Denník N

Reforma justície nie je snahou o ovládnutie sudcov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Moment, keď sa má sudca vzoprieť, nastáva vtedy, keď napätie medzi tým, čo všeobecne považujeme za prirodzené, a tým, čo je napísané v zákone, je priam neznesiteľné.

Autor je predsedom Špecializovaného trestného súdu

V poslednom čase zvnútra justície silnejú hlasy, ktoré tvrdia, že snaha o politické ovládnutie justície zákonodarnou a najmä výkonnou mocou nikdy nebola taká silná ako dnes. Rozmýšľam, či je to pravda, a ak áno, ako sa to prejavuje v mojej každodennej sudcovskej praxi. V súvislosti s ňou mi ani dnes nik nevolá, nik nenaznačuje, ako mám rozhodnúť, a tlačovky o „politických väzňoch“ alebo „našich skalpoch“ beriem ako súčasť politického folklóru. Síce „novota“ skutočne zvláštna, ale žeby „politický tlak“?

No nezblázni sa z toho!

Nuž, ale zmenu cítim. „Chýbajú“ mi kolegovia disciplinárne stíhaní za prejavenie svojho názoru, naopak, sledujem kolegov slobodne blogujúcich, komunikujúcich, píšucich hromadné i iné pripomienky k legislatívnym nápadom súčasnej zákonodarnej a výkonnej moci i k ich iným nápadom. Veď to sme chceli! Kde sú tie „zlaté časy“, keď sme písali vyhlásenie Päť viet, lebo sme sa strachovali o slobodu rozhodovania (o tom je súdna moc, alebo nie?), o slobodu našich disciplinárne stíhaných kolegov i o „slobodu ducha“ tých, ktorých „autorita“ nestrpela iný názor a trestala ho. Tak ako to je?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Reforma súdnictva

Komentáre

Teraz najčítanejšie