Denník N

Vytvorila sa nenávisť voči skupinám, s ktorými doteraz nikto nemal problém, hovorí maďarský spisovateľ János Háy

János Háy. Foto - Vera Éder
János Háy. Foto – Vera Éder

Maďarskou spoločnosťou sa už niekoľko storočí preplietajú informatívne siete, v ktorých sa vyberajú ľudia nie podľa talentu a schopností, ale podľa kontaktov, tvrdí známy maďarský spisovateľ János Háy.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

János Háy patrí medzi popredných predstaviteľov súčasnej maďarskej literatúry. Vo svojich románoch spracováva hlavne osudy obyčajných ľudí v Maďarsku v posledných desaťročiach.

Rozhovor so spisovateľom vznikol v maďarčine v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast.

Váš posledný román s názvom Firemný šéf je neúprosným textom o posledných desaťročiach Maďarska. Je pre vás akceptovateľný takýto spoločensko-politický pohľad na túto knihu?

Nebolo mojím cieľom napísať politický text, ale keďže centrálnym časom románu sú posledné tri desaťročia, nemohol som sa vyhnúť spracovaniu udalostí tohto obdobia. Všetky romány môžeme čítať zo spoločensko-politického hľadiska, ale vnímať svet len z tohto uhla pohľadu je podľa mňa veľmi nízky stupeň myslenia. Ja ako spisovateľ nechcem vyjadriť svoj názor na verejný život, pre mňa sú dôležité osudy ľudí. Aj osudy firemných šéfov, ktorí možno čítajú tento text ako osobný útok. Aj keď to nie je útok na nich, majú právo to čítať takto.

Rozprávač románu sarkasticky hovorí, že v Maďarsku je 19. storočie večné. Platí táto veta aj mimo románu?

Áno. Treba dávať pozor na to, že to nie je naformulované politicky. V maďarskej spoločnosti sa opakujú veľmi staré mechanizmy. Bertalan Andrásfalvy, etnológ a prvý minister kultúry demokratického Maďarska povedal, že maďarské elity zradili ľudí v podstate už v 13. storočí. Vtedy začali totiž presadzovať veľkostatky a zmenu záhradného hospodárstva a zavlažovania, ktoré boli v Karpatskej kotline rozšírené. Chceli hnať veľké stáda dobytka na západ, aby tým získali čo najväčší profit. Dnes funguje Maďarsko rovnako. Ľudia sa môžu chvastať tým, že neplatia dane, že bohatnú ako jedinci, ale nikoho nezaujíma bohatstvo komunity. Ľudia sa môžu chvastať tým, že majú dobré kontakty v politike alebo vo verejnom živote, lebo to je jediná cesta, ako sa stať úspešným. Čo je to, ak nie feudalizmus?

Takže možno ani nie 19., ale skôr 13. storočie?

Maďarskou spoločnosťou sa už niekoľko storočí preplietajú informatívne siete, v ktorých sa vyberajú ľudia nie podľa talentu a schopností, ale podľa kontaktov. Toto je aj môj názor, no rozprávač románu je akýsi prorok, ktorý sa vyjadruje radikálnejšie. Dôležité je však, že kritiku voči spoločnosti treba vyjadriť aj vtedy, ak sa tým nezmení absolútne nič.

Je dosť nezvyčajné, že hlavnou postavou vášho románu je skorumpovaný, bezohľadný podnikateľ, pričom táto vrstva je víťazom posledných desaťročí v tomto regióne, nie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Pozsonyi podcast

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie