Skúsila vypestovať rukavicu a vyrobiť materiál z krvi, v Indii teraz s využitím baktérií pestuje náhradu kože
Zuzana Gombošová z Michaloviec má start up v Indii, kde s využitím baktérií pestuje na kokosovej vode materiál na výrobu módnych doplnkov. Získala niekoľko ocenení za dizajn.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Michalovciach a na dolnom Zemplíne.
Počas univerzitného štúdia textilného a odevného návrhárstva v Liberci ste sa ocitli na stáži v Istanbule. Turecko je miestom lacnej a rýchlej módy. Ovplyvnilo vás to?
V Liberci bola zima, všade samé kopce a veľa technických predmetov. A tak som sa po roku a pol prihlásila na výmenný pobyt do Istanbulu. Študovala som na umeleckej univerzite, najala si ma jedna z profesoriek, ktorá mala svoju vlastnú módnu značku. Pochopila som nielen, ako funguje profesia dizajnéra, ale cez jej dodávateľov aj ako funguje systém odevného priemyslu. Okrem toho, že neohodnocuje ľudí, ako by mal, tak produkuje obrovské množstvo odpadu.
Čiže študovať odbor Materiály budúcnosti bola cesta, ako robiť dizajn zmysluplnejšie?
Predtým som bola ešte na pohovore na London College of Fashion. Hovorila som tam, že odevný dizajn ma baví, ale nepáči sa mi, ako to celé funguje. Pedagóg mi povedal: „Ale prosím vás, my pracujeme s dodávateľmi z Turecka a to je všetko overené. Ľudia sú platení dobre.“ Človek, ktorý je zodpovedný za vzdelanie, nevedel, ako to naozaj chodí. Až na MA Material Futures (Central Saint Martin’s) som našla, čo som hľadala. Dôležité bolo, ako človek uvažuje o dizajne, aký bude mať jeho práca dosah na spoločnosť.
Štúdium v Londýne zahŕňalo aj štúdium chémie či mikrobiológie?
Ani jedno, ani druhé. Na tento kurz prišli ľudia z mnohých rôznych oblastí. Sklári, ľudia z priemyselného dizajnu, z prostredia architektúry. Jedna staršia pani, ktorá mala vyštudovanú chémiu, na tento kurz prišla, lebo chcela navrhnúť implantát do podprsenky, ktorý by nahradil
