý musí byť rehabilitovaný.

„Majú sa rovnako začať trestné stíhania proti tým, ktorí sú vinní z represií.“

Oslobodiť ľudí alebo ísť do konca?

Samozrejme, je tu veľké pokušenie vymeniť politických väzňov za zrušenie sankcií. Pretože životy ľudí sú na nezaplatenie.

Je však dôležité mať na pamäti, že politickí väzni sú dôsledkom problémov.

Diktátor je nepredvídateľný – môže prepustiť ľudí, získať zrušenie sankcií a potom dať do väzenia dvakrát viac ľudí.

Iba nové spravodlivé voľby môžu vrátiť Bielorusom práva. Iba splnenie všetkých národných požiadaviek zabezpečí Bielorusku budúcnosť.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie