Philipp Lahm uverejňuje každý mesiac v spolupráci s nemeckým Die Zeit aj v Denníku N stĺpček. Legenda nemeckej reprezentácie, jeden z najlepších obrancov histórie a kapitán majstrov sveta z roku 2014 analyzuje svoju futbalovú kariéru, ale aj dosah futbalu na spoločnosť, ekonomiku a politiku.

Moje prvé spomienky ako futbalového fanúšika sa týkajú Anglicka. Povzbudzoval som svoj tím v dvoch semifinálových zápasoch na MS 1990 a Eure 1996. Nemecko v oboch prípadoch vyhralo na penalty a nakoniec získalo trofej. V oboch prípadoch však pokojne mohlo vyhrať aj Anglicko.

Uchvátila ma nevyčerpateľná energia Paula Gascoigna. Bol tou najviac oslňujúcou, ale zároveň aj najviac tragickou postavou Anglicka. V roku 1990 dostal druhú žltú kartu a rozplakal sa, lebo vedel, že bude musieť vynechať finále. V roku 1996 mu chýbalo dvadsať centimetrov na to, aby v predĺžení strelil zlatý gól. Lopta mu na zadnej žrdi ušla a fanúšikovia Nemecka si to budú už navždy pamätať.

Euro 1996 bolo skvelým turnajom. Bol to pravý futbal. Futbal prichádza domov (Football’s coming home) bol excelentný slogan pre turnaj v Anglicku a zároveň excelentná futbalová skladba. Football’s coming home. Nie každý to môže povedať, ale Anglicko áno.

Každý sa cítil doma v atmosfére Old Traffordu, Hillsborough, St. James‘ Parku či Wembley. Tak by to malo byť, presne o tom je futbal. Podobné to bolo na MS 2006 v Nemecku. Presne preto chceme spraviť to