Denník N

Historik Javor: Keď išli naši vysťahovalci v krojoch pešo do New Jersey, považovali ich za Indiánov a zahnali ich zbraňami

Historik Martin Javor. Foto N – Andrej Bán
Historik Martin Javor. Foto N – Andrej Bán

„Ja learnovala taki lesson zhe never zabudnem,“ aj toto písali domov „Amerikáni“. V Pensylvánii naši vysťahovalci zarábali desaťnásobok toho, čo v Budapešti, hovorí historik, ktorý sa venuje vysťahovalectvu do Ameriky.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Michalovciach a na dolnom Zemplíne.

Historik Prešovskej univerzity Martin Javor, ktorý pripravuje prvé múzeum vysťahovalectva do Severnej Ameriky, opisuje aj ich životný štýl. Hovorí, že mesto Passaic v štáte New Jersey bolo známe zoznamovacími večierkami medzi slovenskou mládežou. V piatok po šichte stačilo prísť do mesta, v nedeľu už bola svadba.

V rozhovore hovorí aj o tom, že:

  • whisky stála v Amerike iba päť centov a naši vysťahovalci mali problémy s alkoholizmom;
  • o agentoch, ktorí pri sprostredkovaní práce v Amerike okrádali vysťahovalcov a dnes by sme ich nazvali šmejdmi;
  • a aj o tom, že veľký rozdiel medzi továrňou v Pittsburghu a továrňou v Košiciach nebol.

Uvádzate, že od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1968 emigrovala približne tretina Slovákov. Nakoľko vierohodný je tento údaj?

Hlavným prameňom k počtu vysťahovalcov sú záznamy amerických imigračných úradov, predovšetkým dôsledná evidencia v Castle Garden, neskôr v Ellis Island. Americké úrady evidovali národnosť približne od roku 1890, dovtedy môžeme o národnosti iba usudzovať podľa mena a miesta narodenia. Ďalším prameňom sú pravidelné sčítania obyvateľstva v USA. Na základe týchto údajov, ako aj na základe uhorských štatistík si stojím za tvrdením, že sa nám do Ameriky vysťahovala tretina národa.

Keď si zoberieme napríklad Šarišskú stolicu, tá stratila len v rokoch 1870 až 1880 päťtisíc obyvateľov, ktorí sa vysťahovali do USA. Po roku 1880 bola v Amerike takmer polovica obyvateľov stolice. Profesor Mark Stolarik z univerzity v Ottawe uvádza číslo 750-tisíc Slovákov, ktorí odišli do Ameriky na prelome storočí.

Pri sčítaní obyvateľstva v USA v roku 1920 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 619 866 Slovákov. Takmer polovica žila v Pensylvánii, ďalšie veľké centrá Slovákov boli Ohio, New Jersey a New York.

Najťažšie to mali asi priekopníci, ktorí išli do zámoria ako prví. Na aké problémy najčastejšie narážali?

Prvým vysťahovalcom často zaplatili cestu do Ameriky agenti amerických uhoľných baní a železiarní s tým, že si lístok na loď odpracujú v Amerike. To aj urobili. Keď to splatili, začali peniaze posielať domov a, samozrejme, „ťahali“ ďalších ľudí, či už z rodiny, alebo okolia do Ameriky. Prví emigranti zo strednej Európy tvorili hlavne lacnú pracovnú silu, s čím súviseli sociálne, jazykové, zdravotné a iné problémy, s ktorými sa museli popasovať. Absencia akéhokoľvek sociálneho systému, odlúčenie od rodiny, alkoholizmus… to boli azda najväčšie problémy našich krajanov.

Dá sa povedať, že v prípade najchudobnejšej časti dnešného Slovenska – východu – sa vysťahovalectvo dotklo každej rodiny?

Určite. Keď sa pýtam mojich študentov, ktorí sú väčšinou z rôznych kútov východného Slovenska, tak 95 percent z nich malo niekoho v Amerike. Poväčšine však o svojich príbuzných za morom vedia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Michalovciach

Od 28. júna do 11. júla bola časť redakcie Denníka N presťahovaná do Michaloviec. Zemplín sa tak stal hlavným regiónom nášho novinárskeho záujmu. Naši reportéri tu pracovali na reportážach, robili rozhovory, organizovali diskusie a stretávali sa s občanmi.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie