Namiesto rodičov ju vychovávala babka: V puberte som túžila, aby bol aspoň jeden z rodičov normálny
Irenka Masárová má 25 rokov a o svojom živote rozpráva s odzbrojujúcou úprimnosťou a presne formulovanými vetami. Hovorí, že v dôsledku komplikovaných diagnóz vlastne ani nemala byť na svete, a ak áno, tak len ako ležiaca pacientka.
Po tom, ako ju sociálka odobrala rodičom alkoholikom, vyrastala v náhradnej osobnej starostlivosti u starej mamy. Dnes študuje, pracuje, urobila si vodičský preukaz a pomáha iným.
Kto tvoril v detstve vašu rodinu?
Od siedmich rokov som vyrastala spolu s bratom u starej mamy z maminej strany, pretože mamina a ocino sa o nás vinou závislosti od alkoholu starať nemohli. Naši sa rozviedli a my sme boli najskôr s maminou, no keď začala piť a zhorel nám dom, tak nás sociálka mame odobrala a my sme šli dočasne k ocinovi. Dedko z otcovej strany bojoval, aby sme mohli byť uňho. Dedko mal vtedy sedemdesiat rokov a tam to už nešlo – aj keď veľmi chcel. Vďakabohu si nás mohla zobrať babička, ona prešla cez všetky tie administratívne procesy. Keby si nás nezobrala ona, skončili by sme v detskom domove v Zlatovciach.
Ako zvládala babka starostlivosť o dve školopovinné deti?
Dedko z ocinovej strany sa vždy snažil babke pomôcť, žili vzdialení od seba asi 15 minút cesty autom, takže vždy, keď bolo niečo treba, tak dedko prišiel alebo my sme šli k nemu, takto sme to mali. Mama je z piatich súrodencov a ostatní súrodenci babičke pomáhali. Keď bolo treba, venovali sa nám v rámci školy – predsa len je babka staršia osoba. Takisto z ocinovej strany dedko a teta s ujom sa snažili zaobstarať šatstvo, alebo keď sme potrebovali peniaze na výlety, aby to babka lepšie zvládala. Tej lásky tam bolo bohato a ja som nevnímala, že by som bola neprijatá alebo že by som nevedela, čo je láska. U nás boli vzťahy vždy vyvážené a úprimne si dovolím tvrdiť, že som nikdy nepociťovala, že som v náhradnej starostlivosti. Preto som nejako neriešila, že sa o mňa mama nestará.
Vy ste k tomu všetkému mali aj vážne zdravotné komplikácie.
Narodila som sa predčasne s diagnózou detská mozgová obrna. Ja som tu vôbec nemala byť, a ak áno, tak ako ležiaca pacientka pripojená na prístrojoch, ako živá mŕtvola. Pri narodení mi
