Denník N

Sagani idú!

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Je mi jasné, že nie je zdravé, rozumné ani slušné stavať modlám oltáre. Lenže aj my, životom uplastovaní fotríci zredukovaní na sociálne roly, ktoré sme postupne na seba zobrali, potrebujeme mať svoje inšpiračné zdroje.

Autor je spisovateľ

Poznáte Ostrov kapitána Hašašara? Nie? Škoda. Spadli ste niekedy z višne? Nie? Škoda. Viete sa bicyklovať bez držačky? Naozaj nie? Naši žiaci by sa vás v tejto chvíli opýtali – mali ste vy vôbec detstvo? No nič nie je stratené. Stačí zatvoriť oči, nadýchnuť sa a vydať sa proti prúdu dní späť do čias, keď všetko dôležité bolo ešte len pred nami. Kedy, ak nie na začiatku prázdnin? Načo, ak nie za dobrodružstvom? Pamätáte sa na svoje prvé rozbité koleno? Alebo aspoň na to, kedy sa vám to stalo naposledy?

Mne včera. Kolega Janko z klubu silového aquabelingu Bodrý Bobor ma zobral na novú trasu. Nad Motešicami – áno, tam, kde Sagan urobil ten majstrovský trhák – sme zabočili do hory a lesnou promenádou lemovanou stáročnými dubmi, borovicami a vápencovými bralami sme sa dostali až na horské lúky. Museli sa páčiť aj Ľudovítovi Štúrovi, keď sa ne pozeral spod Rákocziho duba rozkošateného nad Podlužanmi. Aj ja som sa kochal. A rozbil som si koleno.

Domov som prišiel vo chvíli, keď vo večerných správach dávali reportáž z TdF – pád Sagana a Ewana. Sagan sa v spomalenom zábere kĺzal po asfalte. Ticho, zahriakla ma manželka s očami prilepenými na obrazovke, slzy na krajíčku. Nemôžem sa na to pozerať, zaúpela, televízor vypla a rozrušene odkráčala do hlbín bytu. Aj ja som spadol, pípol som nesmelo. Bez odozvy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie