Denník N

Dlhé chvíle inšpiratívnych nocí

Publicistka, spisovateľka, poetka a dramatička Ivica Ruttkayová venovala svoju knihu Miroslavovi Cipárovi (a jeho manželke Vilme).

Pri nedbalo rozšafnej prechádzke júnovým slnečným Londýnom som počas hľadania výstavy výtvarných objektov Boba Dylana neďaleko galeristicky aj obchodne vychýrenej New Bond Street naďabil na odtlačok tváre, akúsi nadrozmernú plastiku poskladanú z článkov bicyklových reťazí umiestnenú na chodníku. Tak trocha analógia k trojrozmerným útvarom, ktoré Dylan modeluje z použitého železného šrotu a komentuje citáciami svojich textobásní podobne, ako si ilustruje do poznámok svoje texty.

Mal som pri sebe knižku Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle (vyd. Petrus, 2021), ktorú publicistka, spisovateľka, poetka a dramatička Ivica Ruttkayová (1963) venovala Miroslavovi Cipárovi (a jeho manželke Vilme) – výtvarníkovi s mimoriadne obsažným tvorivým portfóliom (dizajn, typografia, kaligrafia, maľba, grafika, ilustrácie, sochy), s tým, že si z nej čosi prečítam ľahučko nadopovaný atmosférou okolia v umelecky príhodne umiestnenej kaviarni. Ako som po chvíli zistil – nebolo invenčne lepšie miesto ako spomínaná lokalita.

Každá čiara je čiarou života

Autorka skromne hovorí: „S manželmi Cipárovcami sa vďaka svojej práci poznám už tri desaťročia. Ilustrácie pána Cipára som vnímala ešte ako dieťa. Detské knihy, ktoré ilustroval, sú súčasťou mojej kultúrnej výbavy. Ja sama som nechcela požiadať pána Cipára o to, aby ilustroval moje básne. Na to si ho príliš vážim, aj jeho tvorbu.“

Vedela však, že Miroslav Cipár má v depozite denníkové záznamy, skice, kresby, ktoré verejnosť nepozná. Ruttkayová hľadala spôsob, ako na ne upozorniť, a tak majstrovi ponúkla, že k nim napíše básnické texty, aby obraz a poézia našli korešpondenčný vzťah. Viacero fáz tvorby projektu sumárne trvalo takmer päť rokov a to, čo vzniklo, je vzácna komunikácia medzi jazykom výtvarného umenia a ústami (bá)snenia.

V prvej časti knižky – Kresbospisy – vedie Ruttkayová dialóg s Cipárovými kresbami. Úvod tvorí úvaha nad dávnou rozhlasovou nahrávkou, kde dnes už, žiaľ, zosnulý kunst­historik Fedor Kriška hovorí o tom, aká je pre Cipára dôležitá čiara. Motív čiary je u výtvarníka či básnika pomerne častý a výrazný – ako píše Tomáš Janovic ku kresbám Petra Ondrejičku: „Kladieš čiernu čiaru k čiernej čiare, aby bolo viacej svetla.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie