Denník N

Logo MediabrífingMediaBrífing: Pred hrozbami sociálnych sietí varujú už aj biológovia a ekológovia. Musíme konať rýchlo, vravia

Dobrý deň, MediaBrífing je týždenný newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a dostanete ho každý piatok. Dnes sa okrem iného dočítate:

  • Prečo si vedci myslia, že sociálne siete sú hrozbou pre ľudstvo.
  • Čo ukázal najnovší medzinárodný prieskum o médiách.
  • Niektoré európske noviny odmietli zverejniť Orbánov inzerát.
  • Policajti si púšťajú hudbu, keď si ich ľudia natáčajú, aby sa videá neobjavili na YouTube.
Ilustračné foto – Prateek Katyal/Pexels /CC

Prestaňme si navrávať, že negatívne dôsledky sociálnych sietí a digitálnych platforiem sú len akýmisi detskými chorobami novej doby a situácia sa sama zlepší.

Nedúfajme, že ľudia sa naučia vyhodnocovať informácie a budú mať lepšiu imunitu voči dezinformáciám. Že internetové spoločnosti budú zodpovednejšie a nájdu riešenia svojich problémov. A že pravdivé a kvalitné informácie sa v online prostredí vždy presadia a nakoniec vyplávajú na povrch.

Nemáme žiaden dôvod myslieť si, že sa situácia takto vyvinie, myslí si 17 vedcov z rôznych oblastí od biológie cez ekológiu až po filozofiu. Vo svojom článku pre vedecký časopis PNAS napísali, že už nemôžeme čakať a musíme sa týmito problémami hneď zaoberať.

Kde vidia vedci problém?

Sociálne médiá, internetové vyhľadávače, odporúčacie algoritmy a digitálna reklama zásadným spôsobom zmenili komunikáciu medzi ľuďmi. Čo je iné?

Internet zmenil spôsob, ako ľudia získavajú informácie. Príklad: jeden deň sa objaví nekvalitný výskum, ktorý naznačí, že hydroxychlorochín môže liečiť koronavírus. Zakrátko liek odporúčajú svetoví lídri a ľudia, ktorí tento liek naozaj potrebujú, sa k nemu zrazu nemôžu dostať. „Takéto dezinformácie explodujú nebývalou rýchlosťou a spôsobmi, ktoré neexistovali pred vznikom tohto informačného ekosystému,“ vysvetľuje biológ Carl Bergstrom z Univerzity vo Washingtone.

Zmenilo sa aj to, že na internete zrazu existujú obrovské komunity ľudí, ktoré veria veciam úplne odtrhnutým od reality (napríklad stúpenci konšpiračnej teórie QAnon). Vznikajú nové spôsoby, ako sa dajú šíriť napríklad lži o očkovaní, nové spôsoby, ako sa dá polarizovať spoločnosť. To všetko sa sa dá robiť prakticky zadarmo a ohromujúcou rýchlosťou, vraví Bergstrom.

Iná je aj mierka, v ktorej pôsobíme. Za pár rokov sme sa presunuli od malých komunít, v ktorých sme sa osobne poznali, ku globálnej sieti s miliardami používateľov. Bergstrom upozorňuje, že väčšie skupiny majú aj väčšie problémy rozhodovať sa a spolupracovať. „Väčší neznamená múdrejší alebo lepšie fungujúci.“

To všetko sa deje s pomocou algoritmov, ktoré nie sú optimalizované tak, aby vám priniesli čo najpresnejšie informácie, ale aby maximalizovali vašu aktivitu na sieti a zisky platforiem. Tieto algoritmy už vedia, že konflikty a rozhorčenie sú to, čo ľudí priťahuje viac ako vzájomné porozumenie a fakty.

Čo s tým?

„Digitálny vek a rozmach sociálnych médií urýchlili zmeny v našich sociálnych systémoch, pričom dôsledkom úplne nerozumieme,“ napísala skupina vedcov vo svojom článku.

Sú presvedčení, že hľadanie riešení negatívnych dôsledkov internetu by sa malo stať „krízovou disciplínou“, v ktorej budú vedci z rôznych oblastí spolupracovať.

Bergstrom vysvetlil, že krízová disciplína je taká, v ktorej potrebujeme riešiť zložitý problém, zavádzame nástroje, ktoré minimalizujú škody, hoci ešte úplne všetkému nerozumieme. Niečo podobné sa deje napríklad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Logo MediabrífingMediaBrífing

MediaBrífing sumarizuje dianie v médiách a na internete. Pripravuje ho Filip Struhárik. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie