Denník N

Bioetička Judit Sándorová: Toto je moje telo a ja si s ním môžem robiť, čo chcem? V čase globálnej pandémie toto tvrdenie neplatí

Judit Sándor. Foto - archív J. S.
Judit Sándor. Foto – archív J. S.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Pandémia je obrovská ľudská trauma, z ktorej sa musíme poučiť, hovorí maďarská právnička a bioetička Judit Sándorová. „Ukázala nám našu zraniteľnosť a vzájomnú závislosť všetkých jedincov v rámci spoločnosti. Z toho vyplýva naša sociálna zodpovednosť, aj čo sa týka nášho zdravia,“ vysvetľuje v rozhovore.

Čo nás z pohľadu bioetiky zatiaľ naučila globálna pandémia?

Jednou z doposiaľ najzásadnejších lekcií je podľa mňa pochopenie úlohy zdravotníctva a zdravotných politík v našom živote.

Po druhej svetovej vojne nastala unikátna príležitosť uvedomiť si rolu ľudského zdravia a ľudských práv. No v priebehu posledných desiatok rokov sme mali tendenciu na zdravotníctvo zabúdať. Veľa sme počúvali o tom, ako sa o zdravotníctvo musí postarať voľný trh, hovorili sme o nevyhnutnosti znižovania výdavkov v zdravotníctve, ale pripravenosť na globálnu pandémiu sme úplne podcenili. Zrazu sme sa ocitli v náročnej situácii, v ktorej mnohí ľudia museli rušiť operácie alebo zdravotnícke výkony, ktoré nesúviseli s priamym ohrozením života pacienta. Zo dňa na deň sme sa pomyselne posunuli o 100 rokov dozadu a zrazu sme sa ocitli akoby na začiatku 20. storočia.

Stali sme sa súčasťou celosvetového ľudského experimentu v tom zmysle, že sme boli prinútení podvoliť sa globálnemu lockdownu a izolácii, prvým svojho druhu v modernej histórii. Museli sme sa prispôsobiť okolnostiam a obmedzeniam, ktoré boli prijaté v súvislosti s bojom proti vírusu, ktorý ohrozil nielen globálne verejné zdravie, ale aj fungovanie všetkých ostatných sfér nášho života.

Takéto niečo v podstate nemalo precedens, pretože od pandémie španielskej chrípky na začiatku 20. storočia ľudstvo globálnu pandémiu nezažilo. Vo svete sme zaznamenali len menšie pandémie na lokálnej úrovni.

Ako globálna pandémia ovplyvnila odbor bioetiky a práva, ktorým sa venujete?

S kolegami sme zvykli debatovať o biotechnológiách, o umelej inteligencii či o úprave ľudského genómu. Zrazu sme sa ocitli uprostred debaty a boja o základnú zdravotnú starostlivosť. Znovu si začíname uvedomovať nielen hodnotu zdravia, ale aj samotného práva na zdravie.

Osobne veľmi dúfam, že po skončení pandémie budeme plánovať zdravotné systémy odlišne, a uznáme, že bez prístupu k zdravotnej starostlivosti nie sme schopní napĺňať a realizovať ostatné ľudské práva a slobody.

V kontexte obrovských strát na životoch, ktoré sme v krajinách strednej a východnej Európy zaznamenali najmä počas druhej vlny pandémie, sme si, dúfam, uvedomili hodnotu ľudského života, ako aj hodnotu zdravotnej starostlivosti, ktorú dostávame.

Aké ďalšie aspekty vás osobne v priebehu odbornej diskusie počas pandémie zaujali?

Všetci sme zažili, že sme sa museli dočasne vzdať istej časti svojho súkromia a kontroly nad svojimi životmi. Museli sme sa podrobovať opakovanému testovaniu, testovanie sa dokonca stalo podmienkou toho, aby sme mohli ísť do práce a uplatniť si tak svoje právo na prácu, prípadne ísť slobodne na verejné miesta.

Toto všetko prispelo k tomu, že sme prestali byť občanmi v tom chápaní, aké existovalo pred pandémiou. Stali sme sa biosociálnymi občanmi.

Ako tomu máme rozumieť?

Časť našej identity sa priradila k nášmu biologickému statusu. Pred dvoma alebo tromi rokmi by sme si nedokázali ani len predstaviť, že okrem cestovného pasu budeme prikladať obrovskú hodnotu svojmu očkovaciemu preukazu, vďaka ktorému

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Podcast Denníka N

Rozhovory

Zdravotníctvo

Svet, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie