Okolo rieky Latorica na dolnom Zemplíne sa zachoval nevídaný kus nížinnej divočiny (reportáž)
Protipovodňové hrádze pri Latorici vymedzili jedno z najzachovalejších území nížinnej divočiny na Slovensku, no odrezali od života dôležité bočné ramená.
Keď si človek rozprestrie mapu dolného Zemplína, prevažuje biela poľnohospodárska krajina. Pretína ju množstvo modrých stužiek. Tečie tu niekoľko riek – Latorica, Ondava, Uh, Laborec, ktoré sa postupne navzájom do seba vlievajú a vytvárajú rieku Bodrog.
Práve Latorica na mape vyzerá ako nápadný zelenomodrý vejár, hlavné koryto dopĺňa nespočetné množstvo bočných ramien a široký pás lužného lesa. Celé toto územie tvorí centrálnu časť Chránenej krajinnej oblasti Latorica.
Chránená krajinná oblasť (CHKO) je veľkoplošné chránené územie podobne ako národný park, len s nižším stupňom ochrany. V rámci neho ležia ešte menšie prírodné a národné prírodné rezervácie, obvykle v bezzásahovom režime. Hustá sieť mŕtvych ramien, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky pre vodnú a močiarnu vegetáciu, zachovali sa tu aj zvyšky pôvodných lužných lesov. Iba na tomto jednom mieste na Slovensku
