Denník N

Milan Lasica v poslednom rozhovore pre Denník N: Chýbali mi diváci, ale musím sa priznať, že viac mi chýbala kaviareň

Milan Lasica. Foto - Peter Korček
Milan Lasica. Foto – Peter Korček

Aktualizované – Milan Lasica zomrel 18. júla 2021. Po záverečnej klaňačke na koncerte s Bratislava Hot Serenaders v bratislavskom Štúdiu L+S skolaboval. Ide o archívny rozhovor.

S Milanom Lasicom sme sa v rámci pripravovanej knihy Rok bez divákov rozprávali o tom, ako prežil mesiace pandémie, keď boli divadlá väčšinu času zatvorené, či je nakrúcanie zábavných relácií Sedem a Zlaté časy aj preňho zábavou a o čom je dvadsať nových pesničiek, ktoré napísal. Rozhovor vznikol koncom júna.

Tešíte sa už späť na javisko?

Áno, som rád. Budeme hrať aj cez prázdniny. Už dávnejšie sme zistili, že v Bratislave sa oplatí hrať aj v lete, lebo nikto nehrá a ľudia do divadla chcú zájsť. Ale som zvedavý, či sa nebudú báť spoločných stretnutí, predsa len, v divadle musia sedieť vedľa seba.

Nedávno sme však mali dobrú skúsenosť. Boli sme na niekoľkokrát odloženom predstavení v Košiciach a v Prešove a ani tam sme si neboli istí, či príde obecenstvo, ktoré si na predstavenie kúpilo lístky niekedy pred rokom. Ale tí ľudia prišli a zabávali sa. Ukázalo sa, že tento spôsob komunikácie potrebujú.

Mávate ešte trému, keď hráte po dlhšej prestávke, ako to bolo aj teraz?

Kedysi som býval veľký trémista, rokmi to však otupelo. Teraz by som to už nenazval trémou. Skôr akýmsi vzrušením, ktoré pociťujem, než vyjdem na javisko. Po styku s publikom to zmizne.

Chýbalo vám divadlo a vaši diváci počas uplynulého roka?

Teraz budem úprimný: V tomto období sa očakávalo, že my herci povieme, ako nám chýbajú diváci. Je to pravda, samozrejme. Divadlo bez divákov nemôže existovať, možnože futbal sa dá hrať aj bez divákov, ale divadlo nie. Chýbali mi diváci, ale musím sa priznať, že ešte viac mi chýbala kaviareň. Kaviareň, kde by som si mohol posedieť so svojimi priateľmi, ktorých zas nie je až tak veľa. Dali by sa spočítať možno na dvoch prstoch jednej ruky. Na tieto naše posedenia som roky zvyknutý, som totiž kaviarenský typ, takže mi to veľmi, veľmi chýbalo.

Viac ako rok zostali zatvorené kiná, divadlá, galérie, múzeá, kultúrne centrá aj kluby. Ako tento čas prežívali tí, pre ktorých je kultúra zároveň prácou? Chýbali im diváci, potlesk, výplata? Podporte vydanie knihy Rok bez divákov fotografa Petra Korčeka a reportérky Denníka N Jany Močkovej, ktorej súčasťou bude aj rozhovor s Milanom Lasicom. Nazrite spolu s nami do súkromí ateliérov, bytov, nahrávacích štúdií a zákulisí divadiel, kde sme sa s 30 umelcami rozprávali o tom, ako strávili rok s pandémiou, čo im pomohlo prekonať obavy a na čo sa najviac tešia.

Čomu ste sa počas toho roka venovali, ako ste ho strávili?

Uplynulú jar som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Kultúra v karanténe

Milan Lasica

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie