Denník N

Umelá inteligencia zrejme odhalila jedno z účinnejších antibiotík, pri ich vývoji sa využívajú aj nanočastice či vírusy

Ilustrácia – Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Hrozí, že do roku 2050 si baktérie rezistentné na antibiotiká vyžiadajú na celom svete vyše 10 miliónov životov ročne.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

V čase korony je najčastejšie spomínaným nepriateľom z ríše choroboplodných zárodkov nepochybne vírus. Neznamená to však, že baktérie si na ten čas zobrali voľno. Aj tie predstavujú veľkú a aktuálnu hrozbu.

Veď medzi najväčších zabijakov v ľudskej histórii patria okrem vírusov chrípky či pravých kiahní aj baktérie, či už pôvodca tuberkulózy Mycobacterium tuberculosis, moru Yersinia pestis, alebo cholery Vibrio cholerae.

„Ale na baktérie už takmer sto rokov máme antibiotiká!“ Tak by mohla znieť vaša automatická reakcia.

Antibiotiká proti patogénnym baktériám síce máme k dispozícii, ale práve v tom spočíva tá aktuálna hrozba. Konkrétne v postupnej strate ich protibakteriálneho účinku, inak povedané, v náraste odolnosti baktérií voči antibiotikám – antimikrobiálnej rezistencii.

Náklady 1,5 miliardy eur ročne

Podľa poslednej správy Európskeho dvora audítorov zomiera každý rok v EÚ viac ako 30-tisíc ľudí na infekcie spôsobené baktériami rezistentnými na antibiotiká, obzvlášť nemocničnými baktériami označenými ako MRSA (meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie