Denník N

Nikto nebude ničomu na vine, Ústavný súd s referendom len urobí svoju prácu

Ústavnému súdu nie je v týchto dňoch čo závidieť. Je stále „mladý“ a politický kobercový nálet je preň skúškou ohňom.

Autor je vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bývalý poradca prezidenta republiky

Pôvodne som si nemyslel, že ešte napíšem nejaký komentár súvisiaci s referendom o predčasných voľbách pred tým, ako Ústavný súd posúdi jeho súlad s ústavou. Ani niekoľko odborných komentárov, ktoré boli v dennej tlači publikované až minulý týždeň, vo mne nevyvolalo potrebu reagovať, hoci by sa s nimi dalo dlho a úspešne polemizovať. Teraz, keď na Ústavnom súde už nevyhnutne vrcholia prípravy na rozhodnutie, ktoré príde buď tento, alebo najneskôr budúci týždeň, je už podľa mňa vhodné vyčkať. Rozhodnutie, ktoré onedlho spoznáme, bude dosť času odborne komentovať po tom, ako bude známy jeho presný obsah. Preto ani tento komentár nebude o argumentoch za a proti ústavnosti referenda o predčasných voľbách a nebudem v ňom pripomínať to, čo som verejne a podrobne vyjadril za posledných 13 rokov niekoľkokrát.

A predsa vo mne dozrel pocit, že ešte niečo povedať treba. Nebude to však komentár k ústavným normám, ale k tomu, čo je rozhodujúce pre ich dobré fungovanie – k politickej (právno-politickej) kultúre. Prosím, nech to nie je pochopené tak, že chcem „kázať“. Ale sú situácie, ktoré sa nedajú prejsť mlčaním. Lepšie povedané, nemali by sa prejsť mlčaním. Ak pre nič iné, tak aspoň pre záznam a preto, že každý, kto nejakým spôsobom pracuje s ústavným právom, nesie svoj diel zodpovednosti za jeho dobré fungovanie. Týmto komentárom sa teda hlásim k svojmu pomyselnému „dieliku“ tejto zodpovednosti.

Pri sledovaní vývoja uplynulých dní sa nedala prehliadnuť vlna vyjadrení veľkého množstva politikov, vrátane vysoko postavených, na adresu referenda o predčasných voľbách (alebo možno skôr na adresu Hlavná 110, Košice?). Hádam všetci vo svojich vyjadreniach dali najavo, hoci zďaleka nie rovnakým spôsobom a nie v rovnakej miere, že sú za to, aby sa toto referendum konalo. Niektorí to urobili jemne, diplomaticky a zjavne vážiac každé slovo, iní boli o niečo viac explicitní a v niektorých prípadoch išlo o vyjadrenia, ktoré by sa dali bez problémov označiť za agresívne až výhražné. Popritom v éteri zazneli (nielen zo strany politikov) rôzne tvrdenia, ktoré boli prezentované ako odhady, indície či kuloárne informácie a hovorili o tom, ako vraj Ústavný súd rozhodne.

Definitívnym impulzom na napísanie tohto komentára pre mňa však bolo, keď sa začala riešiť otázka, kto ponesie zodpovednosť za nekonanie referenda, ak Ústavný súd rozhodne tak, že je protiústavné. Všetko toto dianie, ktoré sa dá podľa mňa celkom dobre nazvať politickou ofenzívou, ma primalo formulovať niekoľko dobre myslených poznámok a postrehov. Poďme po poriadku.

Vyjadrenia politikov pred rozhodnutím Ústavného súdu

Nemám ambíciu ani dôvod hodnotiť, aké pohnútky ktorého politika viedli, keď v uplynulých dňoch vyjadril svoj postoj k referendu o predčasných voľbách. Myslím si, že tie dôvody nemuseli byť a ani neboli u všetkých totožné, a ani netvrdím, že za každým takýmto vyjadrením bol nejaký nekalý úmysel.

A predsa si myslím, že je viac ako nevhodné, ak pred rozhodnutím Ústavného súdu v zásadnej veci, v čase doslova päť minút pred dvanástou, významný politik verejne povie, ktorá z dvoch navzájom sa vylučujúcich možností rozhodnutia by mu bola bližšia. Aj keby to povedal len veľmi jemne a aj keby to tak nemyslel, stále sa to dá vnímať ako nejaký „náznak“ Ústavnému súdu, teda určité jeho ovplyvňovanie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Referendum o predčasných voľbách

Ústavný súd

Komentáre

Teraz najčítanejšie