Starká dostala Rad matky-hrdinky, jej synov však predtým poslali do gulagu
Dejiny rodiny Kataríny Rakovskej sú späté s Podkarpatskou Rusou, miešajú sa v nich Rusíni, Česi, Rusi aj Maďari, demokracia a dlhé roky totality.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V spomienkovom rozhovore sa dozviete veľa o veľkých aj malých dejinách, ktorá sa prevalili zmiešanou česko – rusínskou rodinou. Dozviete sa:
- komu sa podarilo vyšľachtiť paradajky, ktoré prežili aj na Podkarpatskej Rusi,
- ako mohol jeden udavač za Stalina dostať človeka na roky do gulagov na Sibíri,
- ako trestanci, často intelektuáli, vystavali infraštruktúru na Sibíri,
- prečo si československí študenti v 80. rokoch nosili na štúdiá do Ruska dvere.
Ste pôvodom Rusínka, ale už 57 rokov žijete v Bratislave. Odkiaľ pochádzate?
Narodila som sa v meste Ťačevo v roku 1942. Kedysi ležalo na území takzvanej Podkarpatskej Rusi a najprv patrilo Československu. Neskôr pripadlo Maďarsku, potom Sovietskemu zväzu a dnes patrí Ukrajine. Môj otec tam bol za prvej Československej republiky colníkom, na hraniciach Podkarpatskej Rusi s Rumunskom. Zoznámil sa s mojou mamou, zobrali sa a zostali tam žiť. Narodili sa im tri deti, moji dvaja súrodenci a ja, bola som najmladšia.
Z akého rodinného prostredia ste vyšli?
Môj starý otec z otcovej strany bol gréckokatolícky farár. Jeho predkovia, traja bratia, vraj pochádzali z centrálneho Ruska, odkiaľ boli vyhnaní v období reformácie. Jeden z nich odišiel do Bulharska, druhý na územie bývalej Juhoslávie a tretí zostal na Slovensku. Finančne sa mu darilo a práve vďaka jeho peniazom môj starý otec vyštudoval. Môj otec mi často spomínal, ako na východe Slovenska kedysi existovali viaceré ruské a maďarské gymnáziá, a ako bolo kedysi štúdium a vzdelanie človeka spoločensky uznávané. Mama pochádzala z učiteľskej rodiny. Jej mama, moja babička, bola hudobne vzdelaná. Krásne hrala na klavíri a na cimbale. Jej otec, môj dedko, bol učiteľ. Mali spolu 16 detí. V čase španielskej chrípky im však šesť detí zomrelo. Zvyšných desať detí, ktoré prežili, poslali študovať.
Mama aj so svojimi piatimi sestrami vyštudovala učiteľstvo. Mama chodila do miestnej školy, ktorú založila členka ruskej kniežacej rodiny, grófka Breškovská. Tá po emigrácii z Ruska žila v Prahe a v rámci svojich filantropických aktivít zakladala na území Podkarpatskej Rusi základné a stredné ruské školy. Financovala tiež oblečenie a obuv pre deti, ktoré chceli študovať.
Štyria chlapci, mamini bratia, mali univerzitné vzdelanie. Bolo to najmä vďaka tomu, že po
