V Anglicku budem detektívom, mám na to. Na Slovensku by som asi ani nedokončil strednú školu (+ video)
Milan Popík má celkom odlišný život ako jeho kamaráti z detstva v Pavlovciach nad Uhom. Už od štyroch rokov žije v Anglicku, kde ho učitelia v škole naučili veriť si.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Michalovciach a na dolnom Zemplíne.
Milan Popík má 21 rokov a pracuje ako colník na letisku v anglickom meste Doncaster a popritom študuje na univerzite v Sheffielde kriminológiu. Chce sa raz stať policajtom a neskôr aj detektívom.
„Neviem, či by som tu vôbec dokončil strednú školu. Veľa našich rómskych detí chodí tu na okolité stredné školy, ale potom už nepokračujú ďalej na vysokú. Nemajú záujem o štúdium, pretože nevidia žiadnu príležitosť na zaujímavú prácu,“ hovorí o živote svojich rovesníkov na Slovensku.
Ako ste sa dostali do Anglicka?
Do Anglicka sme prišli, keď som mal asi štyri roky, bývali sme v malom meste pri Doncasteri. Mali sme iba jednoizbový byt, kde som býval s otcom a mamou. Bolo to priamo v centre mesta, medzi nočnými klubmi, cez víkend sme nespali celé noci. Podmienky boli ťažšie.
Potom otec dostal dobrú prácu v Doncasteri a presťahovali sme sa tam. Pracovala aj moja mama a striedali sa pri mne. Keď išiel otec na nočnú, mama bola so mnou, aby ma ráno odviedla do školy. Potom ma otec o tretej vyzdvihol v škole, kým bola mama v práci. Pomaly sme sa dostali k viac peniazom a bývali sme v krajšom dome.
Video: Róm z Pavloviec nad Uhom vyrastal v Anglicku, robí colníka a chce byť detektívom (autorka: Martina Koník)
Kde pracovali vaši rodičia?
Pracovali v skladoch, kde aj väčšina iných cudzincov. Otec robil aj v stavebnej firme, mama aj vo firme na koberce. Keď prišla prvýkrát do Anglicka, vôbec nevedela jazyk a prišla si prácu pýtať do pracovného centra. Tam jej cez telefón dali prekladateľku a spýtali sa jej, čo vie. Mama povedala, že vie pracovať so šijacím strojom. Poslali ju do firmy, kde šila vzorky kobercov – také, ktoré máte v obchode v katalógoch, kde si vyberáte koberec.
V Anglicku som bol od štyroch rokov, ale mal som asi až 10 rokov, keď som prvýkrát začal chodiť do školy. Po anglicky som nevedel ani ceknúť. Pomaly som sa to učil, mali sme tam dobré učiteľky. Nerobia rozdiely, či si čierny alebo Ázijec, všetkých berú rovnako. Každý rok som sa postupne v angličtine zlepšoval.
Teraz pracujete na letisku v Doncasteri ako colník. Ako vaša práca vyzerá? Kontrolujete pasy aj Slovákom?
Už sa pomaličky balíme, pretože letíme naspäť a nastupujem znova do práce. Je to divný pocit, keď sa zrazu medzi pasmi objaví ten slovenský. Hneď by som s tým človekom chcel
